Muž jménem Ove

Skandinávská komedie, u které jsem občas nevěděl, jestli se mám smát, nebo mi má být hlavní postavy líto. Možná už je to nový svébytný severský žánr, ale tahle komedie o jednom nepříjemném bručounovi, který by rád jen odešel z tohoto světa, ale zoufale se mu to nedaří, je po čertech dobře natočená (90%). (03.07.2021)

Tak tohle mě opravdu dostalo. Ze začátku mi to připadalo trochu divné a čekala jsem nějaký skvělý severský sarkasmus, které tady je na můj vkus málo. Ale vtip o Audi "Čtyři nuly na kapotě a pátá za volantem," mě dostal. Na konci jsem byla celkem na měkko, což se u mě stane tak jednou za rok. Takže za mě super! (07.01.2017)

Film ma velmi milo prekvapil. Videla som ho v kine v ramci premietania filmoveho klubu, naozaj sa oplatilo ist! Krasny film, vtipny aj smutny zaroven. Uplne ma vtiahol do deja a cim dalej tym viac mi bol Ove sympatickejsi. Z filmu som bola uplne nadsena, az tak, ze som zacala citat aj knihu. :) Asi najlepsi svedsky film, aky som videla. Zasluzena nominacia na Oscara, urcite! UPDATE: Zopár rôčkov som ho dokonca mala aj v mojej top 10! (21.06.2017)

Pekné, naozaj pekné. Dojemný film, ktorý dokáže "chytiť za srdce" a určite nie som jediný, ktorý si k mrzutému Ovemu tiež napokon našiel cestu. Mrzutý a nahnevaný na celý svet predsa nebol napokon len tak prenič-zanič, ako sme sa neskôr dozvedeli pomocou Oveho spomienok plných rôznych pádov, sklamaní a strát. Práve tento retrospektívny koncept sa mi veľmi pozdával. Zároveň film nie je typickým príbehom plným pátosu, ale zároveň v ňom nájdeme aj množstvo spontánnych scén so svojským severským humorom. Veľmi pekný film, a vo svojej podstate aj pozitívny (hoci s tragickými výkyvmi). (22.09.2016)

Jednoznačne jedna z najlepších severských drám za poslednú dobu, ktorá je výnimočná a zaujímavá ˇv každom ohľade. V prvom rade tu máme zaujímavú postavičku - vdovec Ove, na prvý klamlivý pohľad mizantrop, ktorému všetko vadí a ktorý chce mať vo všetkom poriadok. Vo vnútri je to však výnimočný a láskavý človek. V druhom rade (a to je veľmi zriedkavé) sa mi ohromne páčilo, ako sa Oveho osobná dráma postupne odkrývala, pričom to celému príbehu pekne postupne pumpovalo čoraz viac emócií. Pocitová stránka tak postupne naberala na sile. A v neposlednom rade je to samotný záver, ktorý sa v emotívnej rovine snáď dotkol samotného neba, pričom neišlo o nič účelové a ani nasilu sentimentálne, skrátka prirodzené, reálne a krásno-smutné. Nemám slov, výnimočný film, ktorý si budem navždy pamätať a je veľká škoda, že je tak neznámy. Inak kniha musí byť tiež veľmi zaujímavá, určite do toho pôjdem. (13.10.2016)