Červený drak

Červený drak pravdaže už raz sfilmovaný bol, no hoc Michaelom Mannom v polovici 8O. rokov, vtedy sa pán režisér ešte len rozohrieval, takže skutočné pecky začal natáčať až neskôr. Červený drak (premenovaný na Lovca ľudí, wtf) preto nedosahoval intenzity Posledného mohykána, či Horúčavy. Z toho dôvodu vlastne bol fajn nápad natočiť remake resp. nové spracovanie románu, keďže bolo čo prekonávať. Nakoniec ale natočili obdobne priemerný film, ako Mann. Sranda je, že tvorcom remaku sa podarilo získať nielen Hopkinsa (ktorému zrejme bolo blbé odmietnuť 2O miliónov za pár minút strávených na plátne), ale tiež Healda ako Dr. Chiltona a Faisona ako ošetrovateľa Barneyho, u ktorého je to obzvlášť kuriózne, pretože hral už v Lovcovi ľudí, ale úplne inú rolu, ehm. A do vedľajších rolí obsadili také kalibre, ako Hoffman, Keitel (ktorého Crawford sa však na toho od Glenna a Fishburnea nechytá), Watsonovú, Fiennesa, či Billa Dukeho z Predátora (!). Všetci hrajú dobre, ale zároveň tak nejak na pol plynu. A taký ej celý film. Najvehementnejšie to udiera do očí u Nortona, ktorý v každom druhom svojom filme pôsobí unudene a Červený drak nie je výnimkou. Keďže Norton stelesňuje hlavného hrdinu, je to masaker. Inak je to Ratnerom solídne natočené, hudobný skladateľ sa snaží, detto kameraman. Výprava je pôsobivá a mnohé scény drsné. U Lectera vidno, že sa nachádzal na vrchole popularity a tak mu Ted Tally pri písaní scenára rozšíril priestor. No stále je to ukážková vedľajšia úloha a na prvom mieste počas úvodných titulkov sa vyskytuje len z čisto komerčno-reklamných dôvodov. O tom, že produkcia cítila obrovskú tržbu, svedčí i neúnosné natiahnutie rozpočtu na temer 8O miliónov  dolárov, čo je na civilný psychotriler bez CGI a akcie veľa (na porovnanie, o 5 roky staršie Con Air alias jeden z najveľkolepejších akčniakov desaťročia, stálo 75). Celosvetová tržba sa zastavila na 2O9 miliónoch, čo samozrejme bolo pekné, ale Mlčanie jahniat stálo 19 a zarobilo 272 a Hannibal stál 87 zarobil 351. Z toho bolo zrejmé, že divácky záujem o Lectera postupne uvädal. Lecter je v Červenom drakovi taký démonický, až sa zmieta na hrane paródie. Určite nepomohlo, že je to po dejovej stránke nielen remake Lovca ľudí, ale paradoxne i samotného Mlčania jahniat (pátranie po šialenom sériovom vrahovi s pomocou osoby, ktorá ešte/už nie je zamestnancom FBI s pomocou Lectera zavretého v ústave, pričom Lecter za cenné informácie vedúce k polapeniu páchateľa žiada výhody). Škody pácha aj nekonzistentnosť ohľadom Fiennesovho magora. Vraždí ľudí ako na bežiacom páse, ale potom nechá žiť dve svedkyne, ktoré videli ako vyzerá, čo je vysvetlené tým, že asi končí svoju kariéru a chce byť chytený, ale keď na jeho pracovisko o dve-tri scény neskôr prídu agenti FBI, utečie. Nápad prísť so zamilovaným sériovým vrahom je rovnako skvelý, ako divne spracovaný. Divne do očí udiera tiež moment, v ktorom, ak som to správne pochopil, Graham a Crawford podpíšu novinárovi ortieľ smrti a keď je úspešne zavraždený, majú reakcie: doprdele, tak to koleso na bicykli nám fakt prasklo, aj si vravel Jack, že sa to stane, ale poviem ti na rovinu, ja som si myslel, že k tomu nedôjde, no ale čo, nejak sa to porieši. Hoc snímka pôsobí drsne, všimnite si, že najbrutálnejšie veci v podstate nevidíte a asi najtvrdšia scéna stopáže, skon bulvárneho novinára, sa absolútne nedá porovnať s tým, čo predviedol Ray Liotta. A je to natočené strašne rutinne a bez chuti a záujmu, ako keby režíroval Norton. Ak sme pri adaptáciách Červeného draka, preferujem tretiu sériu Hannibala s Madsom Mikkelsenom, ktorá okrem románu Hannibal adaptovala i práve Červeného draka. Mňa osobne síce potešilo Starlingovej „neviditeľné“ cameo, ale priznám sa, že nejak som sa v tom stratil. Vo filme to pôsobí dojmom, že sa „cameo“ odohrá len pár dní/týždňov po udalostiach z Červeného draka, ale to mi pravdupovediac pripadá ako blbosť (žeby starý Jack Crawford tak skoro šiel po novom sériovom vrahovi a tak skoro po fiasku s Grahamom ku Lecterovi posielal novú tvár?). (26.10.2004) (méně) (více)