Oko

Po několika hororech, který sem od asiatů viděl jsem čekal něco víc hrůzostrašnějšího, sice několik hodně mrazivých scén bylo, hlavně scéna ve výtahu je pěkně marazivá, ale tak trochu mi scházely lekačky a přišlo mi, že film moc nedokáže budovat atmosféru strachu, vždycky to funogvalo jen chvilku a pak režiséři nechaj diváka až moc vydechnout a začnou od znova. Taky by to už chtělo trošku pozměnit příběh, protože tohle už je několikátej film s podobným tématem a podobně vyřešenej, ale co, vždycky je ten příběh dobře zpracovane, tak to ani moc nevadíj a i když to neni nějakej krutej horor, tak je to dobrej film (20.08.2006)

Moje první setkání s asijským horrorem. Pokud se Oko ovšem horrorem dá nazvat. Námět jako takový nebyl až tak převratný, ale provedení se mi líbilo hodně. Znepokojivá atmosféra byla vytvořena velmi jednoduchými a nenápadnými prostředky. Ten romantický podtext mi ale vadil. Vlastně celkově to bylo hodně klišoidní a neoriginální, ale zanechalo to ve mně dojem, proto dávám čtyři. HUDBA: Orange music - na správných místech minimalistická, na správných místech tajemná, až horrorová. (20.12.2007)

Motivická zacyklenosť vychádzajúca zo siahodlhých mytologických koreňov. Jian gui nie je vlastne horor, to je len z polovice. Z tej druhej je tradicionalisticky konštruovanou komornou tragédiou dvoch žien, spojených náhodou naprieč časom a priestorom, ktoré čelia nezvratnosti osudu. Je psychologickou drámou o ťažkom návrate do normálneho života (z temnoty do svetla, ale ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma) i spoločenskou alegóriou reprezentujúcou pestrú paletu nepovšimnutých životov, ktoré skončia v zabudnutí a blúdia ako duchovia. Alebo vyčkávajú v aute netušiac, že prišiel ich koniec. Jian gui tiež, i keď nemá hlbšiu myšlienku, ktorá ide za hranicu toho, čo z filmu hneď pochopíme, pracuje vo viacerých plánoch. To môžeme postrehnúť napríklad aj v súvislosti s hrdinkiným liečiacim sa handicapom a s tým súvisiacimi desivými víziami - mimo paralely s vycibrenou audiovizuálnou stránkou, ktorá ponúka hneď niekoľko priam geniálnych scén (pasáž s horu na husle) je to práve zjavovanie duchov. Duchovia sa zjavujú len hrdinke, ak sa pozerá na miesto, kde práve sú. Zároveň ich však vidí len bezprostredne svojimi očami. Lenže vo filme sú dve scény, v ktorých sa duch nachádza kdesi v pozadí, napr. na konci chodby pred bytom, a hrdinka ho vôbec nevidí - my však na chvíľu áno. Dá sa to vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Buď vidíme odraz v zrkadle, a tak môže ducha v skutočnosti vidieť aj hrdinka bez toho, že sa k nemu otočí. To by sedelo aj v súvislosti s neúmerne predĺženou chodbou oproti realite. Alebo, naopak, hrdinka ducha nevidí a natíska sa otázka: implantovali bratia Pangovci ono "oko" aj nám? Tretia možnosť je, že sa prosto jedná o chybu, ktorú si nikto nevšimol - ale to je vysoko nepravdepodobné. Záverom jedna otázka na hodnotiacich - prečo všetci píšete, že je to horor thajský, prípadne japonský, keď je už od pohľadu jasné, že je čínsky, resp. hongkongský? No, neriešim, ale je to vcelku vtipné. Hlavne keď sa tak hlúpo pomýlia inak tak inteligentní užívatelia. Ale to už som mimo tému. 80% (23.10.2014)

Je to dosť dobrý japonský horor. Má výborný príbeh o žene, slepej muzikantke, ktorej transplantujú očnú rohovku, ale začne vidieť zvláštne postavy, ktoré nikto iný nevidí a tak sa rozhodne zistiť, komu pôvodne rohovky patrili, aby o tom zistila pravdu. Spracovanie je rovnaké ako aj pri ostatných podobných filmoch, teda deje sa niečo nepríjemné, na hlavnú postavu to vplýva čoraz viac a tak sa rozhodne zistiť pavdu a začne pátrať. Ale mne tento typ spracovanie vyhovuje, aj preto rád vyhľadávam ázijské duchariny, takže toto opakovanie za zápor nepovažujem. Hororových scén je tu dosť a hlavne v prvej polovici, ale nemôžem o nich povedať, že by boli strašidelné. Sú pomerne inteligentné a dobre zobrazujú mytológiu filmu, obzvlášť odvádzanie ľudí z nemocnice, ale napätie som pri nich nepociťoval. Pátracia časť filmu je tiež dobrá, nie je originálna alebo moc prekvapivá, ale rozhodne zaujímavá. Ale aj tak za najlepšiu časť filmu považujem záver, ktorý vyzerá ako z iného filmu, pretože je dosť veľkolepý, zatiaľ čo zvyšok filmu je skôr komornejší. A filmu nechýba ani tá pravá ázijská hororová atmosféra. Oko bol prvý ázijský horor, ktorý som videl, ale vtedy ma vôbec nezaujal. Odvtedy som už videl mnoho iných ázijských hororov a žiadny ma moc nesklamal, tak som sa rozhodol po rokoch dať ešte šancu aj tomuto filmu, ale tentoraz som už spokojný. Ako horor nie je až taký dobrý, ale ako film sa mi už dosť páči. Je samozrejme lepší ako americký remake, ale ani ten nie je najhorší. Objektívna kvalita filmu- 75%, film sa páči mne na 76%. (13.09.2007)

Napínavý mrazivý horůrek, který je hodně podobný Šestému smyslu. Nejdříve vás Oko potěší zajímavým příběhem a kvalitní hudbou a přes první "bu, bu, bu" se dostanete k několika skutečně mrazivým scénám. Hlavní představitelka je sympatická a svoji roli zvládá na výtečnou. V druhé polovině filmu úroveň Oka bohužel klesá. Než se prokoukáte k závěrečnému rozuzlení, strašidelné výjevy už začínají mírně nudit. Potom přijde vysvětlující a nezajímavý (i když logický) závěr číslo jedna a zbytečně efektní a příliš nelogický závěr číslo dvě. Avšak neváhejte, v první polovině filmu vás čekají skutečně mrazivé okamžiky. Nejpůsobivější scénou (neplést s hrůzostrašnou) je nepochybně "Zrcadlo". (19.05.2003)