Reklama

Reklama

Čistka

  • Francie Coup de torchon (více)
Trailer

Ve Francii by pravděpodobně Lucien Cordier žil poklidným životem policisty s nějakou hodností a radoval se ze života. Kolonialismus, který převrací hodnoty zcela naruby, horké africké slunce a opovržení, které vůči Lucienovi neskrývají jak jeho nejbližší, tak nadřízení. Dokonce i ti bílí „vlivní“ mu dávají najevo, že jako náčelník policie nemá nic vidět ani slyšet, zkrátka nemá překážet. Tenhle zničující koktejl vykoná své. V jednu chvíli se Lucien ptá sám sebe: „Kde je dobro? Kde je zlo? Člověk už nic neví. Tady to k ničemu není. Tak to zarezne, bude to tím podnebím.“ A začne si pomalu vyřizovat účty... Jak už to u Taverniera bývá s výrazným hereckým obsazením, Philippe Noiret, obklopen dalšími francouzskými hvězdami, naprosto exceluje. Česká verze v čele s Miroslavem Donutilem nezůstává originálu nic dlužna. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (5)

  • Filmoví teoretici označujú dielo za tzv. africký retro-noir, lebo sa neodohráva v anonymnom veľkomeste, ale v afrických, často vyprahlých, zapadákovoch. Fotogenicky využíva klimatické podmienky rovníkovej Afriky na rozdiel od jasných čiernobielych kontúr noiru. V postave zanedbaného a skorumpovaného Cordiera však má jasnú noirovú postavu obdarenú znakmi nedopovedanosti a protikladnosti. (Biopler)
  • Cordier je filmová postava, v ktorej je zosobnená totálna psychická izolácia, ktorá nakoniec uvoľňuje zlo ako symptóm spoločenskej frustrácie, duchovnej prázdnoty a nadchádzajúcej krutosti v Európe (druhá svetová vojna). (Biopler)
  • Sám predstaviteľ Cordiera, Philippe Noiret, popísal dielo ako „magmu bolesti a tiesne, ktorá sa nedá vysvetliť“. (Biopler)
  • Snímka končí správou o Mníchovskom diktáte, čím chce Tavernier naznačiť, že iné, neporovnateľne väčšie násilie, ako v diele, ešte len začne. (Biopler)
  • Film je natočený na motívy poviedky "Pop. 1280" od Jima Thompsona, autora diel tzv. čiernej série. Literárna predloha je zasadená do 50. rokov 20. storočia, kde sleduje šerifa belocha v černošskom prostredí na juhu USA. Scenárista Jean Aurenche spolu s režisérom Bertrandom Tavernierom príbeh preniesli do koloniálnej Afriky a časovo ho zasadili do 30. rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Sám Tavernier priznáva, že týmto filmom sa odklonil od nálepky humanistického režiséra. Spravil tak nie preto, aby cielene poprel humanistické ideály svojej tvorby, ale z dôvodu, že chcel byť čo najviac verný Thompsonovi, ktorý je všetko, len nie politicky korektný. (Biopler)

Reklama

Reklama