ljukyljuk

Bože, ako ja neznášam, keď vo filme 9-ročné dieťa má inteligenciu aspoň 20-ročného človeka (a nech to tvorcovia nevysvetľujú tým, že je to "špeciálne dieťa", jednoducho mi to liezlo na nervy, ako všetko dobre že nepredvídal, nevytvoril si systém a bol premúdrelý ako rádio... omg, ešte aj morzeovku vedel a po nočných uliciach si pobehoval ako pánko). Veľmi podivne zrežírované, asi 3/4 filmu som necítil vôbec nič, žiadnu empatiu k postavám, boli mi úplne ľahostajné, potom sa emočný tlak vyostril, dokonca som pustil aj slzu, ale asi aj od radosti, že je nad čím, lebo sa už konečne ten malý pre mňa dostal z pozície otravného madafakera do pozície niekoho, s kým je prečo súcitiť. Bonus - akože vystupňovanie chlapcových myšlienok formou rýchleho zopakovania si predošlého deja (rozumej chlapec kričí a do toho montáž, asi chceli predĺžiť už aj tak dlhú minutáž), neviem, či som videl za poslednú dobu niečo zbytočnejšie vo filme, fakt. Ale beriem aspoň to, že herci vedľajší aj hlavní hrali dobre... dobre v možnostiach tohto umeleckého diela. 45%

To je tak, keď človek čaká kult a dostane... Breakfast club. Pre mňa úplne priemerný film, ktorý mal svetlé chvíľky, kedy som mal pocit, že vidím aj nejaké emócie a nie len nudné pózerské klišé reči, ale tieto momenty zmizli so strihom jednej scény a koniec. Dovtedy nezáživné, potom nezáživné. A prehrávané, prudko prehrávané. Nevravím, že neexistuje radenie mladých do rôznych skupín podľa ich postavenia a statusu, ale tento film mi to jednoducho nepodal dostatočne a takmer celý čas som mal pocit, že sa na niečo iba hrá, ale nie je tým. 58%

Tento film si vystrieľal tie najlepšie zbrane hneď na začiatku a potom už len tak nejako konštantne a bez väčších výkyvov plynul. Elizabeth Olsen to zahrala že eeeej tak dobre, brainwashnutá bola až-až a filmu nechýbala znepokojujúca atmosféra. Ale všetko bolo pre mňa len na jednej úrovni a chýbal mi tam ten "aha-moment", ktorý by mi dal úplnú facku, donútil ma všetko si zrekapitulovať a hrýzol by ma v hlave ešte nejakú tu chvíľu. Jediné, čo mi v hlave ostalo, je naozaj výkon hlavnej herečky, teším sa na jej ďalšie filmy. 66%

Rozhodne by som poupravil informáciu, že je to komédia / dráma. Lebo smiech cez slzy pre mňa nie je práve komický. To ale nie je naškodu, len taký detail. Na škodu je neprekvapivosť filmu. Začína, prebieha aj končí tak, ako očakávate. Nevravím, že je to zlé, úžasná bola tá drobnokresba správania hlavnej postavy a všetky detaily, ktoré ju práve robili natoľko uveriteľnou. Charlize Theron ju zahrala naozaj skvele, bola hnusná, povýšenecká, ale stále v ľudskom zmysle, že ju na krátky moment zrazu aj chápete, až vás to desí, ale stále... Film jednoducho neprekvapí. Na druhej strane však zobrazuje realitu takú, aká je, bez veľkých zmien, bez pompy a grandiózneho duševného prerodu hlavnej postavy. Lebo tak to je. Na jedno pozretie akurát, viackrát nemám potrebu. 69%

Keď som to kedysi dávno pozeral v posteli s chorobou a bez káblovej televízie alebo internetu, prišlo mi to ako vhodne zabitý čas. Možno to bolo tou horúčkou, ale spomedzi slovenských sitcomov je to asi to najlepšie, čo si pamätám. Preto 55%

No, povedzme si, hype okolo tohto filmu je teda veľmi efektný. Nijako mu neupieram pozíciu výnimočnosti, ale zase dávať ho na piedestál, to je podľa mňa trochu príliš. Samozrejme, čo sa hudby a do detailu prepracovaného štýlu týka, tam niet čo vytknúť. Navyše, napríklad aj efekt rôzneho podfarbenia, ktorý dodáva ešte viac dojem starého nemého filmu, alebo charakteristický trošku zrýchlený pohyb. Niekoľko situácií je pritom naozaj lepšie vycítiť z výrazov hercov, než akoby som ich mal "priamo počuť" a občas sa film s divákom jednoducho zahráva práve vďaka absencii reči... No a prichádza "ale časť" - akokoľvek je film pekný a nostalgicky okúzľujúci, dej je priemerný a keby nebolo štýlu, tak by ma neoslovil. V súčasnej dobe 3D trhákov ide o výnimočný počin, ale keď si budem chcieť pozrieť film, ktorý ma zaujme dejom, charakterom postáv, posolstvom a chytí ma za srdce, The Artist to nebude. 76%

Krásne zábery prírody a vcelku zaujímavý, ale nie nejako extra výnimočný príbeh... to som si hovoril počas takmer celého filmu, ktorý je dobre obsadený, občas smutný, občas úsmevný a ak máte súrodenca (prichádza sentiment), tak vám sa vám viaceré pasáže, či už z detstva alebo dospelosti, zdajú tak nejako povedomé, prípadne vám pripomenú niečo zo života... No a potom prišiel pre mňa nečakaný záver, ktorý vyzdvihol film o čosi vyššie a aj keď to bolo trošku emočné vydieranie, prijal som ho. No a k tomu záverečná pekná pravda "We can love completely without complete understanding" a je to solídnych 73%

Najprv som nevedel Mad Men prísť na chuť. Asi v polovici prvej série ale prišiel nejaký zlomový bod a už sa od neho nedokážem odtrhnúť. Zápletky nie sú prvoplánové, prostredie vyzerá maximálne realisticky a vôbec nie "televízne", ako to občas pri seriáloch býva, no a tá stále mierne zadymená atmosféra... Naozaj, už dlho som nevidel seriál, ktorý by bol natoľko dobre vizuálne vykreslený do najmenších detailov. Postavy sú čím ďalej, tým zaujímavejšie a na každú časť sa teším práve kvôli tým nuansám, gestám a jednoducho všetkému, čo zobrazuje dobu, medziľudské vzťahy a v neposlednom rade aj tvorbu reklám tak, že mám pocit, že som v New Yorku 60. rokov už pri prvej minúte každej časti. 90%

Presne toto je ten prípad hodnotenia, pri ktorom môžem povedať - také zlé, až je to dobré. Preto 1*

Nevidím to síce na film roka a viac ma Brad Pitt zaujal v Tree of Life, ale nemôžem mu uprieť, že to zahral veľmi dobre. Navyše, natočiť zaujímavo snímku, v ktorej gro tvoria štatistiky a chrlenie mien ako na páse, to je už výzva. A keďže som sa za tie viac než dve hodiny nenudil, musím uznať, že sa vydarila. Zároveň však nie som nijaký fanúšik bejzbalu, a preto asi nedokážem naplno oceniť všetky tie prehmaty, prestupy a zmeny, ktoré sa tam diali. Takže pre milovníkov športových filmov to bude určite viac, pre mňa 75%