Sviňa

U mě spokojenost. Má to spád, skvěle se na to kouká, Vajda jako mafioso je dokonalý. Sice nevěřím že by děti které děti sebral soud, nedokázaly něco kváknout, ale dramatizaci to tady prospělo. Atraktivní prostředí (ty mrakodrapy v Blavě jsou mazec), hodně odhalených hereček (Marcinková nahoře bez kopuluje ve vířivce, Droppová a Dubayová nahoře bez, pro starší ročníky i Mórová). A neodbytný pocit, že dost z toho se takhle nějak nedávno stalo. (12.05.2020)

Nie je to celkom kóšer. Najprv aby sme si rozumeli: málokto neznáša smerácke zlo, všetky jeho ojeby na blbých a tzv. "sociálnu politiku" ( = typicky ľavičiarske parazitické rozhadzovanie verejných financií) viac ako ja. ALE... Toto je akože "fiktívny príbeh", ktorý sa realite podobá "iba náhodou". Tvorcovia však hneď v úvodných scénach celkom jasne identifikujú hlavné postavy - Vajda je Kočner, Igonda je Fico, Heriban je Kaliňák, ďalej sa tam dajú NEPOCHYBNE rozoznať Richter, Erik Zmrdáš a ďalšie známe obludy. Takisto je zreteľný Kuciak so snúbenicou a pod. No a potom sa z filmu dozvieme, že Erik Tomáš trtkal zdrogované dievčatá, Richter prášil dievčence z Čistého dňa a Fico nariadil Kočnerovi, aby upratal toho otravného novinárskeho chalana. Iste, nemôžeme s istotou tvrdiť, že sa to práve takto nestalo. Z tamtých sfetovaných, colou a mocou ožratých a skrz-naskrz odľudštených kreatúr by to ľahko vyvstalo. Ale film nám to do istej miery vnucuje ako súčasť "slovenského príbehu" a teda "realitu". Čím sa podľa mňa dostáva do polohy účelovej manipulácie, emocionálneho nátlaku a predvolebnej propagandy. Čo je škoda, pretože je dobre natočený a na slovenské pomery výborne zahraný (Vajda trefne stelesňuje presne to, čo si predstavujeme pod slovom Kočner). Zaujímavé je, že kniha Arpáda Soltésza sa dokázala omnoho lepšie pohybovať na hrane. Bolo v nej zreteľnejšie rozostrenie medzi realitou a fikciou ("zreteľnejšie rozostrenie" si dám patentovať). Mala ten ironicko-cynický nadhľad, ktorý vravel: "takto sa to MOŽNO nestalo, ale MOHLO sa stať, ty kokos, chápeš to, v akej riti žijeme?!". Plus predloha omnoho viac pracuje s ďalšími zaujímavými motívmi - s tým, ako Kočner bol iba tajtrlík, pričom v skutočnosti tým obludnostiam šéfovali Široký a ďalší oligarchovia, má aj pasáže, v ktorých si Kočner trénuje Sulíka ako alternatívu, keby sa hento celé s Ficom posralo, a takisto tam viac rezonuje nástup nového, ešte primitívnejšieho a horšieho zla - teda kotlebovských extrémistov. Film je intenzívny, úspešne hrá na city, ale je to čisto lokálna a dočasná záležitosť, o takých 5 rokov už málokto pochopí, o čom to vlastne bolo. Teda v pokuse natočiť to ako čosi všeobecne nadčasové Biermann s Čengelou úplne zlyhali. Otázka je, či takú snahu vôbec mali. A či to v situácii, v akej sa Slovensko pred týmito voľbami nachádza, bolo žiadúce a potrebné. (20.02.2020)

Po rokoch si pripomeniem toto obdobie od natočenia Kandidáta (a min.) až po Sviňu ako "éru slovenského angažovaného filmu". Bohužiaľ, vo všetkych snímkoch dominuje prvoplánový pátos a ťažká jednostranná pravicovo-liberálna agitka, ktorá myšlienkovo predáva doslova mačku vo vreci. To nie je o kritike a sebareflexii spoločnosti, tieto filmy sú odstrašujúcou ukážkou tázavého nepochopenia príčinných udalostí o systémovom zlyhaní ponovembrového vývoja. Tieto filmy len zgrupujú vybrané príklady nepriateľských elít, ktoré zošuveria a zlepia dokopy, pridajú tomu zveličený nános, až si pripadám, či dospelý, ktorí si idú túto úderku (lebo divácka vzorka je jasná), si fakt zaslúžia nápravu v krajine. Nemám ten pocit. Technicky je Sviňa podobne preexponovaná ako príbuzenské tituly z tohto obdobia. Je širokouhlá, vyumelkovaná ale aj priamočiara, vtieravá a doslovná. Pozrime sa na takú Tichú bolesť (1990), ktorá vyobrazila obdobie komunizmu necelý rok po nežnej revolúcii. Tak nevtieravý a presvedčivý revizionizmus poukázaný v medziriadkových obrátkach dialógoch a poetického nedopovedania. Áno, politický triler je iná káva, ale žiaľ, spôsob natáčania a vyškieranie väčšiny hercov je iba plytkou zábavkou bez pridanej hodnoty a výrazovej príčetnosti. A tie úvodné titulky o "prípadnej náhodnosti postáv a reálií so súčasnou situáciou" sú trápne. Už sme to videli v Únose. (12.05.2020)

Tak som si to v TV od našich bratov konečne pozrel a mám z toho zmiešané pocity. Po roku od vzniku a od volieb sa ukazuje, že všetko, čo je tu zobrazené, je len slabý odvar skutočných udalostí za posledné roky počas ktorých nám vládla mafia Smeru. Lenže štýl filmu je tak prehnaný, že som mal pocit, že sledujem celovečerný videoklip k pesničke od Zóny A - Chleba. Samý kokot, piča, piča, kokot, kurva, piča, kokot. Aj na satiru to je príliš WTF. Skoro všetky tie postavy mi pripadali trápne a Ficko tu bol za takého chudáka, že som ho mal skoro chuť ľutovať. Čo je to posledné, čo by som chcel. Jediný, kto ma bavil bol Vajda, ktorý išiel na takú hranu, že to bolo miestami aj vtipné. Dvakrát nadšený z formy filmu teda nie som (technická stránka je ale prvotriedna), ale aj tak by ma zaujímalo ako by vyzeralo pokračovanie v ktorom by ukazovali jak zatvárajú jedného vysoko postaveného šéfa polície za druhým do basy a Bobo sa snaží s novým Hlasom mafie vyvolať predčasné voľby, lebo sa bojí, že skončí v base. 3/10. (20.02.2021)

Je to úplně stejný kalkul, jaký Biermann poslední dobou zkoušel na poli festivalového filmu, akorát v "lidovějším" formátu. Celou stopáž se tedy repetitivně opájí variacemi prohnilosti současného Slovenska, v němž chapadla zločinecké chobotnice sahají až do nejvyšších pater společnosti... Dobře, ale co dalšího si z toho mám odnést? Vlastně mi přijde docela drzé a nevkusné po tak krátké době pracovat s motivem zavražděného novináře a zaplétat ho do misery porna jak z pokračování Hostelu. (12.02.2020)