Kwaichi

Neuveriteľné, ako niektorí režiséry dokážu zasadiť celý príbeh do tak malého priestoru. Na prvotriedne dielo nestačí však len dobrá zápletka. Bez geniálneho výkonu Cedergrena by sa snímok zaradil len medzipl priemerné európske filmy. Držím palce na výstavách a festivaloch aby ziskali ocenenia. Precíznemu oku poroty kvality filmu, hlavne v gradácii deja a spôsobu rozvíjania príbehu nemôžu uniknúť.

Po vizuálnej stránke brilantné prevedenie. Fanúšikovia kúzielného sveta od J.K. Rowlingovej si prídu na svoje. Škoda len, že vo filme trochu viac neprepracovali príbeh do hĺbky. Samotné rozprávanie príbehu o pánovi Scamanderovi neprinieslo tentorkát prakticky nič nové.

Štýlová animácia, obstojná akcia, hudba újde. Tu však pozitíva končia. Príbeh prakticky ničím nenadchne. Väčšina scén pôsobí silene. Mechanický hrad ala Power Rangers bol aj na mňa privela. Batmana mám rád, ale mal radšej zostať doma v Gothame.

Jednoduché, krátke a efektne spracovanie jednotlivých epizód. Páčila sa mi ľahkosť s akou bola podaná vážna téma sveta karate (ale aj iných bojových disciplín). Seriál bol plný retrospektívnych spomienok no zároveň s humorom reflektoval problémy súčasnej dospievajúcej mĺádeže. Cez spomienoky pôvodných hviezd starého Karate Kid: trénera doja Cobra Kai, senseia Johnnyho Lawrence a úspešného podnikateľa, predajcu automobilov Daniela La Russa ich aj porovnával s časom s pred 30-tich rokoch. Mladí herci sršia energiu čo každej scéne pridáva neskutočnú iskru.

Kombinácia UHD s Dolby Vision je jednoducho pastva pre oči. Trochu horšie to už bolo zo zvukovou stránkou. Chýbal mi aspoň kvalitný soundtrack, ktorý by seriál odčlenil od konkurencie. Aj keď je pravda, kúsky od Netflixu sa nepredávajú na základe soundtrackov (zatiaľ). Kajviac ma zarazila neprítomnosť fyzických zákonov. Dodržiavanie základných princípov vesmíru pokladám za samozrejmosť, aspoň to bola vždy snaha pre dosiahnutie hodnovernosti pri sci-fi ak si dobre spomínam na moje detské časy. Nechcem písať zbytočne podrobné spoilery, ale podrobné fyzikálno-"kontroverzné" scény sú tu na pravidelnom poriadku v každej epizóde. Ako zabiják času pre pre dnešných teenagerov, beriem. Ale za mojich mladých čias som sa zo sci-fi aspoň dačo (zmysluplné) naučil. Keby sa dalo v seriály nájsť aspoň trochu viac humoru, ale vtipné momenty prvej série sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.

Tvorcovia dokumentu odviedli dobrú prácu. Zaujala ma hlavne metóda spracovania, kombinácia starých historických záberov v kombinácii s retrospektívnymi monológmi zachytených v UHD rozlíšení a chýbajúce scény doplnené o kreslené statické animácie. Spolu to vytvára pôsobivý dojem medzi minulosťou a súčasnosťou. Trochu ma však sklamal samotný výsledok dokumentu, poukazujúci len na žiarlivosť, neopätovanú lásku a honbu za peniazmi. Od kvalitného dokumentu očakávam trochu viac.

Kvalita spracovania filmu je na vysokej úrovni. Autori sa snažia pútavou formou priblížiť prostredie Yakuzy západnému divákovi. Za pomoci akčných scén, potokov krvi a pár prekvapivých okamihov sa im to darí vcelku dobre. Avšak na úkor svižného chodu filmu sa museli dosť odkloniť od reality a to najmä v kľúčových momentoch ako prehnane rýchly rast cudzinca "gaijina" v hierarchii klanu, rituál "yubitsume" ako ospravedlnenie sa nepriateľskému gangu (vykonal by so skôr samotný boss a nie obyčajný pešiak) alebo ľahkovážny výber tetovania "irezumi". Hlavne priblíženie a aspoň mierny popis týchto dôležitých obrazov z tradícií Yakuzy by neboli na škodu. Pri porovnaní s najlepšími gangsterskými kúskami ako Vtedy v Amerike alebo Krstný otec snímok The Outsider ostáva ďaleko pozadu - najmä čo sa týka hodnovernosti.

Takaši Miike vytvoril neskutočne akčný film plný old-style bojových scén, humoru a napätia. Zároveň je to však aj o priateľstve, súdržnosti, lojalite a ceste za naplnením snov a očakávaní. Scenár je do detailov prepracovaný, viaceré momenty som si po zhliadnutí filmu pozrel znova a až potom zapadli na svoje správne miesto v rozprávaní. Geniálne.

Mimoriadne vydarený ročník zahájanian letnej koncertnej sezóny, tentoraz zameraný na tvorbu talianskych skladateľov. Sympatický dirigent Valerij Gergiev predviedol famózny výkon, aj keď dnes orchester neriadil špáratkom. Viedenský filharmonici priniesli, klasicky, prvotriednu synfóniu lúbozvučných tónov.

Niekedy sa pýtam sám seba: "What's wrong?! Am I getting f*ing old?"