andrewXx

Na začiatku vidíme dve kamaráti Debbie a Laine. Prvá je celkom v pohode no bohužiaľ sa po pár minútach (pravdepodobne v jedinej atmosferickej scéne filmu) zabije a tá druhá vrcholne nesympatická, vás bude otravovať celý film až do záverečných titulkov. Postava Olivie Cooke prišla o svoju najlepšiu kamarátku a postupne jej vinou začínajú zomierať aj ďalší jej priatelia. Mala by byť minimálne zlomená, smutná a na dne. No jediná emócia ktorú dokáže táto mladá herečka prejaviť je kyslá tvár. Jej príprava na rolu pravdepodobne spočívala v tom, že každý deň pred zrkadlom hodinu lízala (a teraz upokojte svoje chúťky z filmu Fifty Shades of Grey) pretože ja mám na mysli citrón ! V každej scéne, v ktorej prichádza na emocionálne prejavy si Olivia spomenie na svoj citrón a strúha jeden kyslý výraz za druhým. Zrazu sa sami seba pýtate čo to do riti má znamenať a zúfalo sa snažíte nájsť jedného jediného herca vo filme s ktorým by ste dokázali sympatizovať. Keď tu zrazu BUUUM ! nikoho nenájdete. Zúfalo slabý kasting dopĺňa hlúpe správanie postáv, plytký scenár so slabou zápletkou a slabým vlastne všetkým čo na obraze vidíte. Scenár mala na starosti dvojica, ktorá je zodpovedná za pre mňa vydarený The Possession a preto je výsledok o to nepochopiteľnejší. Tvorcom taktiež nič nevraví pojem zvuková kulisa, ktorý je pri hororoch SAKRA dôležitý. Väčšinou to hrajú na ticho ale nie to skľučujúce a mučivé ticho ktoré poznáte z lepších hororov, ale to trápne ticho na prvom rande u ktorého si želáte, aby bolo čo najskôr prerušené aspoň jedným tónom. Tento "horor" je vhodný pre vekovú kategóriu 13-16 rokov rekreačných hororových divákov (rozumej kategóriu, ktorá ešte nikdy predtým žiadny horor nevidela). Tí by vám ho jednoznačne odporúčili a ak ste sa v takejto kategórii našli, tak smelo do toho. Vy ostatní čo sa chcete báť, dajte prednosť radšej niečomu inému, napríklad výletu na strelnicu kde vám prischne rola terča. Ale aby som len nekritizoval musím objasniť za čo je tá moja jedna hviezdička. Tá napriek tomu že je len jedna, paradoxne združuje v sebe 3 dobré veci tohto filmu a to marketing (jasné, produkciu zastrešovalo štúdiu UNIVERSAL), atmosferickú úvodnú scénu a scény počas hrania hry ktoré ako tak držali jemné napätie.

Úžasné animované spracovanie konca pre mňa najväčšej superhrdinskej ikony Batmana. Snímok by sa mohol brať aj ako doplnok k Nolanovej trilógii. Aj keď je animovaný, rozprávka to rozhodne nie je. Filmu nechýbajú silné scény, brutalita, emócie a dokáže strhnúť. Všetkým týmto aspektom sekunduje skvelá réžia Jaya Olivu a scenár podľa predlohy Franka Millera. Pre fanúšikov temného rytiera povinnosť a zážitok. Aj keď prvý diel sa mi páčil o čosi viac. Tlieskam!

Na reborn Drakulu ktorý je pre mňa vďačnou témou som sa tešil, no celé to dopadlo trošku inak než som si prial. Veľmi dobre obsadený Luke Evans, atmosferické trailery a pútavý vizuál bojuje s hlúpou voľbou neskúseného režiséra, stupídnym scenárom, nevýrazným a otravným záporákom, suchými dialógmi, neprehľadnými súbojmi a nudným dejom. Klady filmu prehrávajú nad presilou záporov keď sa stane niečo neočakávané, prichádza totiž najlepšia časť filmu- koniec. Nie, toto naozaj nemyslím ironicky. Koniec sa totiž z minulosti na pár minút presúva do súčasnosti a ukazuje Vlada Drakulu ako znovu stretáva svoju lásku o ktorú v minulosti prišiel. Tento zaujímavý nápad končí otvorene, čo nás nabáda k tomu, že by sme mali očakávať dvojku. Ak to tak bude, v tom prípade by tento film mal byť vnímaný skôr ako úvod do niečoho, čo bolo vyrozprávané a zrežírované síce úplne zle, no pri zmene a správnej voľbe režiséra a scenáristov by to mohol byť začiatok niečoho oveľa lepšieho. Snáď to vyjde.

"To by bola veľká chyba. Ak ho teraz odmietneš, stane sa jeho životným poslaním nájsť si dokonalé, najkrajšie dievča na svete, len aby sa cez teba pokúsil dostať. A nakoniec sa ožení s inou ženou a strávi s ňou zbytok života. Povie si, že je dokonalá a že musí byť šťastný, ale ona nebude ty, vieš ?" Film o dôležitosti životných rozhodnutí, o tom aké je dôležité počúvať svoje srdce a o následkoch ak je človek voči nemu hluchý. Dej miestami desil svojou reálnosťou, pretože vyvolával pocit, že sa to všetko môže stať kedykoľvek hoci komu aj vám. Film o dvojici ktorej na začiatku bolo treba natĺcť do hlavy, že sú pre seba stvorení a skôr než na to sami prídu, sprevádza ich množstvo chybných rozhodnutí najmä pri voľbe partnera a taktiež životných skúšok. Dobrému scenáru sekunduje sympatické herecké obsadenie a príjemný, trefný soundtrack. Snímok nepatarí k typickým romantickým klišé kde je všetko dokonalé a ktoré by človek chcel prežiť a to je na ňom to výnimočné. Po skončení zanecháva dojem a núti premýšľať o živote, snoch a budúcnosti. Prináša vtipné aj silné momenty, vôbec nenudí a za mňa ho môžem len odporúčať.

Natočiť takýto snímok pokladám za výborný nápad. The Judge je skvelá dráma o pošramotených rodinných vzťahoch, najmä vzťahu syna a otca, ktorých rozdeľujú tiene minulosti a ktorá sa točí v prostredí súdnej siene, aj keď tá tu bola trošku upozadená. Okrem toho film prináša silné scény, myšlienky, skvelé herecké obsadenie a nechýba tu ani dobre vyladený humor. Robert Downey Jr. ktorému rola právnika sadla ako uliata pôsobil sebavedomo a výborne hláškoval, Robert Duvall predvádzal herecké umenie, Billy Bob Thorton bol ako právnicky rival skvelou voľbou, Vera Farmiga príjemná a neokukaná a dokonca sa mi sem hodil aj ten šašo Dax Shepard. David Dobkin režíroval výborne. Musím sa ale priznať, že k dokonalosti mi pri prvom pozretí niečo chýbalo. Našťastie som ale mal možnosť nedávno snímku vidieť ešte raz a druhé pozretie ma zbavilo všetkých predsudkov či neistoty, že to nebolo dokonalé. Ono to toiž pre mňa dokonalé bolo. Film nenudil ani na sekundu a zaujal prakticky od začiatku. The Judge sa u mňa zaradí k snímkom na ktoré určite len tak nezabudnem. Veľmi dobre!

Kontroverzné The Interview ktoré sprevádzali problémy pri vydaní do kín v súvislosti s hackom Sony, označením filmu za vojenský akt Severnou Kóreou (ktovie či to všetko nebol len kvalitný a divoký marketing) sa konečne dostalo na svetlo sveta. Odhliadnuc od tohto celého mediálneho humbuku okolo snímku, na film som sa tešil po vzhliadnutí traileru už dávno predtým. Výsledok ? Už dlho som sa takto nezabavil, vážne ! Dvojica Franco a Rogen ma svojim humorom nikdy predtým nenadchla či už v spoločných filmoch alebo každý samostatne, tak som mal mierne obavy. Tie sa ale po prvých minútach vytratili a film skvele odlieval. Jamesa Franca ako herca som predtým nejak zvlášť nemusel (Rise of the Planet of the Apes, Spiderman) no v tomto filme to ako Dave Skylark úplne obrátil, šialená komédia tohto typu je pre neho ako stvorená. Vtipné hlášky sa trúsia jedna radosť a o smiech nebude núdza. Rôzne vtipy a narážky na Ameriku, Kóreu, LOTR... výborne bavia a film sa vypäté politcké situácie snaží brať s nadhľadom a tak by to malo byť. Kasting skvelý ako na americkej tak na kórejskej strane, slow motion záver dostal dokonca silný epic feeling čo som pri takejto komédii nečakal. V niektorých chvíľkach má film síce jemné problémy aby sa neutrhol z reťaze ale kašlať na to, ja som sa bavil výborne ! Prial by som si pokračovanie v ktorom by mohol Dave Skylark spovedať napríklad ruského prezidenta, aj keď je ťažké povedať či si film dokáže na seba zarobiť, keďže jeho vydanie bolo také oklieštené, no distribúcia internetom bol od Sony zaujímavý ťah.

Warneri sa zrejme rozhodli oživiť zašlú slávu Twisteru (1996), pridali slušné vizuálne efekty a found footage štýl ktorý je dnes ešte stále (neviem prečo) v kurze. Into the Storm sa snaží upútať predovšetkým trailerom v ktorom ukazuje najmä silu vizuálu ale nič viac a dobre vie prečo. To je totiž všetko čo dokáže tento film ponúknuť. Po dejovej stránke podpriemerný, pripomínajúci TV produkciu, s nevýrazným hereckým obsadením (za zmienku stojí Alycia Debnam Carey, asi ju milujem). Film je vhodný tak na Nova Cinema v nedeľu večer.

Po skvelom úvode sa z toho napokon vykľul film, v ktorom ma asi prvá krát nebavil jeden z mojich obľúbených komikov Adam Sandler. Neviem či bol casting prekliaty ale jediným plusom bola vážne asi len sexy Leighton Meester a mladá Sandlerova verzia ktorej meno mi akosi uniklo, a ktorá by možno sama potiahla film oveľa lepšie keby sa nepresunul o niekoľko rokov ďalej. Napríklad taká výchova Han Sola v podaní dospievajúceho Donyho Bergera mohla byť k popukaniu. Pejoratívnejšie výrazy lietali hore dole častejšie než by zvládla tolerovať moja hranica vkusu (a to už je čo povedať). Dej sám o sebe nebol až tak zlý len tá ležérna Andersova réžia nedokázala z filmu na čele s otravným Sambergom vyžmýkať potenciál ani na 50%.

Zaujímavý námet (oficiálny text distrubútora), produkcia od SONY, skúsený režisér a na OST skvelý Eminem ft. Sia- Guts over fear. To všetko je síce pekné keby som aspoň na sekundu mohol uveriť zápletke. Bývalý člen elitnej jednotky Danzel Washington sa asi len tak z nudy zapletie s ruskou mafiou kvôli mladej prostitútke, ktorú ani poriadne nepozná a ktorá by mu mohla byť dcéra (čiže žiadna love story nepripadá do úvahy, pokiaľ teda chceme byť v medziach mravnosti). Najskôr to skúša po dobrom a ide ju vyplatiť vlastnými peniazmi, keď to ale nevýjde vyseká holými rukami ruskú mafiu bez toho, aby sa ho niekto čo i len dotkol (v prvej akčnej pasáži 4 chlapov, dokonca za 28 sekúnd ktoré si starostlivo stopne na hodinkách). Takéto husárske kúsky by som nežral ani Arnoldovi v časoch jeho najväčšej slávy, ktorého forma bola a je predsa len o niekoľko míľ ďalej než Washingtonova. Treba pochváliť ale brutalitu scén ktorá nebola ani prehnaná ani potlačená ale výborne vybalancovaná. Film som dopozeral aj preto, že som chcel vedieť či dokonca hlavnému hrdinovi niekto vrazí alebo to zvládne naozaj bez škrabanca. No to nebudem prezrádzať, takže nech si to každý odsleduje sám. Ak The Equalizer berie divák ako akčnú oddychovku pri ktorej by mal (pre istotu) vypnúť mozog tak je to fájn, v opačnom prípade bude len nechápavo krútiť hlavou nad absurdnou zainteresovanosťou a supermanovskými výkonmi Denzela Washingtona, ktorému táto rola po pravde veľmi nesadla.

Návrat Ninja korytnačiek na filmové plátna v podobe holywoodskeho blockbusteru s krásnou Megan Fox, ktorý padá na svojom vlastnom rozprávaní príbehu. Jonathan Liebesman by po úplne priemernej Svetovej invázii a trochu lepšom Hneve titanov mal dostať zákaz točiť filmy takejto veľkosti. Jeho hlavným problémom je, že ako rozprávač totálne zlyháva. Film je od začiatku akýsi uponáhľaný a v stopáži 101 minút nestíha príbeh vyrozprávať tak, ako by sme si to všetci želali. K scenáru ktorý je celkom fajn, chýba jeho poňatie ktoré by dokázalo stáť na pevných základoch príbehu a to je hlavným problémom nových Ninja korytnačiek. Odhliadnuc od toho, film ale prináša skvelý vizuál doplnený dokonalými efektami a pre mňa jednu z najlepších akčných scén akú som kedy videl (po úniku korytnačiek z laboratória). Bonusom je samozréjme Megan ktorá je konečne po Transformeroch znovu obsadená do veľkého holywoodskeho projektu. Celkový kasting hercov bolo fajn, potešila aj prítomnosť Whoopy Goldberg, vadil mi ale Will Arnett ktorého postava mi prišla vrcholne otravná a k Megan sa vôbec nehodil. Digitálne korytnačky sú zábavné a sympatické, aj keď ich jednotlivé postavy mohli dostať vo filme viac priestoru, súboje a slow-motion scény sú taktiež premakané a preto je škoda podania príbehu čo má za vinu hlavne režisér. Bol by som rád za pokračovanie ak sa na stoličku režiséra posadí niekto iný.