Střílejte na pianistu

• Spoiler: Vo filme používa režisér zrkadlo ako rafinový predmet viackrát, no v troch rôznych významoch. Po prvé ako podpora motívu hanblivosti – odraz opticky zmnoží priestor v interiérových scénach, keď sa vedľa postavy kráčajúcej pri stene ukáže skrz zrkadlo veľkosť sály, no zároveň podčiarkne malosť postavy. Po druhé je to v súvislosti so vzťahom muža a ženy – zobrazuje dialóg počas úprav zovňajšku. Do tretice je zrkadlo spojené so zločinom, prípadne so smrťou. Predtým, ako Lena (Marie Dubois) umrie, Charlie (Charles Aznavour) v dome premýšľa a chodí pred prasknutým zrkadlom. Motív zrkadla je teda rozvíjaný tak, že ide sprvoti o tradičnú konekciu s identitou, v snímke hanblivosťou, aby sa neskôr dostalo do korelácie s láskou a napokon došlo k premosteniu lásky s motívom smrti osudovej ženy. (Biopler)