Akira

Akira ma nevzal za srdce tak ako Miyazakiho úlety a rád by som vysvetlil prečo. Graficky nie je moc čo vytknúť, snáď len to, že jednotlivé postavy sa na seba tak podobajú, až sa mi krížili oči keď som sa snažil orientovať kto je kto. Pokiaľ ide o sci fi a filozofický rozmer je síce pekne načrtnutý ale bohužiaľ akosi nedotiahnuty, takisto mi chýba lepšie stvárnená motivácia postáv a hnutí. Akira na mňa paradoxne pôsobí dosť nejaponsky (ak si odmyslím násilie) ale je to kvalitné anime a chápem ak z neho má niekto orgáč. 8/10 (17.08.2005)

Ak by som mal menovať jednu anime klasiku, ktorá mi vyložene nesedí, tak voľba padne bez rozmýšľania na Akiru. Pôsobivé prostredie rozpadajúceho sa Japonska u mňa nemôže vyvážiť vlečúce sa tempo a zmätený, hoc v zásade jednoduchý príbeh, ktorý v druhej časti nahradí podivná prehliadka štylizovaného násila. Akira ma skrátka atmosfericky aj filozoficky minul a údajná genialita pre mňa, bohužiaľ, zostáva záhadou. (29.01.2007)

Pecka ktorú bohužiaľ nedokážem doceniť ( celé to bolo príliš mimo mňa) ale narozdiel od pózerských artoviek ju nemám problém oceniť.A navyše posledná cca tretina je niečo úchvatné. Objektívne ( ak niečo také existuje) by som išiel v pohode aj na 10/10. A subjektívne by som osmičku (keď už, tak len kvôli tomu záveru) zo seba v pohode dostal. Kto má rád tento štýl a ešte nevidel, choďte do toho. (18.01.2015)

Csfd hodnotenie v mojich očiach opäť zostáva záhadou. Genialita, klasika? Kdeže! Prvotná myšlienka postapokalyptického Neo-Tokia ma nadchla a i keď niesom žiadnym fanúšikom anime, musel som si Akiru okamžite "zohnať". Prvých pár desiatok minút mierneho nepochopenia nahradila skvelá atmosféra a dobre načatý príbeh, ktorý sa však v druhej polovici mení na expozíciu kreslených výbuchov, násilia a ničenia mesta zmutovaným týpkom. Wtf happend.. and why? Nie že by sa mi niečo podobného nepáčilo, ale očakával som fakt odlišnú záležitosť. Keby autori viac zabrali po dejovej stránke.. holt. Sklamanie, toto ide mimo mňa. (17.09.2013)

Futurizmus rozmachlených špinavých ulíc ovládajúcich mocnými. Je mimoriadne zaujímavé, akú drsnú hermetickú charakterizáciu sprevádza dej postavy celoplošne a náležite ich rozvíja. Farby sú pútače, ktoré v temnej noci performujú svojvoľne a vlastným "rozprávačským jazykom" nimi pretkávajú. Z akcie sa stáva honba, z neurčitosti mysticizmus a animačne v područí japonských grafikoch Akira evokuje masopudný exotizmus, ktorý inšpiroval k vzniku celého radu akčných filmov. Snáď iba Ghost in the Shell (1995) mu dokáže v takej miere i medzi takou celospoločenskou obľubou výsostne konkurovať. (20.09.2016)