Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Krimi
  • Animovaný

Recenze (3 765)

plakát

Bitevní loď (2012) 

Definícia uhladenej guilty pleasure pre súčasnú generáciu metrosexuálnych teenagerov. Zároveň to chápem, v tomto prípade by som sa nehádal s nikým, kto filmu naparí odpad, či s vysmiatym svedomím šupne plné hodnotenie. Avšak osobne si myslím, film mohol dopadnúť určite o level lepšie. Berg nie je Bay, i keď od toho nemá ďaleko, chýbal mu poriadny scenár. Na druhú stranu treba povedať, že projekt o formátu Transformerov je len jeden a pravdepodobne sa mu nič nevyrovná a s tým sa treba zmieriť. Bolo treba sa zamerať na iné sféry, možno viac zainvestovať do hercov, než len do CGI, možno by tentokrát pomohol tretí rozmer. Kto vie, každopádne mňa si Berg získal aspoň svojou hravosťou, originalitou v niektorých scénach a citom pre akciu, či hlášky. 60%.

plakát

Kličko (2011) 

Rešpekt a pokora! Slová, ktoré vyjadrujú môj obdiv k filmu, o ktorom som mal predstavu, že sa bude niesť v duchu glorifikácie týchto slávnych bratov. Mýlil som sa, je to ukážkový dokument, ktorý treba vidieť! Tie dve slová zároveň znejú ako motto, či životná filozofia týchto výnimočných osobností. Odteraz sa už na ich zápasy pozerám z úplne inej perspektívy a úprimne im držím palce vo všetkých sférach života. 90%.

plakát

Interstellar (2014) 

Napriek nie práve stopercentnému zážitku Nolan nesklamal. Naopak - prekročil svoj tieň, pretože som mal totiž pochybnosti, či po desiatich rokoch v comicsovom svete toto nebude pre neho príliš veľké sústo, ale bratia dokázali, že spolu na to majú. Vydali sa do nepoznaných vôd, tam kde kedysi zablúdil Kubrick a je potrebné si priznať, že snímok tak žánrovo a tématicky roztrieštený by nezvládol ukormidlovať len tak hocikto. Postapo dráma s poslaním objavovania nových svetov, kde sa stretávame s čiernymi dierami, to by bolo veľa aj na Pickarda zo Star Treku. Interstellar sa v momente stal niečím, čo na filmovom plátne ešte dlho neuvidíme, podobne ako kedysi Avatar. Minimálne na audio-vizuálnu smršť tak skoro nezabudnem, nádherne vyšperkované efekty mi skoro vypálili zreničky a roztrhli bubienky. Úžasné vízie plné metafor sa vymykajú akýmkoľvek predstavám a nie v jednej scéne Nolan dokázal, že v jednoduchosti je krása. Suverenita po technickej stránke je teda jasná, krásna kamera, bezchybný strih. Réžia by však mohla byť (aspoň vo vesmírnych pasážach) trošku komplexnejšia. Možno boli tie dimenzie, rozmery a časopriestory na Nolana predsa len príliš veľké sústo a ja ako divák som sa miestami strácal. Ja viem, že myšlienkové pochody nemáme každý také isté, ale nebojím sa napísať, že niektoré scény boli naozaj príliš preexponované, s pozemských najmä tie sentimentálne. Zároveň nemôžem snímku vyčítať atmosféru, napätie, či emócie, nie vždy sa ale podarilo trafiť klinček po hlavičke. Sánka mi nepadla ani z hereckých výkonov, mnohé boli stávkou na istotu, ale aj Anne, aj Matthew už podali lepšie výkony. Za zmienku teda stoja len menšie role starých vesmírnych kovbojov Johna Lithgowa, či Michaela Cainea. Film je napriem menším nedostatkom a brutálnej stopáži zábavný a nemenej originálny. 80%.

plakát

Dračí dvojčata (1992) 

Tradičný Jackie v dobrom slova-zmysle. Pokiaľ sa nepustíte do jeho filmografie tým štýlom, že budete pozerať jeho filmy jeden za druhým, tak si ich naozaj vychutnáte. V opačnom prípade by ste však mali pocit, že sú všetky na jedno kopyto. Každopádne ale nemožno odoprieť originalitu akčných scén, na ktoré majú v hongkongských štúdiách snáď samostatné oddelenie choreografov. Akcie je teda špičková, vtipná, má to šmrnc, ale hlavne hlavu a pätu. Scenár je jednoduchý, no dôvtipný, nevtieravý a hravý a tvorcovia z neho vyťažili čo sa dalo. Hudba na motívy bondovskej série mi však nepasovala 80%.

plakát

John Wick (2014) 

Za takéto chuťovečky by som nemal problém si v kine aj priplatiť. Keď si prečítate obsah filmu a pozriete sa na hodnotenia, tak si asi pomyslíte, že sa niekde stala chyba, toto je predsa obsah nejakého béčka z kategórie direct-to-DVD. Na prvý pohľad to tak aj naozaj vyzerá a tvorcovia sa za to vôbec neskrývajú, práve naopak. John Wick prináša potešenie tým, ktorí jednoznačne potrebujú aspoň raz za rok tradičnú pánsku akčnú jazdu. Ultimátny vengeance movie, ktorý ponúka vytriezvenie zo všetkých súčasných CGI blockbusterov a prináša skutočnú zábavu, nekladie si servítky pred ústa a nadšene nám ponúka akciu (bitky, prestrelky, všetko pekne brutálne) v plnej kráse. Dej má neskutočný spád, akcia je neľútostná, mega-dynamická a choreograficky vyšperkovaná, až tak, že nemáte čas riešiť jednoduchosť scenára a charaktery postáv sú vám ukradnuté. Minútu od minúty chcete viac, nabažiť sa tej dokonalej akcie, atmosféry a hlavne vystrieľať všetkých záporákov, postaviť sa vedľa Johna a pomôcť mu dokonať jeho dielo pomsty. Navyše som sa pousmial, keď som videl plné kino 15ročných faganov a zaspomínal som si na časy, keď som ja chodil do kina za krásnych 35SK na filmy mimo mojej vekovej prístupnosti. Takže všetci, ktorí ste viac, či menej sklamaní z Expendables 3, chodťe do kina a napravte si chuť! 90%.

plakát

Herkules (2014) 

Tragédi, ktorí si pozrú film len z toho dôvodu aby mu naparili odpadové hodnotenia, tak nech si pozerajú priame prenosy zo svätých omší v nedeľu na STV2. Kto z vás predsa čakal heroický film, ktorý by dosahoval kvality ako Scottov Gladiator, či Gibsonov Braveheart?! Určite nie tí, ktorí poznajú rutinéra Ratnera. Ja som vopred rátal s tuctovým popcorňákom, plným mystických príšer, jednoduchým scenárom typu krivda-odplata, burácajúcou akciou podporenou nemalou dávkou CGI a priemernými hercami. Na to som sa pripravil, naladil a film tomto ohľade nesklamal. Dokonca scenár kde-tu prekvapil, skvelo sa vydaril casting do vedľajších úloh, akcia bola miestami prekvapujúco obstojná, samozrejme sem-tam to smrdelo prúserom, ale Ratner to nakoniec zvládol a upevnil si pozíciu režiséra, ktorý je takzvanou "stávkou na istotu". 65%.

plakát

Přísně tajné! (1984) 

Nezničiteľné trio a ich prvá podarená paródia, ktorá nesie všetky prvky kvalitného humoru. Zabudnite na samotný film, či dej, hlavne netreba hľadať komplexnosť, ale užívať si jednotlivé skeče a to, ako ich títo magori dokázali vtesnať do necelých 90minút tak, aby to nevyznelo totálne gýčovito. Kombinácia moderného západu s pozabudnutým Východným Nemeckom je totálne absurdná a ponúka množstvo skvelých nápadov, keď k tomu primiešate nacistov, Frantíkov a rock'n'roll, je o zábavu postarané. Škoda, že tvorcovia si viac nepreštudovali historické súvislosti, možno by bol film ešte o niečo zábavnejší, ale to neznamená, že ma tento sprostý, blbý film nebavil. 80%.

plakát

Unesená (2012) 

Budem sa tváriť, že som tento film nevidel. Naozaj zbytočné béčko, ktoré nemá žiadne ambície a bolo to cítiť, najmä na hercoch. Odfláknuté z každej strany. 40%.

plakát

Co jsme komu udělali? (2014) 

Ďalšia skvostná ukážka francúzskeho humoru, tentokrát na tému multikultúrnych a rasistických otázok. Pokiaľ nedávni Intouchables ukázali ako sa majú točiť filmy s telesne postihnutými v hlavnej úlohe, tento ukázal (najmä hollywoodskej) produkcii, že multikultúrne narážky a otázka predsudkov sa dajú spracovať s eleganciou a inteligentným humorom, ktorý v mnohom predbieha dementné päťkorunové vtipy plné urážok a nadávok. Tempo samotných vtipov a gagov je neskutočné, údery na bránicu by zložili nejedného boxera a mňa z nich tiež ešte dlho bolelo brucho. Dôvtipný scenár s poctivou dávkou irónie sa snúbi s tradičným francúzskym humorom, plným elegancie a poctivo odvedenej práce, ktorú prenášajú na diváka príjemní herci a šikovní ľudia za kamerou. 85%.

plakát

Úsvit planety opic (2014) 

Výmena komplet všetkých tvorcov je citeľná. Po neskutočne vyzretom a kvalitnom reštarte opičej série nadšenie veľmi rýchlo oprchalo. Už z neho nie je film s myšlienkou a kvalitným príbehom, ale len všedný blockbuster, ktorý servíruje divákom presne to, čo majú radi, ale ani o chlp navyše. Hlavná línia príbehu je postavená na tom, že v každom človeku je kus opice a v každej opici je kúsok človeka. A ako prvoplánovo to znie, tak presne takto prvoplánovo je to prezentované i na plátne. Snaha navodiť emócie je značná a očividná, niekedy až príliš, sentiment srší z každej scény. To všetko som si uvedomoval, dávno sa však tvorcom nepodarilo tak šikovne eliminovať negatívne vplyvy povrchnými efektami, atmosférou a vizuálnou stránkou ako v tomto prípade. CGI v plnej poľnej, rozpočet by som tipoval takmer dvojnásobný. 80%.