Poslední recenze (6)
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/987/167987266_6eawhi.jpg)
Zabiják (2023)
Fincherovi na staré kolená dochádza para. Po formalnej stránke, výborne zvládnute remeslo no obsahovo ničím výnimočné či inovatívne. Takmer všetko čo Killer ponúka sme už niekde videli a dokonca v lepšej forme (akčné scény). Fassbender je chladný, stoický navonok tichý zabiják no veľmi ukecaný vo voiceovery na ktorom sú najzaujímavejšie asi len štatistiky. Okrem prvej kapitoly (čakania na zákazku) a dialógu s Tildou Swinton, mi takmer všetko čo som práve videl po skončení záverečných titulkov, okamžite vyfučalo z hlavy. Na majstra thrilleru je to príliž málo.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/348/167348456_68e5d6.jpg)
Uvnitř (2023)
„When I was a kid, my teacher asked. What I would save from my house if it were on fire? I answered my sketchbook, my AC/DC album and my cat, Groucho. I didn’t mention my parents or my sister. Does that make me a bad person? Cats die. Music fades, but art is for keeps.” Inside som mal možnosť vidieť na svetovej premiére v Berlíne a považujem ho za jeden z najlepších filmových zážitkov aký som si odtiaľ priniesol, preto ma trocha mrzí, aká vlna nepochopenia a kritiky sa mu dostáva. Ale na druhej strane sa tomu ani nečudujem. Inside nie je typickým heist movie, lúpež je len škrupina pod ktorou sa skrýva alegória o umelcovom vnútornom boji a oddanosti, aj napriek rôznym formám rozptýlenia, nástraham z okolia, vyčerpania a beznádeji. Dokončenie majstrovského diela však môže umelca oslobodiť a dostať von z väzenia do ktorého sám seba zatvoril. Keď chceme niečo nové vytvoriť občas musíme niečo zničiť. A aj napriek tomu, že vykrádame iné diela, vždy zanecháme nejakú vlastnú stopu ako Nemo.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/841/165841707_c55e47.jpg)
Síla psa (2021)
Artový neowestern s krásnymi scenériami, našlapaným hereckým ansáblom a nefunčkným scenárom. Režisérka sa snaží byť niekoľko krokov pred divákom a rozohráva to so zápletkou na všetky strany. Bohužiaľ sa zamotáva vo vlastnom scenáristickom labyrinte a film ako celok pôsobi, dezorientovane a neucelene. Bublajúce napätie medzi postavami, odcudzenosť dvoch bratov, naznačenie skrytej homosexuality, materská láska - všetky tieto motívy plávaju po povrchu a postupne sa potápajú pod hladinu. Z plátna miznú aj niektoré kľúčové postavy a ďalšie (Thomasin McKenzie) zostávajú nevyužité. Viem si predstaviť 10 rôznych zápletok, ktorými mohol tento príbeh smerovať, a vyustíť do vďačnejšej diváckej katarzie, no najprv by si niekto musel v hlave ujasniť, aké posolstvo nám chce zdeliť.