Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Animovaný
  • Dokumentární
  • Drama
  • Komedie

Recenze (414)

plakát

Orange: Mirai (2016) (TV film) 

Prv som si myslel, že to bude len ukazovať životy našich hrdinov po udalostiach seriálu a z časti pretkané rekapituláciou. Avšak, uvidíme ďaleko viac a hlavne: zatiaľ čo sa seriál zameriaval na Naho a Kakerua, toto je o Suwovi. V druhej polovici ma jeho dialógy a hlavne monológy pohltili viac, než ktorýkoľvek diel seriálu. Suwa ma veľmi baví aj sa mi páči jeho povaha, pretože až teraz vidím, ako je v mnohom podobný mne (a toto hovorím len veľmi vzácne). A mimochodom, dozvieme sa, prečo práve oranžová. ;-)

plakát

Oranžáda (2016) (seriál) 

Zvláštny názov. Pokúsim sa písať bez spoilerov. Chápem, že 3* budú dominovať. Príliš vás to baviť nebude a logika trochu stagnuje. Ano, dostaneme list z budúcnosti, ale čítam raz za čas pár slov „pretože sa hlavná hrdinka bojí“, našťastie nie dosť, aby vyšilovala a berie takúto raritu celkom v pohode. Je to žánrovo dráma/romantický/sci-fi. A v tom je aj jeho sila. Orange je o silnom priateľstve a láske. Odporučil by som ho aj divákovi, ktorý anime nesleduje, pretože je jedno z mála, ktoré absolútne neobsahuje ich klišé a retardáciu. Nie. Plnohodnotná dráma v prakticky filmovom podaní, s naprosto fungujúco zasadeným občasným inteligentným humorom, ktorý pasuje k situácii a posúva dej ďalej. Niečo, čo nájdete v dobrých amerických drámach. Po rokou som Orange pozrel znovu, a bolo to na ešte vyššej úrovni, než som si pamätal.

plakát

Hans Zimmer Revealed: The Documentary (2015) 

Príliš o Hansovi, málo o hudbe. Chcel by som vedieť viac, viac sa ponoriť do filmovej hudby, ako skladal svoje konkrétne slávne skladby, ako to prebiehalo, čo sa dialo atď. Už len také cca 15 min. "interviá" od SoundWorks Collection, kde sa rozprávajú so skladateľmi, ponúkajú podstatne viac. Veď len porovnajme moje najobľúbenejšie, s Yoavom Gorenom a Immediate Music (väčšina ich určite nepozná, ale táto spoločnosť skladá piesne, ktoré priamo konkurujú Two Steps From Hell, našťastie nie sú u širokej verejnosti tak známi, kde ich CD budú "rovnocenne" medzi kopami popových a iných blbostičiek, takže ich Epická hudba nestráca svoju hodnotu a dôstojnosť).

plakát

Avengers: Infinity War (2018) 

Súboje prvej pólky s Black Orderom sú naprosto famózne (hlavne Strange vs Ebony Maw s telekinézou) a v kine som bol priam v eufórii. Takto nejak by to malo byť. Silný nepriateľ a silní poddaní, s ktorými sa hrdinovia môžu "zabávať". Základ deja mi trochu pripomína Star Wars VIII - niekoľko súbežných liniek skrz vesmír. Strážcovia sú tradične bolesť, "tá humorná zložka". Záverečná bitka vo Wakande príliš nedávala zmysel. Chcete mi povedať, že africká - xaxaxa - krajina s laserovými zbraňami a silovými poľami nepoužije letectvo ani nič? Na férovku s oštepmi, lol. Veď tých outraiderov by vykynožil jeden nálet, ale na boje lokálne-"globálnych" rozmerov sme si už v komixovkách zvykli. Jedná sa o najslabší článok filmu, pretože je to opäť zbytočný digitálny mišmaš kaziaci vybudovanú linku. Každopádne, aj tu platí, že Thanos urobí s kameňmi nekonečna niečo, čo následne nikdy znovu, pretože by vyhral za 5 minút. Škoda mnohých záberov, ktoré sa z traileru nedostali do filmu (zmrdi, robíte kraviny so stopážou ako DC?) a natiahnuť stopáž aby bol dej ucelenejší. /// Mimochodom, nečakal som, že z toho konca bude na nete toľko meme (prekonáva aj "Boy" z God of War). :-) Asi najlepší diel Avengers (aj keď jednotka ostane tým originálnym zážitkom), ale najlepšia marvelovka je stále Winter Soldier. A zrejme už prekonaná ani nebude.

plakát

Vzdálenější než vesmír (2018) (seriál) 

Poprosím nabudúce členov prekladateľskej skupiny HnS aby nepoužívali google prekladač (resp. scoore, ktorý má asi slabšie schopnosti eng. jazyka), pretože niekedy vety nedávali situačne vôbec zmysel, alebo úplne zmenili to, čo postava povedala. To len v dobrom, aby sa na to nabudúce dávalo väčší pozor. /// V komentoch sa toho už povedalo dosť. Poviem len toľko, že 1. epizóda bola tak úžasná a motivačná, že po dopozeraní som vzal nášho vlčiaka, išiel sa prijesť na okolité lúky, a po návrate som si ju pustil znovu. Postupne to prestávalo byť až tak pútavé, ale určite má čo ponúknuť. Viac, viz. ostnaté komenty, nejdem opakovať už povedané.

plakát

Citrus (2018) (seriál) 

YURI INTENSIFIES. Čakal som na to už od leta 2017. Zároveň som čakal nejakú akože-vážnejšiu pseudo-drámu (niečo bližšie k Netsuzou Trap, ktoré je na hony slabšie) a podľa niektorých plagátov viac intímny (mierne povedané) charakter obsahu - čo sa našťastie nestalo. Ovocie príjemne prekvapilo a potešilo odľahčenejším podaním s prímesou humoru. Hlavne vedie Juzu (ktorá má skrz celý seriál asi neobmedzené množstvo účesov) a jej zábavná výstredná povaha. Nebudem viac rozpisovať, ale v skratke asi zatiaľ najlepšie šódžo-ai, čo som videl, ktoré aj funguje ako romantika. Z vlastných princípov by som nemal, ale pre tentokrát approved!

plakát

Plastic Memories (2015) (seriál) 

Než som sa dostal k Plastic Memories, vyhodil som von oknom behom dňa asi 3-4 iné anime, pretože to boli kraviny, až som si zo zoznamu v zúfalstve vybral toto a je ďalším dôkazom, že život je samé prekvapenie. Emócie, veľmi podarený humor, pár súčasných etických otázok robotiky, postavy, ktoré by som chcel spoznať viac, pretože ma zaujali a nenudili (akurát, chudáčisko hlavný hrdina je prototyp klišé). Pri väčšine som ale len čakal, čo kto zase povie či urobí, pretože ma bavili, všetky pôsobia pozitívnou aurou + dievčenské majú atraktívny dizajn. Ak ste Plastic Memories nevideli, a čakáte (ako ja), že sa po pár dieloch všetko zvrtne do nejakej "globálnej konšpirácie" a naberie všetko rýchly spád, ste na omyle. Je to čistokrvná romantická sci-fi dráma. Vadí to? Nie, ako som povedal o pár riadkov vyššie, skutočne som si to užíval a jednotlivé diely mi ubiehali ani som sa nenazdal. Mimochodom, všimnite si, že v intre má Isla v každom diely inú mimiku a postupne sa jediná miniscéna rozvíja podľa jej vývoja skrz celý seriál. SPOILER Akurát, podtitulková scéna úplne kazí ten koniec, pretože nedáva zmysel. Ako chápem, že tam je rozhodnutie na divákovi, lenže reakcia hl. postavy aj ostatných je úplne mimo tej možnosti, ktorá zvyčajne pri takej scéne býva. Naozaj nechápem, čo sa tam tvorcovia snažili divákovi predložiť.

plakát

Zahrada slov (2013) 

This is too creepy. 15 a 27 rokov...Ako vážne? Mimo to, vizuálna stránka a schopnosť pracovať s príbehom cez obraz a strih je dôležitá a vždy zlepšuje dané dielo, ale potrebuje to mať aj hlbší scenár, väčšina anime by toto zvládla asi za jednu epizódu (resp. doslova polovičnú stopáž). Toto je moje prvé stretnutie s Makotom Šinkaiom, pretože si jeho produkciu podľa veľmi dobrých ohlasov šetrím na čas, keď to bude naprosto nezabudnuteľné. Ale možno som trochu všetko precenil. Dozvieme sa.

plakát

Snídaňový klub (1985) 

„Partia debilov po škole.“ Blbý námet na film? Verím, že natočiť a napísať niečo, čo sa odohráva v jednej miestnosti, musí byť sakra náročné. Ale ak sa to podarí, tak to zvyčajne stojí zato. Realistické? Nie. Zaujímavé? Myslím, že áno. Hlavne prvá polovica, druhá už mala problém s obsahom a tvorcovia zamierili do čisto filmového nadhľadu.

plakát

Wangan Midnight (2007) (seriál) 

Lighs and Any More...Má niekto chuť na nočný výlet autom? Bál som sa, že som príliš „indoktrinovaný“ kultom Initial D so a myslel som, že diaľničné jazdy nebudú mať po super driftoch a strhujúcich jazdách v horách príliš čo ponúknuť. V takýchto chvíľach som rád, že sa mýlim. Síce samozrejme nemôžete čakať, že budú nejaké akčné, ale udržujú záujem diváka očakávaním, čo sa bude diať v ďalšom momente. Seriál dokáže ťažiť zo svojej skvelej atmosféry, podtrhnutej zaujímavým soundtrackom, a štipky mystickosti. V tomto ohľade to platí hlavne pre prvú štvrtinu, potom je to už len o snahe tuningu a snahe byť najrýchlejší. Nedostávame len JDM autá, ale i klasiky ako Porsche 964 (jeho šoféra dokonca dabuje dablér Takumiho) či jedno z najkrajších Ferrari všetkých čias: Testarossa. Akurát, dej by niekedy mohol odsýpať o niečo rýchlejšie, ak sa nepáli benzín, tak sa divák niekedy solídne nudí. Wangan je v podstate séria kapitol, alebo výstižnejšie povedané - minipríbehov. Až na niekoľko postáv sa vždy nejaké objavia, ukáže sa ich príbeh, potunia, zazávodia si, ich príbeh sa ukončí a po pár dieloch „zo scény“ odchádzajú. Som za Wangan Midight veľmi rád, určite budem naň spomínať nostalgicky. pretože anime s autokulutúrou prakticky neexistujú, i keď rôznych máng čo som sa mrkol na nete je viacero. Nechápem, čo tvorcom bráni spraviť anime z takého Zero Angel (dievča + WRX STi? SHUT UP AND TAKE MY MONEY!) alebo Over Rev (z čoho údajne aj malo vzniknúť anime...nanešťastie len malo).