Spoutej mě!

Láska! Kto jej vlastne rozumie? Živel bez zákonov a hraníc. Ako to vhodne popísať? Bizarné? Rozhodne áno, miestami surové, tiež plné emócií a zvláštnych zvratov, to všetko však bez zbytočného pozlátka a sentimentu. Máličko sladký sa môže zdať koniec, ale pozornému divákovi neujde zvláštny výraz na tvári unesenej, pri poslednej scéne v aute.Napadlo ma, že by štokholmský syndróm? Almodóvar ma neustále znova prekvapuje tým, ako dokáže čítať v ženskej duši.Pre mňa lahôdka:) (04.06.2013)

Tak jo, izolepu mám, provázky taky, nějaký ty pesety z dávných dovolených v kasičce zůstaly, k tomu sexy sestřih jako tuto Tonda Banderas.....vyrážím do Španělska! Cestou si rozmyslím, zda své hluboké city vyjevím a smyčku pevnou obkroužím Penelopičce Cruz, či Marušce Valverde a to by v tom byl čert, aby jedna z nich nepodlehla mým důrazným a těsným citům! Muchas gracias za inspiraci seňor Almodóvar. (07.05.2015)

Je síce pravda,že ak muž má o ženu záujem mal by o jej priazeň bojovať všetkými dostupnými prostriedkami,avšak z tohto snímku si príklad neberte páni.Pamätajte,Banderas je len jeden a preto len on si môže dovoliť prefackať,spútať,priviazať akúkoľvek ženu a následne ju donútiť zamilovať sa.Nebojte sa,mne tiež tento nápad prišiel ako úlet,ale niekedy takýto kus ,, čistej romantiky" si pozrieť nezaškodí. (01.07.2016)

"Spoutej mě!" vypadá v Almodóvarově podání spíš ještě jako hraní si s filmem. Jednotlivé scény jsou slušné, herci dobří, kamera chvílemi nápaditá, ale celé je to o ničem. Děj je střelený příliš na to, aby šlo o věrohodnou podívanou, ale málo na to, aby ona střelenost bavila (jako u Žen na pokraji nervového zhroucení). Ani žádného zamyšlení-hodného motivu jako v pozdějších režisérových filmech se jeden nedočká; je to stále jen (vcelku fádní) hra s jediným zapamatováníhodným momenten (TV reklama). Osobně mám též problém s vynucováním si čehokoliv (včetně citů) násilím, takže mi byli oba hlavní hrdinové mimořádně nesympatičtí, což k mému požitku z filmu rovněž nepřispělo. (20.10.2008)

Napriek tomu, že ani jeden z predchádzajúcich piatich Almodóvarových filmov u mňa nepreliezol cez tri hviezdičky neodmietam pozrieť si ďalšie, veď čo keby? Nemám ambície označiť tento film za jeden z jeho lepších, či horších. Pre mňa je podstatné, že bol pre mňa stráviteľnejší napriek použitému záveru. Nemusel som premýšľať, či tento variant Štokholmského syndrómu je uveriteľný alebo nie. Len som sa pozeral na môjho nie príliš obľúbeného herca, ktorý sa narodil v deň mojich 24. narodenín, počúval hudbu môjho najobľúbenejšieho skladateľa filmovej hudby a s údivom sledoval záľubu režiséra v zobrazovaní žien používajúcich WC. (09.02.2014)