tuberatanka

Rozprávka pre mladších násťročných. Podobne ako v prípade hraných rozprávok pre malých, trochu ťažko mi hodnotiť takéto veci, pokiaľ vekovo nie som priamo cieľová skupina. Zanechalo to však vo mne dojem podobný hoci aj rozprávkam typu Arabela, kde trochu rozpačité a veľmi schematicky spracované scény zachytávajúce bežný život aktérov kontrastujú s fantazijnými sekvenciami kde sú hrdinovia konfrontovaní s mimozemšťanmi, podivnými príšerami, mierne šialeným vedcom a kúzelným kameňom. V tomto prípade sú tieto fantázie uletené, originálne a v kontraste k zameraniu filmu často až neobvykle na hlavu postavené - koľkokrát má človek šancu vidieť súboj čiernokockového robota, obrovitánskej osy a krokodílosaurov? Tri hviezdičky preto, lebo je desná škoda zrieďovať takúto solídnu imagináciu pomerne schematickým spracovaním, ktoré celkom nezachraňuje ani rozkúskovanie filmov na viaceré časovo nezávislé "minipríbehy".

Film známy v angličtine pod názvami "Drunken Wu Tang" či "Taoism Drunkard" má byť pravdepodobne čínskou paródiou na bojové kung-fu filmy, a to nadmieru divokou a zábavnou. V chaotickom a dosť zbesilom deji sa pohybujú postavy ako všemocný bojovný diabol, neustále ožratý kung-fu bojovník ktorý vyhrá takmer každý súboj, "banánová príšera" (guľatý zubatý robototvor s tykadlami ako z najlacnejšieho béčkového filmu či školskej divadelnej scénky) alebo stará mama, mocná čarodejnica a bojovníčka s hermafroditickými črtami. Podobne uletená je aj zápletka, na ktorej podchytenie asi jedno zhliadnutie nestačí. Ožranský bojovník má za úlohu nájsť panica narodeného 15. augusta potrebného na prevedenie akéhosi záhadného rituálu, pričom tento panic študuje kung-fu u starej mamy a tá ho trápi rozličnými bizarnými skúškami - ako napr. ukradnúť pergamen z miestnosti, ktorú stráži Banana monster. Tento pergamen však hľadá aj diabol. Táto bizarná zápletka medzi žánrami skáče tak často, že človek sa ani nenazdá a z "historického filmu" (hehe) odohrávajúceho sa uprostred bambusových hájov a čínskych kláštorov je odrazu sci-fi alebo akčný film. Samotné vtípky sú často neuveriteľne tupé, ale vzhľadom k zbesilosti deja a bizarnosti situácií fungujú nad očakávanie dobre. Aj keď je film v podstate paródiou na kung-fu bojové filmy (a rozličné bojové scény porušujúce všetky možné fyzikálne zákony vypĺňajú dosť podstatnú plochu), humor tu väčšinou nestojí na parodovaní konvencií týchto filmov, ale na ich posúvaní za hranice reality. V tomto filme lietajú vzduchom bomby odpaľované z bambusových katapultov, tenký pergamen skvele ochráni bojovníka pred žeravými uhlíkmi, žena prerezáva zábradlie i krky nepriateľov ostrými švihmi svojej šatky, po starobylých šaolinských kláštoroch sa pohybujú sci-fi kreatúry ako z najlacnejších béčkových filmov a stará mama ako bojový nástroj používa ozrutnú fajku. Tento humor je prekladaný neuveriteľne tupými scénkami (ožranský bojovník sa opije pri ochutnávke vína a potom vypije moč) ktoré však v tomto kontexte a podaní pôsobia skôr bizarne ako trápne. Bezbrehá fantázia tvorcov dôkladne vyvažuje technickú stránku filmu - film môže poslúžiť ako vzorový príklad trikového filmu ktorý pôsobí ako urobený totálne na kolene a s minimálnym rozpočtom, ale zato poctivo . Čosi tak originálne sa len tak nevidí:)

Ejha. Dosť "creepy" film, a celkom odvážny na to, že bol natočený za socíku. Zaraditeľný medzi "weird movies", vzhľadom k naivným hereckým výkonom a zvláštne mrazivo strašidelnému vizuálu. Zvláštne "hipsterský" (občas postapokalyptický) vizuál sci-fi scénok a ladenie do modrej farby ešte umocňujú ujetosť filmu. Blatistí mimozemšťania, psychedelické farebné hry na počítačovom monitore, naivne predvedené scénky zrážky stredovekej náboženskej procesie s ufónmi - nie, tento film je zvláštne amatérsky "šílený". Z veľkej časti až priveľmi kŕčovitý. Dosť dobrý béčkový film, dokonca domáci. Sci-fi horor pre deti. Niekedy totálne neznámi tvorcovia dokážu prekvapiť... (ináč, soundtrack je patrične depresívny a atmosférický - normálne by som si ho kúpil na CD)

Prvé prirovnanie, ktoré mi v prípade tohto filmu napadlo, bol "japonský Monty Python" (a jo, ako pozerám, nie som jediný, komu táto asociácia prišla na um). "Japonský" v tomto prípade samozrejme neznamená iba zmena prostredia a reálií, znamená to, že tento film je absurdný, humorný a na hlavu postavený silne špecifickým, japonským spôsobom. Nesúhlasím so sprievodným textom "Žádný příběh, žádná struktura a už vůbec žádná myšlenka", pri pozornom sledovaní jednotlivé časti spolu súvisia, naväzujú na seba, dávajú dokopy akúsi logickú sieť udalostí a akýsi naznačený príbeh, či viac paralelných príbehov spolu súvisiacich. Film je štruktúrovaný ako "mixtape", jednotlivé "scénky" sú oddelené čímsi čo by mohlo byť prepínanie medzi televíznymi kanálmi, pričom samé majú formu televíznych seriálov, relácií, skečov, a poniektoré sa tam aj opakujú (napríklad "guitar brother" sa tam stihol zjaviť zhruba päťkrát). Napriek všetkej absurdite a humoru ktorý občas od "ujetosti" prechádza k čiernote, celkový výsledok je nezriedka svojim spôsobom miestami veľmi silný a emotívny, hlavne v tých fantazijnejších sekvenciách (tanec na pláži, mixovanie hudby v lese). Ináč film stojí hlavne na dialógoch, občasných gagoch, na viac či menej zdanlivej totálnej nezmyselnosti jednotlivých scénok, ich skrytej náväznosti. Treba dodať, že absurdita a "ujetosť" v tomto filme je tentokrát obzvlášť ťažkého kalibru a pritom po väčšinu filmu úplne prirodzene pôsobiaca a nenásilná, a to aj v prípade tých nechutnejších scénok, ktorých tam je pomerne poskromne. Film je zaujímavým pohľadom na nezmyselnosť tohto sveta, absurdnosť mnohých scénok mi pripomínala poniektoré moje spomienky z detstva, či občas aj ranej puberty, keď ešte človek mnohé veci vníma iným spôsobom. Tento film funguje na toľkých rovinách, že je šanca, že i nepripraveného diváka aspoň niektorá z nich zasiahne, i keď za cenu toho že mu film príde úplne nonsensový, ako šialená oddychovka. A pozorný divák si v tomto filme nájde aj príbeh, zmysel, logiku a odkaz (nevraviac o úžasnej konceptuálnosti, občas aj skvelému soundtracku a zjavnej radosti z tvorby), i keď je rovnako dosť možné že si toto dielo vysvetlí každý po svojom. Ale, toto rovnako platí aj pre mnohé konvenčne natočené filmy:)

Jasné, päť hviezdičiek ako remeň. Mohol by som byť zlý a strnúť hviezdičku dole, pretože zhruba od 14-15 série už je kvalita dosť kolísavá a tie posledné série už sú čistá žmýkačka. Ale keďže väčšina dielov z prvých sérií je skvele vydarená, neurobím to. Výborné ironické pošťuchnutie do konvenčného života (nielen) amerického ľudu, skvelá paródia na všetky tupé konvenčné filmové postupy v kadejakých hraných (nielen) amerických seriáloch. Nie tak dobré ako Futurama, ale najlepšie diely si rád pozriem zas a zas.

Ale, no tak. Obstojná rozprávka, teda aspoň tie animované sekvencie. Film som si pozrel hlavne kvôli tomu, že výtvarnú stránku mal na starosti Jakub Dvorský (tvorca nielen výtvarne skvelých hier Machinarium a Samorost), a v tomto smere to nesklamalo. Hrané sekvencie boli trochu ťažko uveriteľné, ale našťastie nie príliš dlhé. Animované sekvencie boli plné fantázie, prepracované a neopozerané, úžasne pracujúce s prírodným prostredím. Je možné, že film úplne neuspokojí ani deti, ani dospelých, ale každý si tam aspoň niečo nájde. Dobré štyri hviezdičky.

Príjemná, konvenčne spracovaná dráma. Bežná dávka napätia, emócií, plus neošúchaná zápletka. Divákovi ktorý už čo-to videl, film neprinesie nič nové, prelomové či výnimočné, ale napriek tomu skoro 2,5hodinová stopáž príliš nenudí. Emotívne to išlo skôr mimo mňa.

Umelé, sploštené, kŕčovité s nepodarenými trikmi a gýčovitou vizuálnou stránkou. Zredukovanie pôvodného "švihnutého" námetu na panoptikum umelých animovaných postavičiek bez pointy a myšlienky. Herecké výkony a repliky sú kŕčovité a ťažko uveriteľné. Nuž, námet síce obľúbený, ale ľahko sa na ňom dajú vylomiť zuby.

Najlepšie spracovanie tejto Carrollovej knihy, ktoré som zatiaľ videl. Autor nestavia na doslovnom prerozprávaní príbehu a impozantných trikoch, ktoré o päť rokov budú pôsobiť smiešne. Príbeh prerozprávava iba voľne, ale poctivo. Obrazová stránka je, ako to je u Švankmajera obvyklé, úchvatná. Skvelé animácie, prostredia, bábky, postavičky a celkový "podivný" pocit z filmu je na nezaplatenie. Namiesto sploštenia príbehu na disneyovský karneval plochých postavičiek a obrázkov, autor urobil film podobne zneisťujúci, podivný a uletený ako samotná kniha. Ukážkový príklad vydarenej adaptácie knihy, ale aj filmu ktorý obstojí sám o sebe.

Keď som videl film prvý krát ako 16ročný, prišiel mi veľmi silný. Keď som si ho znovu pozrel o pár rokov a pár desiatok zhliadnutých filmov neskôr, už to zďaleka nebola taká sila, čo sa emócií týka - občas tam príliš prerážala patetičnosť, a polopatistický prístup k zobrazovaniu lásky. Ostala však zamotaná a dôkladne premyslená zápletka, svojský prístup k spracovaniu filmu a téme, ako aj k obrazovej stránke. Ako nápad je to veľmi silné - hlavnému hrdinovi sú postupne vymazávané spomienky na jeden vzťah, ale tie spomienky sa snažia silou-mocou udržať sa, napchať sa medzi iné spomienky, a výsledkom je psychologická koláž z týchto útržkov myšlienok, ktoré sa navzájom medzi sebou miešajú a bojujú. Takto napísané to vyzerá veľmi pekne - problém pre mňa je, že celý film je skôr braný pokľudne a romanticky, než naliehavo a psychologicky, pričom táto forma k tomu priam až vyzýva. Myslím si, že toto je jeden z tých prípadov, kedy by príbehu sadla skôr knižná verzia než film, ktorý je v tomto prípade občas až priveľmi doslovný - napriek všetkej jeho prešpekulovanosti a zamotanosti. Napriek tomu - určite si to pozrite. Film funguje na viacerých rovinách, a každý si tam nájde aspoň niečo:)