Štvanice

ocenenia : MFF Benátky 1947 - Nominácia na 1.cenu ◘◘◘◘ MFF Cannes 1946 - Grand prix (info z knihy "Malá encyklopédia filmu; vydavateľstvo Obzor, 1974". Na prvom festivale v Cannes bolo podľa tohto linku uvedených 45 filmov, no v celkovom súčte filmov uvedených na oficiálnej stránke festivalu je iba 44 filmov, takže je zrejmé, že práve na tento film tvorcovia stránky "pozabudli":) (05.01.2013)

Ingmar Bergman jednoduše dokázal svoje mistrovství už na začátku své kariéry a jen tak předvedl, co v něm je za potenciál, a to vlastně "pouze" scénářem, který ke snímku "Štvanice" napsal. I když budete mít chvíli pocit, že to je něco jako "Škola základ života", snímek je naprosto jiného žánru, ale přitom to není klasický thriller, což by to evokovalo na první pohled. (06.04.2017)

Když se řekne Bergman, tak... obvykle následuje kupa zavedených klišé :-) Ovšem marná sláva, Bergman je třída a tímhle svým vstupem do světa filmu to dal dostatečně najevo. Alf Sjösberg neobyčejně poutavou formou zpracoval výborný Bergmanův scénář, v němž se setkáváme se vzpurným studentem Vindgrenem a velmi obávaným profesorem latiny, sadistickým kruťasem Caligulou. Latinář však své choutky neukájí jen ve škole... Své by mohla vyprávět mladá prodavačka v trafice Bertha, do níž se Vindgren zamiluje. Emocionální náboj filmu, jenž se odehrává v předvečer a v průběhu maturitních zkoušek, je zejména ve druhé půlce překvapivě velice silný, svou důležitou roli zde má působivá hra světla a stínu (Sjöberg tak využívá silnou zbraň němých filmů). Děj je vyprávěn strhujícím způsobem a abych pravdu řekl, těch sto minut uteklo hrozně rychle... Ze začátku tento snímek vzdáleně připomíná českou komedii Studujeme za školou, ovšem záhy se rozehraje psychologické drama, hodno Bergmanova debutu... Výborný film! (13.05.2007)

Nascendi ma pravdu, film behom 70 rokov brutalne zostarol, ale rezisersky je to stale nadpriemerne. Scenar napisal samotny Yngmar Bergman /Smulltronstallet, Det Sjunde Inseglet/ - riesia sa tu veci ako laska on + ona, na studenta si zasadne sadisticky ucitel latinciny ci co to presne bolo - jo a o mna je zname ze nadhodnotim kadejaky film z 30. a 40. rokov - problem mam potom s niektorymi modernymi chujovinami ako Billy Elliot alebo vsetky Tchory : 85 % (30.10.2018)

Caligula predstavoval zosobnenie naprosto sadisticky zameraného, profesora latinčiny, ktorý vskutku práve terorizoval maturitný ročník gymnázia, medzi ktorými sa rovnako tiež nachádzal i Jan-Erik Widgren [Alf Kjellin], a ktorý ho teda asi z celej svojej duše neznášal, nakoľko sa len jednalo o akéhosi "trýzniteľa ľudských duší," bodka. • Ako by to totiž stále nestačilo, tak si k tomu ešte tento švédsky mládenecký protagonista, začínal budovať i trocha komplikovanejší vzťah na prvý pohľad s očividne staršou ženou [Berthou], no v skutočnosti o niečo predsa mladšou oproti tomuto predstaviteľovi, a tak tým pádom nakoniec dochádzalo k "obojstrannému napätiu." • Z predchádzajúcich riadkov následne a zreteľne vyplýva, že táto ústredná postava, sa súčasne pohybovala na viacerých, resp. dvoch frontoch, keď možno dokonca až kdesi na troch, ak avšak beriem do úvahy aj to, že miestami normálne mával konfrontácie i so svojimi rodičmi; nechajme to na konečnej číslovkovej stupnici "2" → školské prostredie & súkromný život ← akonáhle sa medzi sebou začali tieto, nazvime ich, ako fázy, postupne čoraz viac premiešavať, začal som už pomaličky strácať prehľad nielen o príslušnej veci, ale zároveň aj záujem o tieto postavy, ktoré na seba systematicky vrstvili vyhrotené situácie s nevierohodnými prvkami v zálohe, čím strácali obidva stupne na atraktivite; miešanie „hrušiek s jablkami,” neprinieslo takmer ani žiadne poriadne vyztreté ovocie, aké som sprvoti vlastne s veľkou nádejou neustále očakával, že si na ňom obzvláštne kvalitne pochutnám, čo sa možnože iba z jednej časti naplnilo v tom zmysle, že znovu by som sa naň nalákať, v žiadnom prípade nenechal; niečo na „spôsob pekného veľkého červeného sladkého jabĺčka vo vizuálnom ponímaní, zatiaľ čo o tom vnútornom - chuťovom poháriku, to už akosi príliš neplatilo,” kedy zase ale netúžim prehlásiť, že vo vnútri máličko prehnitého, čo by naopak mohol predstavovať systém, ako celok, vznášajúci sa naprieč touto ponurou atmosférou z pohľadu švédskeho autora - Alfa Sjöberga, pre ktorého, mimochodom, napísal repliky debutujúci (!) Ingmar Bergman, čo nebolo úplne najšťastnejším riešením, keď písal pre iných autorov, než okrem seba samého! (15.08.2024)