Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Krimi
  • Sci-Fi

Recenze (779)

plakát

451° Fahrenheita (1966) 

Orwellovský svet, kde ľudia došli k záveru, že príčinou nešťastia sú knihy, a tak ich pália. Na to slúži čata hasičov, ktorá nehasí požiare, ale páli knihy. A jedného dňa si jeden z požiarnikov uvedomi, že čítať knihy je celkom pecka. Určite lepšia než sa snažiť vyjsť so svojou ženou, ktorá je aj tak živá mŕtvola. Knihu som nečítal a s filmom mám rovnaký problém ako s Blade Runnerom. Je to proste nuda. Blade Runnera som viac strávil s dvojkou a tiež keď som si prečítal knihu, ale mám pocit, že túto haluz od Bradburyho sa mi čítať nechce. Už len preto, lebo túto čatu hasičov by som strieľal ako škodnú. Na mňa toto nezabralo. Dalo sa to narvať do 45 minútovej časti Krajných medzí, určite by to bolo zaujímavejšie.

plakát

Těžká volba (2016) 

Vcelku pekná sonda do volieb prezidenta SR alebo ako funguje PR a že všetci hrajú svoju komédiu. O desať rokov sa hrala ešte srandovnejšia komédia, to kandidovali ešte väčší týpci.

plakát

Hlas moře (2004) 

Život je asi najlepší spisovateľ. Či už ide o tragédie alebo komédie. V tomto prípade ide o dosť ťažkú tému a v týchto témach mám jasno. Môj názor je, že žiadny človek nedostal šancu sa rozhodnúť, či chce ísť na tento svet alebo nie, tak má právo sa v ťažkej situácii rozhodnúť slobodne, či tento svet opustí. Sebevražda je tragédia, ale nie u človeka, ktorý sa každú minútu trápi alebo má pocit, že každého na okolo zaťažuje a že ten jeho život stojí za prd. Takže som s hlavným hrdinom sympatizoval. Mňa šľaktriafa, keď musím byť zavretý doma kvôli chorobe jeden týždeň (zrovna teraz), nie to ešte, že by som bol v prdeli 28 rokov a 4 mesiace. Dialógy pekne napísané, hlavný hrdina vzbudzuje súcit, Javier Bardem ho zahral výborne. Postavy sú dobre vyprofilované, každého v celku rýchlo spoznáte, natočené skvele. Možno trochu dlhšia minutáž, ale to sa dá odpustiť. A nesmrteľné hlášky ako život je právo a nie povinnosť, sú tiež pekným posolstvom filmu.

plakát

Univerzity a svoboda (2019) 

Úprimne som na pochybách, ako hodnotiť tento dokument. Asi tak prvá polovica ukazuje veci, ktoré platili aj pred 20-25 rokmi, keď som študoval. Boli univerzity, ktoré mali otrasnú kvalitu a ktoré za niečo stáli. Ak tam v dokumente týpek tvrdil, že chrápal na prednáškach aj cvikách a učil sa 15 minút pred skúškou, tak na mojom odbore by vyletel v prvom ročníku a ani by nechápal, čo sa deje. Takže kvalita niektorých škôl stála za prd už dávnejšie. To, že študenti chlascú a sexujú, tak to tiež nebolo nič objavné a názorná ukážka v tomto dokumente ma úprimne rozosmiala. Áno, sú veci, ktoré sa nemenia. Druhá polovica, ktorá ukazovala, že ľudia otvoria hubu a nebodaj niečo skritizujú, nebodaj sa dotknú plagiátov, či problematického financovania, tak to bolo oveľa zaujímavejšie a je mi ľúto, že tomu nedali priestor viac. Je pekné, že sa snažia nechať rozprávať ľudí, ktorí to nejako vysvetlia, ale občas to pôsobí rozťahanejšie. Ale tak, nevadí mi to. Problémom asi je, že som sa tu veľa nového nedozvedel, z výnimkou druhej polovice a názorný príklad z FAMU bol celkom zaujímavý, vždy potrebujete konkrétny príklad a ten sa naskytol tu. Áno, mohli sa trochu pozrieť aj na iné univerzity. Na druhú stranu príklad od Jeffrieho Biella bol peknou paralelou. Hodnotím trochu horšie, ale asi to bude tým, že som si univerzitným vzdelaním prešiel, sú tu nešváry, ktoré sú tu dekády a dekády a iné, ktoré sú novšieho rázu. Ponaučenie. Kvalita vzdelania asi pôjde dole, akademická pôda rozhodne nebude miesto pre slobodný rozvoj ducha, lebo budete za akékoľvek vybočenie kopaný do zadku. Nieže by to nebol problém aj za mojej éry, ale vyzerá to tak, že bude horšie.

plakát

Selský rozum (2017) 

Videl som jeden francúzsky dokument, ktorý hovoril o podvodoch s potravinami v európskej únii. Ako sa pančuje olivový olej, ako sa robí podvod s mäsom, samozrejme označili Poľsko ako krajinu s najväčším množstvom podvodov s potravinami a škandálmi s jedlom vo všeobecnosti. Celkom prča. Ale ak to ešte spojíte s týmto ksichtom, Babišom, za ktorého nám Česi a Moraváci musia byť určite vďační, no tak to je potom ukážka, ako je podnikanie krásne prepojené s politikou, aby si tu určití ľudia mohli robiť, čo chcú. A tak ako ľudia štrngali kľúčmi v 89, tak si štrngajú kľúčmi na protestoch proti Babišovi alebo protestoch proti Ficovi. Ale tentokrát tá zmena asi len tak ľahko nepríde. Trochu moc rozvláčne, na tej minutáži sa tam toho dalo stihnúť viac, keby sa tam určití zúčastnení až tak toľko nerozkecávali. Ale podstata bola povedomá a je mi jasné, že v Českej republike ľudia plavú v rovnakých hovnách ako ľudia na Slovensku.

plakát

V mlze (2021) 

Od Piussi toto nie je prvý dokument o súdnictve. Paradoxne aj za tie roky sa absolútne nič nezmenilo. Neskutočne smutné. Keď už nič iné, aspoň sa tu človek dozvedel o určitých súdoch, o ktorých som až tak nevedel. Kauza okolo generála Lučanského bola odfláknutá dosť povrchne a úprimne málokto uverí, že si to hodil a duplom, keď sa potom dialo to, čo sa dialo. Toto považujem za trochu slabinu v tomto dokumente. Ale je pekne ukázané, že aj keď sa zmení vláda, praktiky zostávajú rovnaké.

plakát

Star Trek: Discovery - Lagrange Point (2024) (epizoda) 

Riker, Riker. Si jednoznačne skvelý režisér. A táto časť mala jednoznačne švih. Mohol si ale vystrihnúť poučovanie hrdzavého tuleňa, citové výlevy kapitánky, ktorá si to zvolila uprostred misie (neskutočné) poprípade iné voloviny. Bola to síce celkom svižná epizódka, ale stále sa tam natlačili jednoznačné nešváry Discovery. Riker si povedal, že nebude extra zasahovať do scenára a tie výlevy tam nechal. Škoda.

plakát

Ukradený stát (2019) 

Za mňa nespravodlivo nízke hodnotenie. Vražda Kuciaka a jeho snúbenice bola ponechaná bokom a celé je to o pozadí, kto a prečo? A samozrejme sa celú pravdu nedozvieme. Kedysi mi jeden známy, ktorý vedel dosť veľa, povedal: "Rád by som ti veľa vecí porozprával, ale keby som to urobil, odjebali by nielen teba aj mňa, ale aj celú moju rodinu a to si nerobím srandu." Vtedy mi klesla sánka a pochopil som, že mnohí operujú na štýl, nepoviem, lebo mi je život milý. A takto je to tu asi so všetkým. Urobiť poriadny dokument a aby ste dali priestor všetkým, nie je jednoduché a nebodaj sa dopátrať pravdy. To je už absolútne sizyfovská robota. Ja som rád, že sa občas objaví dokument, na ktorý sa v celku dobre pozerá. Za snahu o hviezdičku hore.

plakát

Bláznivý příběh Robina Hooda (1993) 

Mel Brooks dokáže pobaviť. Tento film síce nepatrí do zlatého fondu paródií a rozhodne existujú aj lepšie, ale je tam more narážok, ktoré nepochopíte na prvýkrát. Niektoré veci som zistil až keď som si to pozrel v originále, dokonca som si pozrel zaujímavosti, aby som si všimol, čo som nepostrehol. Z mňa pohoda. Nie je to sila ako Horúce strely alebo Bláznivá strela, ale je to proste taký ten typický Brooksovský humor. Odpustíte mu aj rapujúcich černochov v Anglicku v 12. storočí, alebo pripomienky na Picassa, Marka Twaina alebo neustále narážanie na to, že je to film. "Čierny šerif?" "A prečo nie? Veď to fungovalo aj v Blazing Saddles."