sachar

Tento film je peknou ukážkou demagógie a hodnotenie toho filmu je na druhej strane peknou ukážkou toho ako ľudia veria tomu, že všetko čo je v nejakom dokumente musí byť automaticky iba čistá pravda. Uvediem konkrétne fakty. V dokumente sa ku vtedy vraj možnému ďalšiemu obrovskému výbuchu, ktorý vraj hrozil vyjadruje "jadrový fyzik" Vasilij Nesterenko, ktorý mal byť dokonca zapojený do výskumu jadrových zbraní. Nesterenko v dokumente hovorí o možnom jadrovom výbuchu ak by sa zničené palivo z reaktora pretavilo dole ku nejakej nádrži s vodou (čas v dokumente zhruba 33:40, kde Nesterenko hovorí po rusky "byl by jaderny vzryv", čo znamená došlo by k jadrovému výbuchu). Ten výbuch mal mať silu 3 - 5 megaton (čas v dokumente zhruba 34:00). To znamená ekvivalent výbuchu 3 - 5 miliónov ton TNT. Môžem absolútne zodpovedne prehlásit, že ten človek: a) absolútne nevie o čom hovori a jadrovej fyzike nerozumie alebo b) jednoducho klame. Je mi jedno či ten človek je deklarovaný ako vyštudovaný jadrový fyzik a na akom výskume pracoval. Možno to bol len nejaký stranou dosadený aparátčik aby dohliadal na ideologickú čistotu jadrového výskumu to neviem. Rovnako ako riaditeľ Černobyľu Fomin, ktorý síce diaľkovo vyštudoval nejakú univerzitu, ale bol to skôr stranník ako odborník. Uvediem tu jasné a kedykoľvek overiteľné argumenty prečo z fyzikálneho hľadiska je to, čo tvrdí Vasilij Nesterenko o tom výbuchu absolútna blbosť. To čo napíšem nie sú iba nejaké teoretické domnienky, ale nespočetne krát experimentálne overené fakty. (1.) Pre jadrový výbuch (štiepenie ťažkých jadier) kde dochádza ku nekontrolovanej reťazovej reakcii v štiepnom materiáli akým je urán alebo plutónium je absolútne kľúčové obohatenie paliva. Absolútne kľúčové! Pre takýto jadrový výbuch je potrebné obohatenie paliva izotopom uránu 235U alebo plutónia 239Pu minimálne na úrovni 90 %. Obohatenie paliva v Černobyľskom reaktore bolo v oboch prípadoch uránu 235U či plutónia 239Pu menej ako 5%. Pre zjednodušenú predstavu bomba, v ktorej je 5% pušného prachu a zvyšok je piesok tiež nevybuchne. Vasilij Nesterenko v tom dokumente dokonca spomína kritické množstvo okolo 40 kíl. Takáto hmotnosť zhruba sedí s tzv. kritickou hmotnosťou ktorá je ďalšou (ale rozhodne nie jedinou) nevyhnutnou podmienkou pre jadrový výbuch. Totiž na to aby jadrová bomba vôbec vybuchla je potrebné mať zhruba desiatky kíl obohateného uránu alebo plutónia. Ak je táto hmotnosť paliva menšia (podkritická) napríklad iba zopár kíl, tak jadrový výbuch nenastane. Ale opäť pripomínam a to je dôležité musí ísť o vysokoobohatený urán alebo plutónium (viac ako 90 %) pričom v Černobylskom reaktore bolo obohatenie veľmi nízke (menej ako 5 %). Keby to bolo také jednoduché s jadrovým výbuchom, tak by sa nemuseli najväčšie mozgy tejto planéty trápiť niekoľko rokov s projektom Manhattan (vývoj jadrovej bomby počas 2. svetovej vojny) a obohacovaním paliva, ktoré je absolútne kľúčové. Okrem toho jadrovú bombu by mal dnes hocikto kto má urán ako palivo do reaktorov, čo dnes už môže byť ktorákoľvek krajina na svete. A napríklad Irán by sa nemusel trápiť s obohacovaním uránu, ale mohli by na výrobu bomby použiť rovno palivo do reaktorov. Našťastie vyrobiť jadrovú bombu je technologicky oveľa zložitejšie ako sa snaži ľuďom v tom dokumente nahovoriť "jadrový expert" Vasilij Nesterenko a pre jej výrobu je nevyhnutné práve obohatenie paliva, uránu či plutónia (nad 90%), na čo sú potrebné špičkové ultracentrifúgy. (2.) Druhá nevyhnutná podmienka pre jadrový výbuch je konfigurácia paliva. Ak by sme k sebe priblížili len tak dve podkritické množstvá uránu aj s obohatením nad 90%, tak by sa to rozletelo skôr ako by došlo k jadrovému výbuchu. Štiepna reťazová reakcia by síce začala, ale všetko by sa vďaka uvoľnenej energii z tých "pár" štiepení rozletelo skôr ako by došlo ku skutočnému jadrovému výbuchu a uvoľneniu obrovského množstva energie. Tieto dve podkritické množstvá musíme k sebe stlačiť nejakým konvenčným výbuchom (napr. pomocou výbuchu TNT) a preto je konfigurácia jadrového paliva dôležitá aj pri uránovej alebo plutóniovej (štiepnej) bombe. Aj tak pri tejto jadrovej reakcii dôjde k štiepeniu iba pár percent 235U alebo 239Pu a zvyšok sa rozletí. Opäť opakujem ak by to bolo také jednoduché nikto by sa nemusel trápiť roky na projekte Manhatan a jadrovú bombu by mal dnes hocikto. (3.) Vasilij Nesterenko v dokumente rozpráva o výbuchu o sile 3 až 5 megaton (3000 až 5000 kiloton). To znamená ekvivalent výbuchu 3 až 5 milionov ton TNT. Avšak ani najsilnejšie štiepne (uránové a plutóniové) bomby nie sú schopné takého silného výbuchu. Štiepne uránové a plutóniové bomby majú silu nanajvýš desiatky kiloton. Výbuchu o sile 3 až 5 megaton sú schopné iba fúzne vodíkové bomby, kde prebieha jadrová fúzia čo je v istom zmysle opačný proces ku štiepeniu ťažkých jadier. Pre výbuch vodíkovej bomby a jadrovú fúziu všeobecne sú však potrebné nasledovné podmienky. a) obrovská teplota a tlak. Jedná sa o milióny stupňov Celzia preto fúzia prebieha zvyčajne v jadrách hviezd, kde je obrovská teplota a tlak. Vo vodíkovej bombe sa to dosiahne tak, že najskor vybuchne klasická štiepna (uránová alebo plutóniová) jadrová bomba. Tento výbuch vytvori podmienky pre fuziu vodika teda obrovskú teplotu a tlak. Až potom následne dochádza ku jadrovej fúzii a výbuchu vodíkovej bomby. Vodíková bomba je technologicky ešte oveľa náročnejšia ako klasická štiepna uránová alebo plutóniová bomba. b) pre fúziu vodíka, ktorá prebieha pri výbuchu vodíkovej bomby sú potrebné dva izotopy vodika: deutérium (protón + neutrón v jadre) a trícium (protón + 2 neutróny v jadre). Výbuch vodíkovej bomby s obyčajným vodíkom (iba próton v jadre) nie je možný pretože tu na Zemi nie sme schopní také podmienky vytvoriť. Udržateľná fúzia s obyčajným vodíkom, ktorá má za následok uvoľnenie veľkého množstva energie je možná iba v jadrách hviezd. Opäť opakujem toto nie sú len nejaké vymyslené teoretické konštrukcie, ale nespočetne krát overené experimentálne fakty. (4.) Okrem toho sa v dokumente vôbec necitujú závery medzinárodných skupín expertov o skúmaní príčin, ktoré viedli ku Černobyľskej havárii ako je napríklad INSAG7: http://www-pub.iaea.org/MTCD/publications/PDF/Pub913e_web.pdf Ďalej sa vôbec necitujú správy medzinárodných skupín expertov organizácií ako je Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO), United Nations Scientific Committee on the Effects of Atomic Radiation (UNSCEAR) alebo International Atomic Energy Agency (IAEA) o následkoch Černobylskej havárie na život a zdravie ľudí a o meraní šírenia radiačného spadu. http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2005/pr38/en/index.html http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2005/pr38/en/index1.html http://whqlibdoc.who.int/publications/2006/9241594179_eng.pdf http://www.who.int/ionizing_radiation/chernobyl/IAEA_Pub1239_web%5B1%5D.pdf http://www.who.int/ionizing_radiation/chernobyl/chernobyl_digest_report_EN.pdf http://www.unscear.org/unscear/en/chernobyl.html http://www.unscear.org/docs/reports/2008/Advance_copy_Annex_D_Chernobyl_Report.pdf http://www.unscear.org/docs/reports/annexj.pdf Černobyľská havária podobne ako iné vážne havárie bola veľká ľudská tragédia, ktorá zničila životy a zdravie ľudí. Toto nemôže nikto spochybniť. Ale šírením klamstiev a dezinformácii o nej nikomu nepomôžeme.