Kabinet doktora Caligariho

Možno má pre mnohých kritikov tento film význam ako výnamné expresionistické umelecké dielo, mňa film zaujal hlavne svojou štruktúrou rozprávania, tak klasickou pre trilery, ktoré vídavame v tv a kinách celé desaťročia. Takže sa dá povedať, že sa jedná o čistokrvný triler. Film by si mal pozrieť každý, kto si myslí, že šokujúca pointa bola použitá prvýkrát v Šiestom zmysli. Geniálny mix výtvarného umenia, trileru a nakoniec aj čierneho humoru. VIDENÉ ZNOVA: Kabinet je podľa mňa najvýznamnejší a najoriginálnejší výtvarný počin v histórii kinematografie. Keď sa nad kulisami zamyslíte, ich výroba nemohla byť až tak drahá a jednoznačne bolo všetko natáčané v interiéroch, takže o to viac je práca architektov a režiséra úctihodná. Kostru príbehu vymyslel Fritz Lang, čo je iba ďalším dôkazom jeho geniality. Nie je vôbec od veci si pozrieť v krátkom čase Kabinet a Dr. Mabuseho, ktoré oba pracujú s manipuláciou charizmatického záporného hrdinu, ich vyznenie je ale vďaka odlišným pointám diametrálne rozdielne. (09.11.2009)

Temná metafora ve zdeformovaných kulisách města, kde se snoubí kubismus s expresionismem v jemném oparu dada. Film jsem viděl s hudbou Rainera Viertelboecka (1993). V řadě scén mi připomněla německou industriální skupinu Einstürzende Neubauten - klasické nástroje připomínají hudbu počátku minulého století, do toho prolínají nástroje elektronické a následně rozličné bicí a ruchy. Snímek s řadou významů, a tedy vykládaný různě, je dnes již klasickým dílem německého expresionismu. Doba po skončení války, rozvrácená německá ekonomika, neradostné vyhlídky, manipulace s jedincem....já si ale kromě toho vzpomněl na E.A.Poa (Metoda doktora Téra a profesora Péra). Kulisy, výprava, líčení herců, hudba a skvělý konec. Příběh sám dnes jistě objevný není a jeho zpracování bude asi současného diváka nudit. Za pozornost ale stojí některé detaily, které se staly zřejmě vzorem pro další filmy - stínohra (vraždění) a toporná chůze Cesara připomenou další klasiku - Upír Nosferatu... (09.04.2014)

Wieneho mysteriózne pojatý Kabinet doktora Caligariho ma bavil viac, než Murnauov Upír Nosferatu. Veľký podiel má na tom určite zakomponovanie niektorých zaujímavých prvkov, ale aj záhadný, atypicky (minimálne na tú dobu) vyrozprávaný príbeh, a úžasná výtvarná stránka a kompozičné riešenia. V jednu chvíľu forma prevláda nad obsahom, za okamih obsah nad formou. Abstraktná architektúra a kulisy pokrivenej reality majú základ v samotnej pointe subjektívneho vykreslenia príbehu rozprávačom - hlavnou postavou - a mňa jednoducho uchvátili. Dej nenudí, obsahuje pár výrazných scenáristických zvratov, ktoré úplne zmenia uhol pohľadu zo strany diváka, i napriek väčšinovej prítomnosti statických záberov má miestami pôsobivú dynamiku, a minimálne dve scény by som sa nebál označiť za napínavé. Navyše Wiene skvele využíva farebných filtrov, ale v jednom momente som zostal zarazený - scéna so zapnutím svetla v pracovni riaditeľa ústavu za použitia práve farebných filtrov ma príjemne prekvapila, a na tú dobu takmer šokovala. Obsadenie je výborné, herci, ako bolo tradíciou, vznešene prehrávajú, mierne afektovane gestikulujú, všetko však v norme a na hladine prijateľnosti. Veľká spokojnosť, chvíľami som premýšľal nad 5*. Koniec je prosto krása. Bolo to tak, nebolo to tak? Nič nie je jednoznačné... 85% (28.03.2014)

Tak, další kultovní dílo raného hororu konečně zhlédnuto. Těžko říct, jakých kvalit dosahuje samotný příběh, ale ve srovnání s fascinující výtvarnou stránkou lehce zaniká:) And... that music is PHENOMENAL! Slovy ji snad ani nejde popsat. Je to něco jako ambientně-hororový muzikál, koncert, kde si mezi sebou jednotlivé hudební složky vykládají, smějí se, vysmívají se a naříkají. Kdyby se duše blázince dala zformulovat do hudby, zněla by asi přesně takto. To hudba z Insidious je oproti tomuto lehký popík. Výtvarná a hudební extáze, to je Kabinet doktora Caligariho. (06.07.2014)

Jeden z prvých hororov, hororová lastovička, ktorá zaujme predovšetkým pekne vyskladaným príbehom, nádhernými kulisami (tie by mohli ísť niekam na výstavu výtvarného umenia), slušnou hudbou umocňujúcou atmosféru a obskúrnym rozuzlením. Nemé filmy až na pár výnimiek nie sú pre mňa to pravé orechové, ale tento snímok aj napriek občas až prehnanému herectvu postáv a celkovej naivite, ma milo prekvapil. 70/100 (07.05.2016)