jayman

Prvá polovica Jesus Revolution je tak zúfalo jednorozmerná, že keď sa to v tej druhej aspoň mierne skomplikuje, až si vydýchnete od úľavy. Hoci som veriaci, ohromne ma štvala agitačnosť a úplná rezignácia na akýkoľvek umelecky rušivý moment. Remeselne dobre zvládnuté (kamera, coloring) a obsahovo jednoznačné; viac teda reklama ako kinematografia.

The Proposal je úplný mid-tier film, v niečom až televízny. Má však poctivo napísanú zápletku a niekoľko momentov, pri ktorých som si pauzol netflix a nahlas si povedal: "Toto je vtipné." Dolu to však ťahajú nie-úpne-sympatické (babička, Ramon) alebo nie-úplne-využité (otec, expriateľka) postavy a tradične biedny R. Reynolds. Priemernosť.

Krásne natočené, every-frame-a-painting spôsobom. Vynikajúci námet, výborný scenár, trochu slabšie dialógy. Ukážkovo zahrané, možno trochu učebnicovo, ale aspoň zrozumiteľne. Nadpriemerný soundtrack. V istých životných kontextoch má Lost in Translation potenciál stať sa definičným a mne sa zdá, že tie životné kontexty sú u mňa plne prítomné.

Keď sa zápletka vo filme dá zhrnúť vetou: "X sa vracia do svojho rodiska, aby odhalil tajomstvá minulosti a zároveň zistil, kým je." tak by film mal automaticky putovať do kategórie "zbytočný". Vo Svetlonoci to ale v druhej tretine začne naberať grády originálnym slovenským spôsobom (porobenia,  svätojánska noc) až som sa začal tešiť, že ideme do finále s hororovým rozuzlením. Nestalo sa však. Nvotová má strach dupnúť na plyn aj v tých niekoľkých scénach (obočie), kde by nás mohla vyrušiť a ostať pritom žánrovo neutrálna a tak film iba tak plyn-ie. Nehovoriac o dierach v deji (alebo strihu), resp. nedôslednému rozprávaniu a triviálnej sociálnej kritike (patriarchálny vidiek vs. "bosorácky" feminizmus). Výborné vizuálne atmosféry, obstojný scoring, priemerné hranie, žalostné "adrenalínové" finále = nulová záverečná emócia.

Sú filmy, ktoré uchvacujú všetkým iným, než odkazom - a je to v poriadku. The Platform nie je tento typ filmu. Pri konštatnom sledovaní rovnakej minimalistickej scény a hŕstke hercov divákovi začína byť jasné, že tento film nám chce niečo povedať. Hovorí to veľmi presvedčivo a pochopiteľne, azda až príliš. A keď po dvoch tretinách stopáže dokončí svoj triviálny deskriptívny monológ, zasekne sa - a zároveň sa začne hrozne ponáhľať. Keď naskočia záverečné titulky, divákovi dojde, že žiadny odkaz nedostane - a uvedomí si, že sú filmy ktoré okrem nápadu neponúkajú už nič ďalšie. A to v poriadku nie je.

Základná škola thrilleru, inšpirácia Mlčaním jahniat bola naozaj zjavná. Michael Eklund sa snažil, ako vedel, ale z ústrednej trojice je najslabší. Potešila nepríjemná detailová kamera, spád a nepotešil záver - ale k nemu sa azda vyjadrovať nemusím.

Fúzia dvoch svetov sa vydarila fakt dobre, videoklipovitosť bojovým športom fakt svedčí. Funguje takisto casting a tiež archetypálny príbeh o prerode chlapca v muža, za asistencie povinnej tréningovej sekvencie. Funkčné sa však často rovná obyčajné a okrem spomínanej žánrovej kolízie Never Back Down neponúka nič nevidené. Lepší priemer.

Pekne natočené, pekne napísané, pekne zahrané - chýba iba povestné "to" a malo by to našliapnuté ku kultovke.

Platí všetko, čo som napísal o trošku lepšej jednotke, tu sa k nedostatkom pridávajú ešte dejové diery (a aby som bol fér, k áčkovému obsadeniu pribúda ešte šarmantný Andy Garcia). Hoci sa nás film snaží radostným záverom presvedčiť, že bol vlastne celý cool, nedávame sa oklamať a udeľujeme mu to, čo si zaslúži - dve hviezdy.

Cítiť z toho snahu o europanizovanú oslavu mladosti a slobody na štýl Pomády, ale chýba tomu mojo a želaná kultovosť šumí do stratena. Mamma Mia! však pritom stojí na fakt solídnych základoch - od obsadenia cez nesporné hity až po muzikálom vlastnú radostnosť. Napriek tomu sa však zázrak nekoná, aj casting na dvoch miestach zlyháva (Walters, Baranski), muži spievajú prinajlepšom priemerne a chýbali mi veľké celky, na ktorých by vynikli choreografie.