Asi to ukončím

Charlie Kaufman je takový ten druh režiséra, kterého mají rádi hlubokosmýšlející milovníci filmů. Nevím, co jsem tedy čekal, když jsem jej zapínal. Možná jsem doufal, že se dočkám alespoň nějakých nápadů nebo nějakého úletu, kterej mě něčím dokáže zaujmout. Úlet to sice je, což o to, ale chybí tomu nějaký šok. Všechno je sledováno jakože z povzdálí, divák si musí hodně domýšlet. Věřím, že někteří filmoví fanoušci si v tomhle zalíbení najdou, ale já vlastně pozoroval dění, přišel si jak v Twin Peaks, a přitom to příběhově vůbec nešlo dopředu. (11.01.2021)

"I´m Thinking Of Ending Things" bude asi jeden z najzaujímavejších filmov, čo som videl za posledné roky. Skutočne fascinujúce sledovať. Ak by mi ale niekto napísal alebo povedal, že väčšiu blbosť nikdy v živote nevidel, tak by som tomu totálne rozumel. Myslím si, že kto to nevypne po desiatich minútach má istým spôsobom môj obdiv. Ja hovorím, že sledovať našu dvojicu je celkom fascinujúce. Chcel som vedieť kam sa to vyvinie, chcel som to vnútorne pochopiť a snažil som sa to celé nejako vstrebať. Nebudem hovoriť k čomu som dospel, aby som tu nepísal spoilery, no viac-menej som dokázal veci odhadnúť celkom dobre. Najviac mi to asi pripomenulo film "Bottom Of The World". Podobne bizarné a otvorené k rôznym interpretáciám. Niektoré veci sú tam jasné a potom je tu niekoľko scénok, ktoré sú skutočne veľmi znepokojivé. Herecké výkony sú absolútne excelentné. Veril som to úplne všetkým. Dali do toho absolútne maximum. Toni Collette a David Thewlis sú veľmi zaujímaví. Počas celej tej časti keď sú naši hrdinovia na farme som sa vnútorne snažil nejako pochopiť čo sa deje a sledoval každú jednu momentku. Osobne by som prijal iba keby tam bolo viac thrilleru. Je to síce veľmi chladné a mrazivé, no chcelo to mať trošku väčšiu dávku thrilleru alebo nejakú reálnu hrozbu. Pretože vnútorne film vnímam ako psychologickú drámu. Čo som sa pozrel tak kniha je vraj ešte temnejšia, no tú nehodnotím. Z pohľadu filmu ide o fascinujúce dielo. Ale nie je to niečo, čo môžem odporúčať bežnému divákovi. Lebo skôr si myslím, že mnohí film vnútorne nebudú schopní stráviť. Mne problém ale nerobil. Hodnotenie: B (06.09.2020)

Tvl kdo tady zvěřejnil obsah filmu, ať se jde pro facku k mámě. Těžko hodnotitelný Kaufman. Má krásnou, místama až divadelní atmosféru i pojetí, které v nejdelších místech protíná dlouhým dialogem (zároveň i monologem) dvou hlavních představitelů v autě. To, jak vás ale tento dialog zaujme se hodně odráží od nálady, kterou v danej moment budete mít. Celkově tyto dvě nejdelší (ne)dějství vám ovlivní celkový zážitek i prožitek z filmu a já se například na film podíval v den, kdy jsem měl ta nejmenší očekávání a sedlo mi to tak někde napůl. A i přes to, že mi film v daný okamžik sednul, má svá velmi těžká místa a tím nemyslím teď, že je těžké jej uchopit či okamžitě pochopit. Prostě vás může jen tak minout. Například tím, že jsem pochody myšlenek hlavní protagonistky sice vnímal a chápal, ale jsou mi naprosto cizí. Scény, kdy si hraje film s časem a hraje svou hru s divákem (scény v domě u rodičů, zmrzlina) jsou zábavné a hra s žánrem je pojatá dobře. O to těžší pak opět je, kam nebo v co tyto scény (ne)vyústí. Poslední třetina, až na velmi silný moment s prasetem, už bohužel začne být trochu úmorná. Zatím 60%. Uvidíme po druhé projekci. Na kterou se určitě jen tak nevrhnu. (14.09.2020)

Prvá 5* v roku 2021 patrí kontemplatívnemu road movie v zasneženom bezčasí, ktoré sa točí okolo muža a ženy. Nech sa stane čokoľvek, tak za predpokladu, že každý je strojcom svojho šťastia, on je dôvod, ona je príčina. S výnimkou vecí, ktoré sú už dané. Napríklad, že niekto musí byť aj to prasa prelezené červíkmi. A čas nemusíme akceptovať, no aj tak starneme. Film mal okrem iného u mňa dokonalý timing. Horko-sladká bodka za oslavami a návštevami, ktorá mi pomohla zvesiť pomyselné gule z minulovianočného stromu života. (09.01.2021)

Tuhá káva. Čo to vlastne bolo? Surreálna, snová, filozoficko-existencialistická hororová poetická esej, ktorá prostredníctvom podivného vzťahu zobrazuje márnosť ľudského snaženia, života a neodvrátiteľnosť plynutia času a príchodu smrti? Alebo je to o tom, že si myslíme, že žijeme vlastný život, hoci je to len akási vykonštruovaná umelá fantázia, prebratá z rôznych iných myšlienok, kníh a filmov? O tom, že si nahovárame, že každý z nás je originálny a jedinečný, ale v skutočnosti sme zameniteľní, neúprimní a nič vlastne neznamenáme? O tom, že šťastie dokážeme (možno) nájsť len vo svojej fantázii, ale tým nič na svojom osude nezmeníme? Že sa napokon musíme zmieriť s nevyhnuteľným? Že vlastne ani tú fantáziu nemáme pod kontrolou a rozpadá sa nám pod rukami? Že ľudský život je vlastne fraškou a tragédiou? Ešte si to nechám prejsť hlavou. O I'm Thinking of Ending Things by sa dalo veľmi, veľmi dlho diskutovať A to mám rád. Dostalo ma to. Pohltilo. Parádne mrazivá atmosféra a sebavedomá réžia autora s jasnou víziou. Jessie Buckley je fantastická (a ostatní tiež nezaostávali). (04.09.2020)