genetique

Eggers tu nakrútil reklamu na depresiu, v top kvalite a Dolby Vision. Atmosféra síce hustá ako nedeľná polievka u babky, ale keď pol hodinu čakáš, kedy sa konečne niečo stane, tak niečo nie je v poriadku. Kamera, strih, lokácie, výprava, všetko je ako z učebnice, ale tvorcovia až príliš tlačia na pílku s pomalým tempom a samoúčelnou tmou. Áno, má to gotickú poetiku, ale keď zívanie začne prehlušovať hudbu, niečo je zle. Skarsgård pôsobí hrozivo, lenže v tretej scéne som už mal chuť, aby konečne niekoho zožral a išlo sa ďalej. Historizujúce kostýmy a depresívna výprava sú tip-top, no nestačí to na dve hodiny nudy s červeným filtrom. Kontroverzia? Jasná – polovica ľudí v kine zaspala, druhá predstierala, že sleduje "majstrovské dielo". Výsledok? Pôsobivý obal, ale obsah vycucnutý jak starý upír. Za mňa 70% len zo slušnosti, lebo viem oceniť snahu.

Luxusne uletený mix viktoriánskeho sci-fi, bizarného humoru a emancipačnej grotesky, ktorý ti buď vlezie pod kožu, alebo ťa odrovná po pol hodine. Grécky režisér sa tu zjavne vybláznil, vizuálne je to čistý art deco delírium s poriadne nadupaným production designom. Kamera vymýšľa, čo sa dá, formát sa mení ako nálady hlavnej hrdinky – a to sa netvári len ako art, ono to art aj fakt je. Dejovo to nie je úplne typické coming-of-age, skôr „coming-to-consciousness“. Postava Belly Baxter je narodená nanovo a kráča svetom bez hanby, predsudkov či zbytočných morálnych bŕzd. To prináša kopu absurdných situácií, niekedy vtipných, niekedy úprimne trápnych. Film si pýta pozornosť – a niekedy si ju až násilne berie. Úprimne, po polke som začal trochu rolovať očami, ale stále som bol zvedavý, kam to celé povedie. A ono to niekam ide. Len nie každému sa tam bude chcieť ísť. Je film kontroverzný? Určite. Ale aj originálny, drzý, remeselne vymakaný a miestami geniálny. Veľký film s veľkými nápadmi, ale aj s troškou manýry, čo nie každému sadne. Ja som to prežil len s odretými ušami. 60%.

„The Substance“ je krvavý výkrik proti vekizmu a kultu mladosti v Hollywoode. Režisérka Coralie Fargeat servíruje body horor, ktorý sa nebojí ísť až na kosť. Film je vizuálne intenzívny, s praktickými efektmi, ktoré pripomínajú diela Cronenberga. Zvukový dizajn je rovnako znepokojujúci, s detailmi, ktoré diváka vtiahnu do nepohodlia. Fargeat sa nebojí satirizovať mužský pohľad a stereotypy o ženskosti. Niektoré scény sú zámerne prehnané, aby poukázali na absurditu týchto predstáv. „The Substance“ nie je pre slabé povahy, ale pre tých, ktorí hľadajú provokatívne a myšlienkovo bohaté dielo. 75%.