Král sokolů

Slovenská tvorba posledných dvoch desaťročí znamenala pád do tmy, z ktorej sa tvorba začala zotavovať posledné dva roky. K filmu: Sokoliarstvo je veľmi zastaralý a vážený druh chovu, v minulosti sa len zopár skúseným a vyvoleným podarilo dostať takúto pozíciu. Hovorila sa niekedy o sokoliarov: „Ten, kto vládol nebu, vládol všetkému, nad zemou, dotýkal sa samotného Boha.“ Tento film mal určenú skupinu, tvorcom nešlo o to vytvoriť skvost česko-slovenskej kinematografie, bolo potrebné použiť niečo do sobotňajšieho vysielania. V jesennom období bolo možné dosiahnuť lepšiu farebnú škálu. Rozprávka ako žáner, má nastavené svoje panely, ktoré sa nesmú nikdy prekročiť, tu porušili jedno základné pravidlo, kde princezná neplakala každú minútu, ale spravili z nej uvedomelú mladú dámu. Klára Jandová- aj keď nepatrí medzi najlepšie české herečky, v čase nakrúcania jej 20 rokov, to zahrala na slušnej úrovni). Pochvalu si zaslúžia scenéria a scénografia- pre výber krásnych kútov Slovenska (Oravský hrad, okolie Spiša, Krásna Hôrka- predtým než ju spálili Rómovia), o lepší vizuál by bolo určite dobre pri rozprávkach je podstatné navodiť snovú atmosféry, ak by kameraman Emil Sirotek použil viac filtrov, vizuál mohol vyzerať omnoho lepšie. Ku príkladu uvediem uvediem film Kytice od českého kameramana a režiséra F. A. Vrabca, že možné vytvoriť kvalitnú rozprávku a možno vytvoriť dostatočne estetické dielo. Má to atmosféru každá predstavuje zlatý stred medzi komerčnosťou a umeleckou poctivosťou. Bol by hriech napísať, že táto rozprávka vyslovene nudila diváka, ale mohlo sa z toho vyťažiť omnoho viac, ale bohužiaľ tvorcovia prispôsobili všetko zámernému účelu. /50 %/ (07.03.2018)

Velká středoevropská (úplně se mi chce napsat vysegrádská) koprodukce je ukázkovou promarněnou příležitostí a nenaplněním vysokých ambicí, které tento projekt jistě ve stádiu zrodu měl. Celkem slušná literární předloha, velmi renovovaný režisér, vysoký rozpočet, herecké hvězdy...a výsledkem je sterilní a fádní pohádka, která za srdce tedy skutečně nechytne... Režie silně kulhá, příběh je plný klišé, herci jsou tak nevýrazní (nostalgicky vzpomínám na éru Menšíkovy nezkrotné vitality či třeba nonšalantního Sovákova kralování...). A nejotřesnějším faktorem je ten příšerný dabing skoro poloviny všech postav... Smutné pokoukání... (14.12.2006)

Sokoliar Tomáš je len mierne nadpriemerná česko-slovenská rozprávka. Vorlíček natočil aj lepšie filmy, v tomto sa mu podarila hudba a vizuálne ztvárnenie slovenskej prírody a zvierat. Z hereckých výkonov treba vyzdvihnúť jednoznačne malého Tomáša, Vagana, či roztomilú Forminu. Naopak totálny prepadák je princ Ostrik, ktorý by si v lepšom filme nezahral ani komparz, nieto ešte jednu z hlavných úloh. Jiří Langmajer hral záporákov vždy dobre (napr. Snowboarďáci), Kukura bol len priemerný a Tomášova sestra v pohode. Dej sa miestami dosť vlečie a celé mi to príde skôr ako taká rozprávka na pozadí sokoliarskej tématiky. Vzhľadom k tomu, že prírodu a zvieratá mám veľmi rád a celkovo mi je film sympatický dávam 3*. Mohlo to dopadnúť lepšie, ale aj horšie. Celkovo 65%. (27.12.2018)

Rovnomenný román, ktorý v roku 1932 napísal Jozef Cíger Hronský, nepoznám. Takže nemôžem tento film porovnávať s jeho literárnou predlohou. Tak to teda zhodnotím a okomentujem čiste len ako divák. Ako nespokojný divák! To čo natočil sedemdesiat ročný Václav Vorlíček v roku 2000 je jeden velikánsky, nudný nepodarok. Celé to stojí za prd. No najväčšou slabinou tejto koprodučnej rozprávky sú herci. Juraj Kukura úplne sklamal, Jiří Langmajer bol trapný ako skoro vždy a toho krpatého smrada Braňa Holička som mal chuť zaškrtiť. * (05.12.2017)

Pěkná výprava, krásný exteriéry, Kukura... Ono to nebylo špatný. Já teda radši takový nervovější pohádky jako http://www.csfd.cz/film/8038-o-janovi-a-jeho-podivuhodnem-priteli/, ale Král sokolů je vlastně výborná volba na nedělní, popolední kávu a koláček. (08.04.2012)