Asistentka

Takto to dnes chodí. Na prestížne asistentské miesta nadnárodných spoločností sa hlásia stovky absolventiek s kvalitným vzdelaním. Núdza o miesto teda nie je, je z čoho vyberať. Po náročnom výberovom konaní však nenasleduje raj na Zemi, ale tvrdá otročina. Nezriedka zahŕňajúca ponižujúce práce, prináležiace skôr niekdajším sluhom a dnešným upratovačkám. Šéfovia to tak ale veľmi často chcú. Nezriedka sa vyskytuje i sexuálne obťažovanie, priame, či nepriame. Psychohry s miestom a jemné vyhrážky sú tiež častou súčasťou týchto, toľko žiadaných miest. Pracovných miest plných očakávaného masochizmu, jemu zodpovedajúcej veliacej ultraprísnosti šéfov, vyťažovania na maximum, miest plných ponižovania a prísľubu perspektívy lepšejšieho fleku. Po jeho získaní sa kolobeh opakuje. Všetci mlčia, lebo sťažnosť automaticky znamená problémy. Nie pre vedenie firmy, voči ktorému ponosa smeruje, ale takmer vždy pre zamestnanca, čo sťažnosť podal. Zničujúci systém "vysnenej" práce veľmi presne odpozorovaný z reality a pôsobivo prevedený do filmu. (08.01.2021)

Juliu Garner mám ako herečku stále radšej. Je to veľmi zaujímavý typ a podľa mňa aj veľmi dobrá herečka. Čo sa týka príbehu, bol skromný a až do jeho konca som nevedel, čo chce vlastne povedať. Páčila sa mi atmosféra, to neznámo, dusnota a viditeľné psychické a fyzické vyčerpanie hlavnej hrdinky. Len som stále čakal a dúfal, že sa ako divák dozviem, pre koho to pracuje. Bol to náročný deň, a ja som myslel, že to boli aj dva týždne. 6,7/10. (28.04.2020)

Zdrcující minimalistické drama je výmluvné samo o sobě, ale shodou okolností funguje také jako komplementární film k výtečnému hororu Neviditelný, a to nejen proto, že v obou je ústřední agresor jistým způsobem neviditelný a že oba v určitém smyslu obracejí pozornost k osobám doposud přehlíženým. Zatímco Neviditelný ohromoval, strašil, ale ve výsledku nabízel náležitě žánrový ventil pro témata toxických vztahů a domácího i sexuálního násilí, Asistentka paralyzuje a skličuje tím, jak pozvolna mapuje systém zneužívání moci a harassmentu coby děsivě normalizovanou a nečekaně rozvětvenou bažinu. (05.01.2021)

Jeden den v zivote pilnej vnimavej mladej asistentky vo filmovej produkcnej spolocnosti, kde prva skoro rano vo firme zasvieti a posledna odchadza zhasinajuc. Atmosfera je dost taziva, kedze jej ocami vidime, ako sa "boss" sprava, voci zamestnancom, partnerom a "ochutnava" jednu mladucku naivnu korist za druhou. Vo firme i vo vedlajsej pravnickej kancelarii o tom vsetci vedia, ale nic sa neda robit. Dost depka. Film som si pozrej hlavne kvoli Julii Garner, ktora mala podobnu "funkciu", ale s podrezanym jazykom a z drsnym spravanim vo vybornom Ozzark-u. Tuna je uplne na opacnom emocnom poli. Utiahnuta, v depresii a s emociami bublajucimi za tymi peknymi sivymi ocami. Odporucam. Bud vas do deja vtiahne, alebo sa budete nudit. 60% (31.08.2020)

V dráme Asistentka sledujeme pracovnú náplň mladej Jane, ktorá sa snaží presadiť vo vyštudovanej oblasti, a pokiaľ chce uspieť, musí zatvárať oči nad praktikami svojho zvráteného šéfa. Pomerne neznáma režisérka Kitty Green sa pustila do jej prvého celovečerného filmu, ktorý podľa Rotten Tomatoes docenili skôr kritici, než diváci (7,6/10 a 2/5), veľa chvály pritom snímka nezískala ani na čsfd. Osobne sa budem radiť k prvej menovanej skupine. Asistentka je spracovaná minimalistickou formou, no pritom (okrem mierne nezáživného úvodu) takmer vôbec diváka nenudí. Tvorcom sa za veľmi krátku dobu podarilo zaujať moju pozornosť. S napätím som sledoval, ako sa príbeh radovej pracovníčky vo výnimočne pochmúrnej atmosfére skazeného officu vyvinie. P.S. rozhodne najlepšou scénou je rozhovor medzi Matthewom Macfadyenom a Juliou Garner, v ktorej rozoberajú šéfa mladej asistentky. Krásne znázornenie, ako sa milý rozhovor neuveriteľne rýchlo presunie k objasneniu situácie v duchu – ak chceš mať úspešnú kariéru, drž hubu. (02.12.2020)