Foxley

Keď som odchádzal z kina, nevedel som, čo som vlastne videl. Bolo to celkom zaujímavé, no na konci som mal viac otázok ako pri seriály Lost. Za nejaký čas sme sa presťahovali na satelit za mesto, narodilo sa nám dieťa. A ja z ničoho nič  tlačím kočík nekonečným bludiskom radoviek, pričom na mňa reve malý hladný mimozemšťan. Hneď som si na film spomenul a pochopil, že je to presná metafora dospeláckeho života. A keď ten váš mimozemšťan vyrastie, nájde niekoho ďalšieho a kolobeh začína znova.