Howlův kráčející hrad

Cesta do fantazie me kdovijak nebrala, ale tentokrat se to Miyazakimu povedlo. A pritom film v nicem vylozene nevynika, jenze proste jako celek to funguje. Pribeh je sice fajn, nastesti to neni, jak se zpocatku tvari, jen pohadka o zaklety "princezne", ale postupne se prijemne zkomplikuje, ale na druhou stranu, ono se tu toho kdovikolik nedeje, opravdu sem do tech dvou hodin slo narvat vic deje. Co se tyce animace, ta je pekna, ale jen to, co je nejbliz na obrazovce, nejakejma vecma v pozadi si tvurci moc hlavu nelamali a ty jsou jen tak odflakle nacrtly. Navic mi kdovijak nesedlo to divny prostredi, takovej preplacanej mix mezi pohadkovejma vecma a technikou, ale musi se uznat, ze vetsina veci je vymyslena a nakreslena hodne originalne. No ale i pres tyhle vytky ty dve hodinky slusne utecou a proste to je hodne pohodovej a povedenej animak. (16.03.2009)

Miyazakiho dva predchádzajúce filmy ma naozaj okúzlili, no tentokrát bolo na mňa tých fantasy prvkov trošku priveľa. Jednoduchšia dejová línia by filmu určite prospela a skrátenie o pár minút dvojnásobne. Inak je ale všetko na správnom mieste. Animácia kúzelná, nápady originálna a dojemnosť a úprimnosť ďalšieho pekného príbehu na najvyššom stupni. 70%. (15.10.2009)

Deduško Miyazaki nám na staré kolená vymäkkol i keď zo svojich kvalít nestratil ani chlp. Natočil totiž a teraz sa podržte romantickú fantasy love story. Hoowl´s moving castle je totiž asi prvým Miyazakiho filmom, kde si postavy otvorene vyznávajú lásku, avšak v hraniciach vkusu a uveriteľnosti. Ďalším nóvom je dôraz na mužské postavy. I keď hlavný part tu má opäť mladé dievča Sophie, prekliate zlou čarodejnicou a obraté o svoju mladosť, všetku moju pozornosť si ukradol čarodejník Hauru (Howl) . Miyazaki (ak nerátam Porco Rossa) ešte nikdy nestvoril tak charizmatickú a silnú mužskú postavu ako práve tohto rozporného antihrdinu, do ktorého sa dámska časť divákov určite na prvý pohľad zamiluje, rovnako ako Sophie. Dej je situovaný do nemenovanej monarchie, silne inšpirovanej predvojnovým Rakúsko-Uhorskom. Táto vedie neustále vojny s okolitými kráľovstvami za pomoci mágie kráľovskej čarodejnice Suliman. Opäť tu narazíme na nevyhranené postavy a jediné Sulimanine kecy o dobre a zle sú Sophiou okamžite zmietnuté prehliadnutím jej zámerov a Hauruovej motivácie. Miyazaki vraj oznámil, že toto bude jeho posledný film. Ja osobne (ak to pomôže) sa budem každý deň modliť aby toto rozhodnutie zmenil. Plná recenzia TU 10/10 (29.09.2005)

Za rok 2005 jsou na Oscara za animovaný film nominovány tři filmy...... A i když mě Wallace & Gromit výborně pobavili a Corpse Bride nadchla, to co se ve mně odehrávalo při sledování "Miyazakiho" se stejně nedá s ničím srovnat.... Jako obvykle sice nebudete chvílemi "úplně v obraze", ale to je v Miyazakiho filmech spíš kladem než záporem. To, jak vás dokáže vtáhnout do děje a přemýšlet o něm, to je v animované tvorbě naprosto unikátní. Doufejme, že to není jeho poslední film a pokud ano, pak mu přeju "odchod do důchodu" s Oscarem v kapse..... Tak nakonec to Oscar nebyl, ale důchod naštěstí také ne :) (08.02.2006)

Jeden z kolegov sa pýta, kam ten Miyazaki na tie nápady chodí. Dobrá otázka. Bolek Polívka na ňu svojho času za seba odpovedal, že on na ne nechodí, ono to chodí naňho. Nech už pán režisér z knižnej predlohy prevzal čokoľvek, veľa toho zaiste nebolo, keďže výsledkom je to, čomu sa hovorí "typický Miyazaki". Kamže to teda ten starý pán chodí? Kde inde než do tradičných čínskych a japonských záhrad (spomeňte si, aj filmový Howl-Hauru má "svoju záhradu"), ktoré excelentne demonštrujú východnú koncepciu poézie - na Západe je poetická vonkajšia podoba vecí, na Východe ich vnútorný, "duchovný" rozmer. V týchto záhradách nič nie je tým, čím sa zdá byť, keďže cieľom bolo vytvoriť ekvivalent prírody, krajiny či univerza. Stromy sú zakliate do bonsají, horské chrbty do balvanov. Les nadobúda podobu skalného labyrintu zloženého z pozliepaných pórovitých monolitov. Dažďová kvapka je reprezentovaná v podobe sústredných kružníc vyrytých do jemného štrku, riečny tok v sústave navzájom sa prekrývajúcich plochých kameňov. Výhľady do záhrady majú podobu otvorov v tvare mesačného kotúča či roztvoreného vejára, čím vzniká "vypožičaný obraz". Do bambusového húštia sa pozerá skrz kamenné či drevené mreže s naturalistickým alebo symbolickým ornamentálnym rastrom umožňujúcim subjektívnu interpretáciu videného. Latentná podoba videná v kuse kameňa stačí, aby bol kameň posadený na podstavec s rovnakou vážnosťou, s akou sa v Európe na podstavec kladú sochy. Poloabstraktná textúra v travertíne stačí, aby bol daný kameň vložený do honosného rámu a zavesený na stenu pavilónu. Skala nachádzajúca sa v inej, dutej skale. To všetko sú subtílne imaginatívne a fantazijné momenty cudzie európskej senzibilite až do doby vzniku surrealizmu. Interpretácia Miyazakiho tvorby prostredníctvom signifikantného elementu východoázijskej kultúrnej tradície? Ale prečo nie? (31.08.2008)