Quo vadis, Aida?

Tohle je jeden z těch případů, kdy lidi bezděky dávají hvězdičky za historickou událost. Jenže toto je hraný film! Hodnotím-li tedy film, nenacházím nic nadprůměrného, spíše naopak. Herečka je tam jedna, jinak komparsisté. Dialogy banální, informativní, scénář bez špetky dramatické fantazie. --- Pak je tu problém s poselstvím toho filmu. Ukazuje agresivní, arogantní a záludné Srby a hodné bosenské muslimy trpně a bez odporu přijímající svůj osud. Ne že by srebrenický masakr byl lží. To ne. Jenže tenhle film až příliš záměrně dává zapomenout, že za posledních cca 200 let se všechny balkánské národy dopouštěly hrozných zvěrstev na ostatních, a to kdykoli k tomu měly příležitost. --- No a pokud jde o bosenskou válku, neuškodí si připomenout, že trvala tak dlouho mj. proto, že Clinton naléhal na EU, aby taky jednou něco vyřešili sami. Jak se to dařilo, to tento film mimoděk dokládá. Právě po Srebrenici Američanům došla trpělivost, vložili se do věci a vnutili válčícím stranám jakýsi mír. --- Jak se ti zlí Amíci do všeho serou, že? (14.09.2021)

Nevedel som, že táto udalosť je nielen hanbou srbskou, ale aj holandskou... a nakoniec aj každého, kto jej mohol zabrániť zo širšieho uhľa pohľadu, čiže aj všetkých, kto sa na konflikte zúčastňovali a kto ho chcel aj aktívne ukončiť. Tu tej aktivity príliš vidno nie je. Žbanič musela vymyslieť spôsob, ako film o Srebrenici nakrútiť tak, aby bol pozerateľný, t.j. diváci netrpeli neustále pohľadmi na vraždenie a utrpenie civilistov. Naopak sa jej podarilo nakrútiť film, ktorý je po celý čas napínavý a drží pohromade, s hlavnou postavou sa ihneď stotožníte a aj tak tú hrôzu cítite, ale film si užívate ako kvalitnú a informačne dôležitú filmárčinu. (21.10.2021)

Je neuveriteľné, čo sa medzi tak historicky i kultúrne blízkymi národmi stalo. Tá nenávisť tam je dodnes. Ale vojna na Balkáne nebola len Srebrenica, hoci tá sa stala modlou západných médií. V každom prípade film nie je natočený tak impozantne, aby som bol z neho hotový, vôbec to mnou nepomohlo. Vraždenie tisícov ľudí musí byť predsa stvárnené tak, že vám to zoberie dych a emočne vás zasiahne. Tu sa to nestalo. (19.11.2021)

„Kam ideš, Aida ?” , je z môjho čisto objektívneho pohľadu → absolútnym »majstrovským dielom« , aké som vlastne veľmi dlho nevidel, že si to už skrátka ani poriadne nepamätám, kedy naposledy by ma takto extrémne zasiahol film (lepšie povedané → hraný dokument, obsahujúci strhujúcu rekonštrukciu daných udalostí...), ktorý dokonca nakrútila bosenskohercegovská režisérka Jasmila Žbanićová, keďže priamo pojednáva o « Srebrenickom masakri » , čo vhodnejšou voľbou byť ani nemohlo, pretože temnej a vskutku i nedávnej histórii, sa mimochodom práve teraz venuje odborník na slovo vzatý. Aby som trochu viacej priblížil "dej" , ktorý genocíde ešte predchádzal, tak predsa čosi podstatné načrtnem, čo pokladám za mimoriadne dôležité: „ Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii v rozpätí rokov 1991-1995, dospela konkrétne už do takej fázy, že od 11. júla → tisíc deväťsto deväťdesiat päť, utekajú tisíce a tisíce ľudí, medzi inými aj bosnianski Moslimovia, preč z mesta Srebrenica, pretože sa priamo k nemu blíži „Armáda Republiky srbskej” , a to na čele s generálom a vojnovým zločincom → Ratkom Mladićom, pričom akýmsi útočiskom a úkrytom súčasne, by teoreticky snáď mohol byť i neďaleký tábor ("OSN") UNPROFOR v obci Potočary, pod (ne)velením veliteľa holandskej jednotky → plukovníka Thoma Karremansa, ktorý sa rozdelí na dve časti: všetci utečenci sa sem zmestiť určite nemôžu, t. j. mnohí budú musieť ostať trčať vonku, čo ale našťastie neplatí pre bývalú učiteľku a terajšiu prekladateľku → Aidu Selmanagićovú, ktorá vybaví akúsi »protekciu« pre svoju ostávajúcu rodinu v zložení dvoch synov - staršieho Hamdiju a mladšieho Seju, ktorých zároveň dopĺňa i vzdelaný otec Nihad. To je jedna stránka mince. S tou druhou to bude už trochu horšie. Po krátkych rokovaniach, následne skočili hrdlorezovi na lep, ako malí škôlkari, ktorý si odteraz diktuje svoje ("zlomyselné") podmienky, čo sa asi mnohým pozdávať nebudú... Sľubuje, že sa nikomu nič zlé nestane, a tak nastáva selekcia: ženy zvlášť a deti s mužmi vo veku 15-70 rokov, taktiež oddelene. Podarí sa odvážnej žene zachrániť svoju milujúcu famíliu ešte predtým, ako bude definitívne neskoro...? ” / Srbská herečka a protagonistka snímku Jasna Đuričićová má za skutočného manžela toho → filmového Ratka Mladića, čiže Srba Borisa Isakovića, tak to je mi teda hotový paradox ! Dobré vedieť, že toto akési zvláštne zistenie našťastie nekazí celkové výsledné dojmy, ktoré sú práve naopak → oveľa zaujímavejšími, než by vôbec človek na prvý pohľad povedal. Väčšinou sledujem túto postavu prostredníctvom jej osoby, a keď k tomu pridám aj excelentnú »ručnú kameru« Christine A. Maierovej (paráda, ďalšia žena za kamerou), tak o nepríjemnú atmosféru je priam postarané ! Unikátny kinematografický počin, aký by malo vidieť čo najviac divákov. Kiežby som vás touto "recenziou" inšpiroval, aby ste to skúsili. PS: Desivý horor v priamom prenose. (09.09.2021)

Skvělé psychologické válečné drama, na kterém si nejvíce cením, že udrží napětí, autenticitu a dusnou atmosféru bez zbytečného naturalistického násilí, které si samozřejmě domyslíte, ale nemusíte vždycky vidět. Výborný herecký výkon hlavní představitelky. Její a holandská bezradnost z obrazovky přímo tekla, tak jako moje slzy v poslední třetině filmu. (14.09.2022)