Recenze (3 648)
Nikdy nehovor nikdy (2006) (pořad)
... a tak Jožko Pročko odišiel do JOJky a utrhol sa z reťaze. Dostal väčší priestor a už nikto nekrotil jeho sklon ku gýču. Zmizli diváci v štúdiu, pribudli trápne Pročkove výstupy, často "groteskne" zrýchlené, doplnené o detinské zvuky. A z toho hlavného, na čom stála relácia, zo skrytej kamery sa stala trápne egocentrická Pročková prehliadka bez humoru a s pachuťou trpkého úsmevu.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/185/163185909_5afbd5.jpg)
Vlkodlak (1941)
Filmu kraľuje hlavne božská atmosféra lesov a folklórom opradený dej (cigáni, Bela Lugosi). Lon Chaney hrá v tomto ohľade až druhé husle, ale bezpochyby je okúzľujúci. Bohužiaľ scén s vlkodlakom je pomenej...
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/185/163185905_04884a.jpg)
Frankensteinova nevěsta (1935)
Frankensteinova nevesta je síce nadčasovejšia, so širším dejom a väčším množstvom zvratov, chýba jej ale tá úžasná naivita a citlivosť prvého Fraknensteina. Navyše samotná "nevesta" sa bohužiaľ objaví až v posledných desiatich minútach.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/185/163185904_51a218.jpg)
Frankenstein (1931)
Úžasné kulisy, dynamický dej, neuveriteľná atmosféra ... a Boris Karloff. Tie oči, nemotorné telo, mimika - každý jeden pohľad Borisa Karloffa je plný smútku a nepochopenia. Boris Karloff Frankensteinovo monštrum nehral, on sa ním stal. Nesmrteľná klasika.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/185/163185906_6b61db.jpg)
Dracula (1931)
Diabolský Bela Lugosi je základ úspechu filmu. Bez neho by to bola iba nie príliš verná, jemne rozvláčna adaptácia s trochu viac dialógmi, ako by bolo vhodné. Ale stačí jeden pohľad Belu Lugosiho a srdiečko hororového fanúšika len tak poskočí...
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/158/036/158036297_cfc6bd.jpg)
Prosíme přetočte (2008)
Film o láske k zašlým veciam. O starých domoch, zabudnutých jazzmenoch, o VHSkách, o tej najstaršej a najpôvodnejšej láske k točeniu filmov i k filmom samotným. Michel Gondry to opäť dokázal - prišiel, zabavil a rozcitlivel. Nemám slov.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/158/523/158523833_d669de.jpg)
Dáma v bílém (1988)
Frank LaLoggia mal radšej napísať knihu ako nakrútiť film. Je tu množstvo skvelých motívov, vedľajších dejových línií a postáv, ktoré sú bohužiaľ dosť neforemne na seba naukladané. Dej skáče z v čase, priestore i čo sa týka príbehu strašne rýchlo z jedného miesta na druhé a človek si nemôže vychutnať tú atmosféru malomesta obklopeného niečim tajomným. Je to veľmi dobrý film, bohužiaľ nemôžem sa zbaviť dojmu, že by z toho mohla byť ešte lepšia kniha. Trochu nadhodnotené štyri hviezdičky.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/948/164948487_a773b0.jpg)
Stepfordské paničky (2004)
Kým prvému filmovému spracovaniu vynikajúcej Levinovej novely chýbal nadhľad a bizarná čiernohumorná atmosféra, tomuto dielu chýba všetko ostatné. Sladké, uhladené, tuctové a gýčové - také ako samotné stepfordské paničky. Zaujímalo by ma, či Frank Oz vôbec čítal predlohu...
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/159/411/159411517_2d1307.jpg)
V tom domě straší! (2006)
Nebolo jedinej minúty filmu, kedy som neľutoval, že film je animovaný. 3D animácia je nanajvýš samoúčelná a kradne množstvo z atmosféry - ulice vyzerajú ako domaľované a chýba im život, postavy len veľmi ťažko vyjadrujú emócie a gumený vizuál bráni v prežívaní príbehu. A to je veľká škoda, keďže námet a z časti aj scenár (Chowderove skvelé hlášky), odhliadnuc od nudného vyvrcholenia, mali nábeh na halloweensky kult. Takto to skončilo len ako solídny animák.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/162/921/162921868_7ca313.jpg)
Stepfordské paničky (1975)
Film je dosť scenáristicky nezvládnutý, napriek tomu, že sa poväčšine celkom verne drží knižnej predlohy, vychádza to nazmar, lebo to, čo fungovalo ako pomalé paranoidné stupňovanie napätia v knihe, tu pôsobí ako nudné rozhovory. Tam, kde sa s knihou rozchádza, je to skôr na škodu (vykreslenie charakteru Joanny, explicitnejšie náznaky záverečnej pointy počas celého filmu), naopak koncu, ktorý by možno až tak veľmi nesedel na plátne (a v knihe je úžasný koniec!), zmena pomohla a celá tá záverečná dvadsaťminútová pasáž je nádherné strašidelná a mrazivá. Každopádne celý film postráda atmosféru knižného Stepfordu a chýba tu i ten jemný čiernohumorno-satirický opar, ktorý robí knihu výnimočnou.