Andělin popel

,,BOLO TO NESKUTOČNE ŤAŽKÉ DETSTVO. ŠŤASTNÉ DETSTVO ANI NESTOJÍ ZA REČ. HORŠIE NEŽ AKO ŤAŽKÉ DETSTVO JE ÍRSKE DETSTVO A EŠTE HORŠIE JE ÍRSKE KATOLÍCKE DETSTVO." __ Pohľad do biednych írskych pomerov je úchvatný. Taká chudoba je dnes už v Európe nepredstaviteľná. V mojom povedomí je horšie opísaná už iba v Zolovom románe ,,Germinal", ktorý sa odohráva približne o 70 rokov skôr. Vizuálna stránka diela mi pripomenula moje promočné oznámenie. Jediný rozžiarený záber je až v závere na Sochu slobody. Zvyšok je vo vynikajúcom súlade s atmosférou filmu, kde jedna tragédia strieda druhú a obsahuje iba minimálny počet pozitívnych momentov, hoci žiadnu depresívnu náladu - ako podaktorí píšu - som z neho nemal. Akurát cynický humor je v kontraste s bigotným írskym katolicizmom (Na zmytie hriechu treba normálnu alebo svätenú vodu?). Možno je ozaj istou chybou filmu, že sa nijako hlbšie neponoril do niektorých postáv členov rodiny. V zásade napr. rozumiem alkoholizmu Roberta Carlyla, ale pre jeho ľahostajnosť postarať sa o vlastnú rodinu a žiť ako príživník na sociálnych dávkach by som ho rúbal ako rešeto. Pretože kvalita soundtracku je aj podľa iných komentárov nespochybniteľná, preto záverom ešte dodám ako ma zaujala ľahkosť v smrti postáv, taká prirodzene uveriteľná ako život, akoby len stačilo ukázať prstom a je to. __ ,,POČÚVAL SOM MRZKÉ VECI O DIEVČATÁCH Z MESTA, KTORÝM JE JEDNO ČO S NIMI ROBIA CHLAPCI, LEBO TO UŽ ROBILI SO SVOJIMI BRATMI." (1276, hodnotenie, 66. komentár k filmu) (03.08.2017)

Ortodoxný ľavičiar bude tvrdiť, že Anjelin popol je krásny príklad protikapitalistického sociálneho filmu, ortodoxný pravičiar zase, že Anjelin popol krásne ukazuje, že si ľudia za svoju biedu a osud do vysokej miery môžu sami. Alebo môžeme film, čo bude pravde najbližšie, brať jednoducho ako príbeh jednej chudobnej rodiny, ktorej hlava má rada alkohol a v Írsku zrovna nie je na ekonomických ružiach ustlané. Hlavnou postavou je dieťa, čo u mňa inklinuje k porovnávaniu k Svěrákovmu Po strništi bos, čo je ale diametrálne odlišne pojatý film. Anjelin popol namiesto hlášok a láskavosti ponúka temné obrazy a smrť. Napriek tomu nie je ubíjajúco depresívny a dve a pol hodiny utečú až prekvapivo rýchlo. (07.08.2017)

„Chlap, ktorý prepíja peniaze pre bábätko, zašiel príliš ďaleko.“ Angelin popol som nikdy neplánoval vidieť. Nič som proti nemu nemal, ale proste niektoré druhy filmov ma nezaujímajú. Napríklad izraelsko-bulharské road movie. A Angelin popol. Alana Parkera mám síce rád za Angel Heart a Horiacu Mississippi, ale tým to haslo. No a potom som sedel na nočnej a nudil som sa. Prepínal som stanice a zrazu ma zaujala mimoriadne pochmúrna výprava nejakého filmu na RTVS. Bol to Angelin popol. Pozrel som si úvodnú polhodinu, viac som nemal čas, ale povedal som si, že si to musím raz zohnať a pozrieť celé. A tak sa aj stalo. A neľutujem. Emily Watson som nikdy nemal rád a Robert Carlyle to s tým svojím vyhláseným pošukovstvom občas preháňa, ale treba dodať, že tu sú obaja dobrí. Watson nie je vyložene nesympatická a ku koncu mizne z plátna a Carlyle sa šokujúco (ak vezmeme do úvahy veci, ktoré stváral v Trainspottingu a Pláži) drží pri zemi. Takisto ostatní herci sú vybratí typovo dobre, dospelí i detskí. A všetkému dominuje nechutná, temná, megadepresívna výprava/atmosféra. Rozbahnené cesty a chodníky, odporné búdy, v ktorých živoria celé rodiny, totálna chudoba ako z post-apokalyptického filmu, deti rodiace sa do špiny a hnusu, stále prší (alebo aspoň popŕcha) a to som vám ešte radšej nepovedal o stave miestnych latrín. Najväčší problém je nakoniec paradoxne v režisérovi, ktorý sa príliš drží pri zemi a hoci je scenár plný vyhrotených okamihov a tragických úmrtí, Parker netlačí na pílu. Akoby len neškodne kĺzal po povrchu. Mohla to byť epická megasága, ale zostalo to uprostred cesty. Napriek solídnej minutáži by filmu možno prospela ešte hodinka navyše, aby bol ešte precítenejší a silnejší. 3,5* (04.09.2017)

Film ukazuje pohled do chudinských čtvrtí irského Limericku kde zbídačené obyvatelstvo žije doslova "z ruky do huby". Začátek je poněkud stereotypní ale postupně děj sílí a vrcholí až na úplný konec kde hlavní hrdina dorazí k vytouženým břehům amerického New Yorku v přistěhovalecké lodi. Toto dílo vás uchopí za srdce a pohladí vaši duši ale zároveň na ni zanechá jizvy! Myslím že tento film je nedoceňen a patří výš než tam kam se zařazuje. Pro mě nádherná podívaná. (10.12.2012)

Andělin popel je příběh irské rodiny v Limericku. Je to barvité líčení mezi bídou a nouzí, špínou a hladem, vlhkem a deštěm, mezi rozením dětí a umíráním. Andělin popel je laskavé i humorné vyprávění irského chlapce, který dospívá v jinocha. Film, který vznikl podle stejnojmenného románu Franka McCourtha, doprovází jímavá hudba Johna Williamse. Ze zanedbaného prostředí věčně vlhkého Limericku vypluje občas na povrch drahokam: "Naplňte svou paměť. Je to vaše pokladnice a vaše vědomosti vám nikdo nevezme. Když si hlavy naplníte smetím, shnijou vám. Můžete být chudí, mít rozbité boty, ale vaše mysl bude palác." (12.06.2011)