Pondělky na slunci

Skoro skutočný a momentálne veľmi aktuálny. Taký je tento film. Film o partii kamarátov, ktorí zostanú bez práce, a každý z nich sa nachádza v úplne rovnakej situácii, a pritom úplne odlišnej. Jeden len tak prežíva, druhého opustí žena, tretí to nezvláda, štvrtému sa aj napriek tomu celkom darí a ďalší sa za vzniknutú situáciu hanbí, a robí všetko preto, aby sa z nej dostal. Hudba výborná, skvelé momenty, parádny koniec ... no a Javier je skrátka Javier. Výborný film, odporúčam! (15.06.2015)

Spomenul som si na časy, ked' som bol nezamestnaný a schádzali sme sa u kámoša a vždy niekto mal krabičku Startiek alebo Marsiek a vyhulili sme ju spolu a pri nej premýšľali odkiaľ splašiť prachy. Pripomenul som si i chvíle, kedy mi nič iné nezostávalo, len čumieť na telku a aspoň tak nemyslieť na hlad, ale ked' i v tej blbej televízi vám všetko pripomínalo, že ste lúzerom a nemáte prachy. Ked' blbý smiech niekoho v reklame vás nutkal si to hodiť... Chvalabohu, že tu robotu mám. Idem sa nachystať a valím na nočnú. Po tomto filme sa mi bude hned' lepšie pracovať... (03.09.2012)

Pondelky na slnku svojim príbehom odkazujú na britské "Do naha", ale narozdiel od jeho komediálnejšieho vyznenia skôr akcentujú trpkejšiu stránku života nezamestnaných. Snímok bol v španielskych kinách obrovským hitom a pri príbehu, ktorý ponúka (nie je to nič originálne - podobný sociálno-kritický pohľad je už hodne obohrané klišé, s ktorým si najlepšie vedia poradiť britskí režiséri ako Ken Loach a Mike Leigh) to nie je až takým prekvapením. Najsilnejšou devízou nie je ani schopný režisér, ktorý síce zručne dávkuje a zvláda žánrovo typické scény, rovnako drží patričnú mieru sentimentu v tých správnych medziach (proste drží film správne pohromade), ale všetko stojí na hereckých výkonoch - a tie sú najsilnejšou stránkou filmu - typovo výborne obsadení herci sú naprosto uveriteľní a najväčší kus koláč si pre seba ukrojil Javier Bardem (Mar adentro, Before night falls, Carne Trémula), ktorého donjuánsky životný stroskotanec a vzbúrenec je kreáciou per excellence. Vďaka silnému hereckému týmu som schopný odpustiť aj viacero klasických klišé scén (banka, krčmové debaty) a najlepšie je to vidieť na najsilnejších scénach (zbalené kufre, hudobné číslo či pohreb - tu cítiť silnú zohratosť a aj slušnú prácu režiséra s hercami). Preto napriek tomu, že podobných snímok som videl už dosť slušné množstvo, dokázal ma tento filmík pripútať, vtiahnuť a miestami aj dojať a preto moje hodnotenie predstavuje poctivé 4 hviezdy. (07.06.2005)

Santa a jeho parta. Čtveřice nezaměstnaných přátel. Scházejí se, popíjejí spolu v baru, chodí na fotbal, (obzvlášť úsměvné), s nadějí na lepší zítřky a snad na nějakou práci. Jenže čas pomalu, ale jistě ubíhá a oni jsou na tom dnes, stejně, jak včera. Povedené sociální drama, dnes rozhodně aktuálnější, než před těmi třinácti lety. Luis Tolar hraje, (kupodivu) normálního chlapíka, ale veškerou pozornost na sebe, (zase) strhává místní nepsaný vůdce, který všude byl a všechno zná v podání dost obtloustlého Javiera Bardema, který tuhle partu tmelí i rozděluje zároveň. Ještě, že mají všichni aspoň ty pondělky na slunci. (19.08.2015)

Parta nerozlučných kamarádů, bývalých zaměstnanců loděnice. Všichni už jsou v nepopulárním věku kolem 50 let, zaměstnavatelé o ně nestojí a všichni se snaží nějak prožít den. Skupině velí Javier Bardem, coby nejatraktivnější z nich, největší proutník a také jediný svobodný. Všichni ostatní mají nebo měli rodiny. Bardem je z nich jediný optimista, a to za všech okolností, ostatní čas od času propadají menším či větším depresím. Jeden z nich to nezvládne. Ale nakonec všechny čeká skvělá jízda. (20.03.2020)