Stargirl

Očakával som takú typickú klišé rozprávočku s bežnou schémou, a namiesto toho prišlo skutočne veľmi milé prekvapenie, ktoré som rozhodne nečakal. Film s veľkým posolstvom a skvelou pointou, ktorý má okrem iného skutočne didaktický rozmer. Áno, postava Stargirl je maximálne idealizovaná (až do nereálnych rozmerov), ale to v danom kontexte nebolo až takou prekážkou, práve naopak - ešte viac to poukázalo na morálno-etickú nevyrovnanosť dnešnej mládeže (nielen v USA, ale už aj u nás). Až na zopár prehnaných Disney maniérov to bolo skutočne milé prekvapenie. (10.07.2020)

Film si môže nájsť svojho mladšieho diváka, ale pre mňa to nie je. Celý film je takmer prespievaný, ale že fakt nad 50%. Znelo to ako reklama na Grace VanderWaal, o ktorej som nikdy nepočul, ale v Amerike vyhrala nejaké tie súťaže a ceny už v dvanástich rokoch a máva vypredané koncerty. Ale to mali aj Lunetici a fanúšikom som sa nestal. Rovnako tak mi väčšinou nič nehovoria zhudobnené filmy. (09.06.2020)

Nemám rád tento “feel good až kým neumreme” prístup, pretože to potom vyzerá, jak keby Markéta Irglová točila Lady Bird, čo by teda nikomu neprospelo, a na pomalý, tichý voiceover do relaxačnej hudby a spiritualistické kecy o vesmíre má monopol Ted Mosby. Mali ostať pri tom muzikále. Aj by som im odpustil, že zopakovali dvakrát rovnaké hudobné číslo. A má to svoje momenty, napríklad prvý bozk, alebo potitulková scéna, či tá počiatočná hanblivosť (tá ma vždy dostane). A Leova mamina celkom dobre hrala. Ale v tejto podobe je to po všetkých stránkach moc, nestráviteľné, až ma to piano v pozadí týralo. Konečne viem, jak to Nick Cave myslel, že má chuť si pri pesničkách o láske trhať žily. Ak som si pred pár dňami dovolil napísať, že nórska Psychobitch nebola dostatočne deep, tak sorry, po tomto americkom menzese idem robiť komparz do Cannes. Kričať na chodníku. Ledva 3*. (11.06.2020)

Wow. Musím sa priznať, že tak interesantne koncipovanú teenagerskú filmovú nádielku podávanú priamo z kuchyne Disney som nečakal. Film občas srší atmosférou artových nezávislých filmov. Neskôr je filozoficko-psychologickou sondou do duše človeka a originálnym spôsobom otvára diskusiu o na prvý pohľad bežných životných problémoch. Inteligentná a zároveň milá konfrontácia skutočného ja s alter egom, ale aj metaforické pozastavenie sa nad uponáhľanosťou sveta. Áno radosť je možné hľadať v okamihoch - v rozkvitnutej ruži - no film je interpretáciou toho, že skutočné šťastie sa skrýva v dlhodobých procesoch vedúcich k týmto momentom - v kvitnutí ruže. Okrem tejto - z hľadiska produkčnej spoločnosti - netradičnej roviny však film disponuje aj typickými disneyovskými prvkami. Z nich menujme najmä tradičnú muzikálovú vložku. V tomto prípade sa však Disney snaží až ostentatívnym spôsobom vzbudiť dojem absolútnej originality. Muzikálové intermezzá závažne prznia a degradujú celok. Netvrdím, že film by mal byť bez akéhokoľvek spevu, no keby bol zbavený aspoň zbytočných tanečných vsuviek a snažil sa okresať hudobné scény verím, že estetický zážitok by bol znásobený. Ja sám by som uvažoval o výrazne lepšom hodnotení, no ten muzikálový grcanec je neprehliadnuteľný a má trpkú pachuť. Škoda, pretože ide o ambiciózny počin. (05.05.2020)

„Ani na to nemáme čas, aby sme objavili sám seba. Musíme to okamžite vedieť“. Stargirl na jednej strane je klasickým (nevinným) teenage romantickým filmom, kde nenápadné spojenie medzi Stargirl a Leom je cítiť od prvého momentu. (Grace VanderWall v roli Stargirl niečo vycítila – stojí pred kamerou, začne hovoriť, alebo hrá na gitare, a pozornosť diváka hneď získa.) Na druhej strane je to však aj „známy“ príbeh o tom, že čo všetko sa môže stať, keď ste trochu iný, ako ostatný. Je škoda, že charaktery postáv sú zachytené len povrchne. V danom žánru celkom slušný tuctový doplnok od Disney Plus. P.S.: Kričanie len tak do ničoho niekedy dokáže spraviť zázraky. Osobné hodnotenie: 72% (***) (29.04.2022)