Saló aneb 120 dnů sodomy

Chápu, že pro většinu lidí jsou praktiky zde zobrazené nechutným divadlem, od kterého je lépe odvrátit oči a ještě si na režiséra zanadávat. Ale což takhle aspoň zkusit pochopit smysl celého díla a neodsuzovat ho z fleku jako odpad... Podle mě je Saló aneb 120 dnů sodomy naprosto dokonalou uměleckou realizací (i když vyhnanou do značného extrému) toho, co Freud nazval anální charakter... A jak jinak nastavit zrcadlo společnosti, která podlehla fašictické diktatuře, než totální provokací? Provokativní díla budou vždycky kontroverzní, nicméně pokud ve filmu někdo vidí jen ten sex a výkaly, tak je trochu mimo... (26.04.2006)

Po skončení som dosť uvažoval, čo chcelo byť filmom povedané. Telesná láska sprevádzaná smiechom, úsmevy, detaily tvárí, detaily pohlaví - to všetko je známe z Pasoliniho trilógie života. Aj tam sa dali vystopovať prvky zobrazenia ľudskej manipulatívnosti, ale v popredí stála telesnosť, humor a nahota. Závažnejšie myšlienky skryté v tomto kabáte boli a sú publikom ako tak prekúsnuteľné práve pre ponúknutú odľahčenosť. Salo ponúka čosi iné - smiech, nahota a sex ostáva, pribúda omnoho viac extrémneho násilia a ponižovania pokrytého elegantnou hudbou, dokonalými róbami kurtizán, postavením a dôstojnou fazónou vládcov republiky (biskup, bankár, sudca a aristokrat). Všetko zvrhlé je normálne a smiešne. V prípade osnovateľov žalúdky dvíhajúceho experimentu nejde o žiadnych tupých nevzdelancov, ale o študované vysoké vrstvy vyznajúce sa vo filozofii ako aj v umení ( o čom svedčí prebíjanie sa citátmi z diel filozofov v bežnej reči a obrazy moderného umenia na stenách izieb). Žranie hovien (naveky si zapamätám talianske slovo mangia (vyslov: Mandža! = jedz !), pokorné počúvanie, nevzpieranie sa, sebaudávanie, korenie sa moci, úchylárne najrôznejších druhov prijímané s úsmevom na tvári (okolostojace služobníctvo, vojaci a kurvy). Čo to bolo ? S týmto uvažovaním som zaspal. A snívalo sa mi o súťaži Superstar, odohrávajúcej sa v gladiátorskom ringu obkolesenom sfanatizovanými davmi. Paralela sa mi jasne(hoci možno príliš prvoplánovo) vyjavila : Pasolini neukazuje nič iné ako súčasnosť, pohrával som sa tým aj pred snom, prečítajúc si príspevok Petra Makaja, niečo mi tam však nesedelo. Snová paralela mi zasadila film do správneho rámca. Je to nadčasový film o tej stránke človečenstva, ktorú by veľa z nás rada zamietla pod koberec, hoci sa pretláča do popredia v stále rafinovanejšej podobe aj dnes. Tí, čo si dovolia poukázať na pokrivenú realitu expresívnou formou (kto dôsledne prečítal román 120 dní Sodomy markíza de Sade, vie o čom tu píšem) sú neprijateľní, pretože násilne otvárajú oči. Až tak násilne, že to bolí, pohľad sa vzpiera, myslenie odmieta kominukovať na tejto úrovni, pozrieť skutočnosti do očí totiž žiadna veľká pohoda ani užívanie si veru nie je. No a to je v príkrom rozpore s heslom dneška: "Buď v pohode, uži si tak aby si bol svoj a sám sebou!". (31.03.2005)

Ano, tento film je ZLO a hnus. Nic jiného vás po jeho shlédnutí nenapadne a na nic jiného nemyslíte ještě několik dní potom. ALE : jednou se mně a jednomu mému kamarádovi "poštěstilo" vidět film ještě jednou (jaksi proti naší vůli - rozhodně jsme to vidět podruhé nechtěli), a museli jsme se pak shodnout na tom, jak dobrý (a silný) je to film. Škoda, že asi každý "normální" a zdravý člověk se na Salo podívá jen jednou, protože přes všechen ten hnus opravdu není možné vysledovat nic jiného (a taky že jsem se to po prvním shlédnutí ani neodvážil hodnotit). Teď jsem ale přesvědčen, že Pasolini přesně věděl, co dělá a asi bych na jeho místě nic neměnil. Schválně to skuste shlédnout podruhé... (03.08.2006)

Keď som mal 17 a cítil som sa byť "duchaplným liberálnym intelektuálom", Salò sa mi páčilo. A hoci ani dnes nemôžem poprieť režijnú invenciu v posledných piatich minútach (voyeuristický ďalekohľad a hrozivé hučanie lietadiel na pozadí), zvyšok filmu je pre mňa iba samoúčelnou homosexuálnou (s)exhibícou s minimálnou výpovednou hodnotou. (23.06.2002)

No nevim, co tim chtel Pasolini ukazat, jestli proste jen svoje choutky prenes na platno a maskoval to tim, ze zadaptoval Sadeho romany nebo to mela bejt proste nejaka ukazka zneuziti moci, faktem je, ze v roce 75 to muselo bejt hodne kontroverzni, ale dneska to je spis smesny. Navic bohuzel dost stereotypni, po uvodnim vyberu chlapcu a devcat se dej presune do jakehosi zamku, kde nejaka stara rasple vzdycky vypravi dobytkarskej pribeh, aby ostatni naladila a pribehy jsou si vetsinou dost podobny, nasledne si tam nadrzeny dedci zacnou vopichavat prdele, pripadne zrat hovna. A to je cely, nic jinyho se tu nedeje, film navic nema zadnou pointu a konec pusobi lehce useklym dojmem, hlavni ctyrka sefiku jsou trapny prasata, obzvlast pan pidlovokej presidente je desnej chudacek, sem tam se podari nejaka hnusarna typu zrani hoven nebo vydloubnuti oka, ale vinou spatnejch triku to uz nijak zvlast nezapusobi, aspon, ze devcata jsou docela pekny a film i presto, ze je hodne stereotypni a v podstate o nicem, tak ty dve hodiny ani moc nenudi. Takze za me 3*. (06.06.2010)