Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Slavná filmová adaptace Dreiserovy Americké tragédie.
Příběh George, mladíka z chudých poměrů, který dostane práci v továrně bohatého strýce, a když se naskytne šance společenského vzestupu, obětuje lásku tovární dělnice ve prospěch vztahu k bohaté dívce. (oficiální text distributora)

Recenze (80)

Hamaradža 

všechny recenze uživatele

Cukríkový, rýdzo kapitalistický (oproti Dreiserovi), naivný Hollywood, bol pre takto komplikovanú, komplexnú (a geniálnu!) látku asi najnevhodnejšou optikou. Oproti knihe veľmi veľa ubudlo a to nie len z príbehu (čo by bolo v poriadku, predsalen dvojhodinový formát ťažko konkuruje osemstostranovému románu), ale najmä významovo, príbeh prišiel o svoju sociálnu, politickú i existenciálnu vrstvu. Namiesto nej sa zamerali scenáristi rýdzo na gýčový romantický trojuholník (lebo ten divákov najviac zaujímal) a americkú tragédiu tak dokonalo sploštili. Natočené fajn. ()

Anderton 

všechny recenze uživatele

Miesto na výslní sa na prvý pohľad tvári ako napínavý romantický triler, čím uspokojuje aj diváka, ktorý nemá záujem vo filme hľadať niečo viac. Na ten druhý a ďalší je to ale hlavne kritika spoločenských konvencií, pretože keď si preberieme situáciu, v ktorej sa Cliftova postava ocitla, tak za ňu nemôže ani jedna, ani druhá žena, čiastočne si za ňu môže sám, ale dostali ho do nej najma nezmyselné spoločenské doktríny (je zakázaný vzťah na pracovisku, dôležitosť spoločenského postavenia). Je zaujímavé sledovať a rozmýšlať, ako George vníma novú krásku vo svojom okolí, keď ju vidí iba v drahých šatách a drahom aute a či je príčinou jeho lásky k nej predstava života v luxuse, alebo jej krása. Stevens nepristupuje k postavám ako k prototypom, Taylor aj Winters hrajú mladé ženy z rozdielnych spoločenských vrstiev, ale sú zobrazené iba ako normálne zamilované dievčatá, najma v prípade bohatej dievčiny som rád, že nie je zobrazená ako jednorozmerná rozmaznaná pipka. Ak sme z noiroviek zvyknutí, že za nitky častokrát ťahá žena, tak tu je príčina nešťastia ukrytá podstatne hlbšie. ()

Reklama

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. ()

zette 

všechny recenze uživatele

Velmi povedene romanticke drama, pasaz od "nestastne" nahody po zatceni je genialni a ma vybornou atmosferu. No, nejde se divit, ze si hlavni hrdina vybral bohatou Liz Taylor, nez chudou Shelley Winters:-). Myslim, ze to slo ale zajistit pro nej jednodussi cestou... Slusne zahrane, pribeh mozna ne uplne originalni, presto dobry a pekny hudebni doprovod! ()

corpsy 

všechny recenze uživatele

Ako film, to možno brať všetkými desiatimi. Kompozícia záberov a scén ( kamera, strih a zvuk ) je brilantne dovedená k maximálnej spokojnosti diváka. Ako príbeh, to možno brať z rôznych strán, pravdepodobne sa tu dočkáme rozdelenia diváctva do niekoľko skupín, či už ide o pohlavie, spoločenské postavenie, myšlienkové pochody. Tak či onak, preceňovanie je na mieste. ()

Galerie (70)

Zajímavosti (6)

  • Režisér George Stevens nutil Elizabeth Taylor opakovaně skákat do ledového jezera, přestože její matka protestovala, neboť Elizabeth měla zrovna menses. Sara Taylor jako starostlivá matka se údajně bála, možná trochu přemrštěně, že její dcera po té scéně nebude moct mít děti. Nechala proto do dceřiných smluv připsat, že nemusí první dva dny menstruace pracovat, a klauzule zůstala ve smlouvách ještě dvacet let. Této klauzule Elizabeth Taylor také později využívala v natáčení velkofilmu Kleopatra (1963). [Zdroj: J. Randy Taraborrelli – kniha Elizabeth] (Pavlínka9)
  • Premiéra filmu se konala v Graumanově Čínském divadle v Hollywoodu 14. srpna 1951 a reakce kritiky i diváků byla jednoznačná – skvělý film. [Zdroj: Jiří Žák – kniha Elizabeth Taylorová – Nebezpečný život] (Pavlínka9)
  • Snímek byl natočen na motivy stejnojmenného románu Theodora Dreisera, kerý byl inspirovaný skutečnou událostí. [Zdroj: Cinema] (Terva)

Reklama

Reklama