JohnnyD

... a tak Jožko Pročko odišiel do JOJky a utrhol sa z reťaze. Dostal väčší priestor a už nikto nekrotil jeho sklon ku gýču. Zmizli diváci v štúdiu, pribudli trápne Pročkove výstupy, často "groteskne" zrýchlené, doplnené o detinské zvuky. A z toho hlavného, na čom stála relácia, zo skrytej kamery sa stala trápne egocentrická Pročková prehliadka bez humoru a s pachuťou trpkého úsmevu.

Filmu kraľuje hlavne božská atmosféra lesov a folklórom opradený dej (cigáni, Bela Lugosi). Lon Chaney hrá v tomto ohľade až druhé husle, ale bezpochyby je okúzľujúci. Bohužiaľ scén s vlkodlakom je pomenej...

Frankensteinova nevesta je síce nadčasovejšia, so širším dejom a väčším množstvom zvratov, chýba jej ale tá úžasná naivita a citlivosť prvého Fraknensteina. Navyše samotná "nevesta" sa bohužiaľ objaví až v posledných desiatich minútach.

Úžasné kulisy, dynamický dej, neuveriteľná atmosféra ... a Boris Karloff. Tie oči, nemotorné telo, mimika - každý jeden pohľad Borisa Karloffa je plný smútku a nepochopenia. Boris Karloff Frankensteinovo monštrum nehral, on sa ním stal. Nesmrteľná klasika.

Diabolský Bela Lugosi je základ úspechu filmu. Bez neho by to bola iba nie príliš verná, jemne rozvláčna adaptácia s trochu viac dialógmi, ako by bolo vhodné. Ale stačí jeden pohľad Belu Lugosiho a srdiečko hororového fanúšika len tak poskočí...

Film o láske k zašlým veciam. O starých domoch, zabudnutých jazzmenoch, o VHSkách, o tej najstaršej a najpôvodnejšej láske k točeniu filmov i k filmom samotným. Michel Gondry to opäť dokázal - prišiel, zabavil a rozcitlivel. Nemám slov.

Frank LaLoggia mal radšej napísať knihu ako nakrútiť film. Je tu množstvo skvelých motívov, vedľajších dejových línií a postáv, ktoré sú bohužiaľ dosť neforemne na seba naukladané. Dej skáče z v čase, priestore i čo sa týka príbehu strašne rýchlo z jedného miesta na druhé a človek si nemôže vychutnať tú atmosféru malomesta obklopeného niečim tajomným. Je to veľmi dobrý film, bohužiaľ nemôžem sa zbaviť dojmu, že by z toho mohla byť ešte lepšia kniha. Trochu nadhodnotené štyri hviezdičky.

Kým prvému filmovému spracovaniu vynikajúcej Levinovej novely chýbal nadhľad a bizarná čiernohumorná atmosféra, tomuto dielu chýba všetko ostatné. Sladké, uhladené, tuctové a gýčové - také ako samotné stepfordské paničky. Zaujímalo by ma, či Frank Oz vôbec čítal predlohu...

Nebolo jedinej minúty filmu, kedy som neľutoval, že film je animovaný. 3D animácia je nanajvýš samoúčelná a kradne množstvo z atmosféry - ulice vyzerajú ako domaľované a chýba im život, postavy len veľmi ťažko vyjadrujú emócie a gumený vizuál bráni v prežívaní príbehu. A to je veľká škoda, keďže námet a z časti aj scenár (Chowderove skvelé hlášky), odhliadnuc od nudného vyvrcholenia, mali nábeh na halloweensky kult. Takto to skončilo len ako solídny animák.

Film je dosť scenáristicky nezvládnutý, napriek tomu, že sa poväčšine celkom verne drží knižnej predlohy, vychádza to nazmar, lebo to, čo fungovalo ako pomalé paranoidné stupňovanie napätia v knihe, tu pôsobí ako nudné rozhovory. Tam, kde sa s knihou rozchádza, je to skôr na škodu (vykreslenie charakteru Joanny, explicitnejšie náznaky záverečnej pointy počas celého filmu), naopak koncu, ktorý by možno až tak veľmi nesedel na plátne (a v knihe je úžasný koniec!), zmena pomohla a celá tá záverečná dvadsaťminútová pasáž je nádherné strašidelná a mrazivá. Každopádne celý film postráda atmosféru knižného Stepfordu a chýba tu i ten jemný čiernohumorno-satirický opar, ktorý robí knihu výnimočnou.