Na západní frontě klid

Vážně přemýšlím, že to s tím Erichem Mariou ještě jedenkráte zkusím. Řeč je samozřejmě, jak pozorný čtenář vytušil, o kultovním textu, Na západní frontě klid. Co si vzpomínám, ještě žádný protiválečný film mnou tak dlouho nerezonoval, jako Milestoneova adaptace z třicátého roku. Pacifismus dostal silný výraz! 80% (08.02.2017)

Ano, já vím, že musím brát v potaz rok vzniku tohoto filmu. Uřvaná němčina mi ale trhala uši, herci se chovali naprosto nepřirozeně a hlavní hrdina mi k srdci nepřirostl (to ani nemluvím o představiteli Katczy, kterého jsem si při čtení knihy oblíbila nejvíce). Budu doufat, že další plánovaná adaptace dopadne lépe. (08.06.2012)

"Vojna nie je dobrodružstvo." Neuveriteľné, že v dobe, keď sa vojna a služba k vlasti považovala za najväčšiu cnosť, vznikol tento umný protivojnový film... Vo filme nie je prezentované žiadne hrdinstvo, spolu s hrdinom prežívame len špinu, hlad, smrť a čistý chaos vojny. Príbeh je tvorený vlastne štyrmi časťami, ktoré mu dodávajú osobitnú náladu... počiatočne nadšenie hrdinu, vystrieda vytriezvenie, zúfalstvo a zakončí apatia... ale divák nedostáva žiadne kázanie, len na základe skúsenosti hrdinu čistý emocionálny zážitok. Samozrejme, že filmu sa dá vytknúť nemnoho vecí, predovšetkým niektoré teatrálne situácie, či vystúpenia hercov, ale netreba zabúdať, v akej dobe vznikol film. Aj napriek tomuto nedostatku dokázal režisér Milestone priniesť na plátno významný anitvojnový, protinacionalistický film, ktorý považujem za jeden z najlepších v tomto žánri. (03.03.2015)

Neskutečná síla, tolik pravdy v dialozicích jsem už dlouho neslyšel. Co je však vlastně nejvíc silné, že ten film je stále aktuální a měl by být promítán po celým světě všem mladým klukům a holkám, protože zdá se mě, že bojechtivosti za vydatného popichování mocipánů, kteří, ale nikdy nebudou v první, ve druhé, ale ani v poslední linii, za to my všichni ostatní budeme chcípat, pro jejich ego. Ten film ve mě pořád roste. (27.12.2018)

Už pri jednej z prvých scén, keď sledujeme rozdielnu odozvu matky a otca pri pohľade na syna v uniforme ma napadlo, že tomuto filmu budem máločo vyčítať. Prvá bojová scéna, pri ktorej mi spadla čelusť, znesie porovnanie so začiatkom Ryana, avšak skôr by som tento film porovnal s ešte nemým The big parade, kde tiež sledujeme dvoch nepriateľských vojakov v zákope, ktorí si uvedomujú absurditu celej situácie, pretože vojna je ako horúčka, nikto ju nechce, ale nečakane príde a po ťažkom priebehu ustúpi. Pri tých najkvalitnejších vojnových drámach si uvedomíte, že čím je film realistickejší, tým je viac antimilitaristický. To možno badať aj na reakciách civilistov, s ktorými sa Paul dostáva do konfrontácie a ktorým márne vysvetľuje, o čom vojna je. Možno je jeho postava spočiatku trochu teatrálne napísaná, ale ku koncu už dostáva dostatočný priestor, aby sa jeho predstaviteľ Lew Ayres predviedol. V tomto, čiže v podaní hlavného hrdinu je The big parade o niečo silnejší. Záverečná pasáž a hlavne záverečný záber ale všetko vynahradzuje. Vo vojne ide o jednotku, o priateľstvá v nej, o prežitie, je o tom, že jedeň deň je vás 150, ďalší 80, ale občas máte tak aspoň čo jesť. (01.04.2013)