Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Krimi
  • Animovaný

Recenze (311)

plakát

Banditi (2001) 

Pekná oddychovka. Willis nesklamal, Thornton a Blanchett prekvapili. Dobrý námet, menej dobrý scenár. Malo to iskru, malo to spád a obstojný záver. Perličky ako fixka namiesto zbrane tiež veľmi potešia. Napriek tomu ma Štokholmský syndróm nepohltil tak ako u tematicky podobných diel.

plakát

Argo (2012) 

"Argo, f*ck yourself." Film o filme, o ktorom po 30 minútach viete všetko. Viete čo sa deje, prečo sa to deje a ako sa to skončí. Mal som obavy, že zvyšnú hodinku a pol len presedím v nude nad americkým klišé. Nestalo sa. Teda vlastne hej, ale vôbec mi to nespôsobilo ujmu takých rozmerov, aké som očakával. Aj vrchol otrepanosti (časť na letisku) sa dal prekusnúť a prekvapivo zapadal do atmosféry. Affleck, ktorý stavil najmä na príbeh a scenár, čo mu nakoniec vynieslo Oscarov, sa javí, že nakoniec z neho niečo aj bude. Ostatní herci boli skvelí a účasť "vraha" z môjho milovaného Wait Until Dark s nomináciou na Oscara je len veľkým plusom.

plakát

Nespoutaný Django (2012) 

Po Pulp Fiction sa zdalo, že Tarantino už nepríde s ničím tak výnimočným. Nehanební bastardi tento mýtus "zbořili" a Divoký Django toto "zboření" definitívne potvrdil. Prvá polovica je úžasná, bezchybná, dokonalá. Nechápem kde Christoph Waltz celé tie roky trčal, pretože je opäť tým najlepším, čo film predviedol. Keď dej začína zdanlivo nudiť, na scénu prichádza DiCaprio a pokiaľ doteraz bola úroveň najvyššie, teraz v Tarantinovskom štýle rozbúrala plafón a dostala sa ešte vyššie. Druhá polovica, aj keď poľavila, udržala si podstatne dobré tempo s občasnými výpadkami. Čo pravdepodobne štve viacerých sú dve veci: 1. Postava Hildi - miestami som mal pocit, že Djangov kôň a na pružine sa hompálajúci zub na Schultzovom dostavníku majú lepšie vykreslený charakter. S tým Tarantino nikdy nemal problém, takže vôbec nechápem, ako "toto" vzniklo. Čo však nechápem viac je bod 2. Finále - Z postupnej gradácie to prerástlo do obrovských rozmerov a malo to v nich ostať tým, že by sa stopáž pohybovala niekde okolo 2 hodín a 20 minút. Gradácia deja mala vyvrcholiť v čase "podania rúk" a film mal so štýlovou prestrelkou skončiť. Od chvíli, keď sa Django vzdá, nejde to dolu vodou, ale Viktóriiným vodopádom. Až sa zdá, že film pokračuje len preto, aby si tam zahral aj samotný Tarantino. Potom sa to už len doplazí do konca, ktorý je o dve triedy nižšie, ako scéna Waltz vs. DiCaprio. Je preto zjavné, že práve oni tvorili oporné piliere celého filmu a s priemerným Foxxom sa z toho stalo len priemerných 20 minút navyše. Škoda. Napriek tomu, s fenomenálnym Waltzom, skvelým soundtrackom a Tarantinovými dialógmi, efektmi a kamerou je to veľmi pôsobivé sústo. /EDIT/: Po druhom pozretí dvíham na plný počet. Waltz a DiCaprio herecky dokonalí. Pri scéne Kukluxklanu som sa bavil ešte viac, ako prvýkrát.

plakát

Město bohů (2002) 

Neobyčajný film o "obyčajných" veciach. Túto stránku sveta vám sladký Hollywood nikdy neponúkne. Takže, milé USA: Toto sa naozaj deje! Autentickosť je to, čo tento snímok posúva oveľa vyššie nad všetky ostatné filmy, ktoré sa len snažia ukázať pravú tvár skutočností, ktoré sú na mnohých miestach na zemi na dennom poriadku. Skutočný príbeh, ktorý nesmrdí severoamerickou produkciou a tak sa vyhýba manierom ako nestrieľanie na ženy a deti, odpúšťanie a rozhodnutie nestrieľať v poslednej chvíli a podobne. V skutočnosti to tak nechodí a tento film to ukázal. Spôsob, akým je film natočený len pridáva k jeho dokonalosti. Úžasné flashbacky, opakovanie situácii z viacerých pohľadov, predostrenie faktu a jeho postupné vysvetlenie a k tomu všetkému skvelá kamera, za ktorou nezaostáva strih. Jediné, čo mi občas chýbalo bola hudba. Skvelá filmová hudba na dokreslenie situácie a maximálneho vyťaženia z momentu. Je však možné, že potom by to ako celok nepôsobilo až tak autenticky. Výborné herecké výkony nehercov len podčiarkujú celkový dojem z filmu. 100%

plakát

Lhář, lhář (1997) 

Dobrý námet, skvelý Jim Carrey. Bez neho by bol film určite súci do šrotu. Plynutie filmu je dobré, na Jimovi sa proste nedá nesmiať. Záver je príliš, tým myslím naozaj príliš americký a dosť kazí celkový dojem.

plakát

Skyfall (2012) 

“Vitajte v Škótsku!“ Daniela Craiga ako Bonda jednoducho nerozdýcham. Do tretice ma o tom presvedčil. Jeho hranie by mi sedelo do mnohých, zvlášť záporných postáv, ale nie do Bonda. Proste sa mi tam vôbec nehodí, po esách ako Connery, Brosnan,... Čo sa deju týka, začiatok nastolil pomerne vysokú latku, ktorá ak by sa aspoň z polovice udržala aspoň do polovice, išlo by o výnimočnú záležitosť, aj s Craigom. To sa však nestalo a až na Shanghaiskú časť, ktorá tiež nebola ničím výnimočným, to išlo s úrovňou dolu. Pri zbytočnom a bezcieľnom zdržovaní sa s nepodstatnými postavami som už len urputne čakal na príchod záporáka, ktorý ako som dúfal, opäť pozdvihol úroveň filmu. Od ostrovnej pasáži to nabralo nolanovský šmrnc, čo by nebolo na škodu, ak by sám záporák nebol len o triedu slabšou imitáciou Jokera. Po klasickom, no efektívnom naháňaní a dolapení mi to dokonca pripadalo ako vykrádačka Mlčania jahniat obalená do nie veľmi bondovského štýlu. Záverečná časť v Škótsku mi zase pri prípravách na boj pripadala ako akčná a dospelácka verzia filmu Sám doma. Našťastie to celý čas zachraňovala skvelá hudba a pomerne dobré efekty. Najväčšie uznanie bezpochyby patrí vedľajšej role v podaní Javiera Bardema a Adele, za skvelú pesničku. Získané Oscary a aj nominácie sú plne zaslúžené.

plakát

Čínská čtvrť (1974) 

Začalo to tuctovo. Plynulo to menej tuctovo, ale zato s prídavkom občasných hluchých pasáží. Zachraňoval to jeden z najlepších hercov po ére Klasického Hollywoodu spolu s Faye a príjemnou hudbou. Keď už človek čaká, že to rovnako tuctovo skončí, stane sa pravý opak. Napriek tomu je Chinatown pre mňa jeden z tých Polanského filmov, ktorý nezanechal za sebou stopu takých rozmerov, akú som očakával. Uvidím, čo to spraví po druhom zhliadnutí. Zatiaľ je to na 4*.

plakát

Nezničitelní (1960) 

Režisér bol dobrý. Obsadenie bolo dobré. Námet bol dobrý. Čo tomu chýbalo? Dobrý scenár. S lepšími dialógmi to mohol byť skvelý film. Nadčasová, skôr psychologická dráma westernom šmrncnutá ako klasický western samotný, zobrazujúca vtedajšiu skutočnosť. Väčšina filmu, okrem záverečnej časti, sa ťahala ako sopeľ, ako týždeň pred výplatou, ako... proste to bolo dlhé. Audrey zvykne spraviť z podpriemeru niečo oveľa viac. Tu jej to síce vyšlo najmenej, ale vyšlo. 65%

plakát

Pod povrchem (2012) (seriál) 

Na slovenské pomery vyšší nadpriemer. Začiatok seriálu bol stráviteľný a aj "rakovinové klišé" sa dalo celkom zhltnúť. Igonda (opäť - na slovenské pomery) má niečo do seba. Postupne sa už tradične všetko rúcalo a dej sa plocho zamotával. Seriál už-už išiel do totálneho mínusu keď to aspoň trochu zachránil Štefan Kožka. Potom sa to vrátilo späť do svojej podpriemernej úrovni. Jediná istota seriálu boli po celý čas Černý a Paulovič - tí keď niečo vypustili, vážne som sa musel smiať. Po novom roku sa dej posunul "O pol roka neskôr" čo bol len ďalší trápny posun ďalej a od tohto momentu, aj keď si mnohí mysleli, že nižšie to už nepôjde, tak išlo. Z priemernej postavy právnika (J. Rašla) sa vykľul vrah a obchodník s bielym mäsom? Povolaním šofér (V. Černý) mení žiarovku v kúpeľni a ochrnie pri tom? 2/4 seriálu sa točí okolo choroby a k tomuto nič? Navyše neustále sa trasúca, neskúsene približujúca, totálne amatérsky pôsobiaca kamera ma vytáčala snáď pri každej časti. Hudba za kamerou nezaostávala, jej pestrosť pozostávala zo soundtracku Počiatku (Zimmer - Time) a Gran Torina. Jedným z mála plusov je, že seriál skončil v rozumnom čase (aj to blbo). Napriek všetkému je tento seriál najmiernejší brak slovenskej produkcie za poslednú dobu.

plakát

Vojna a mír (1956) 

Tolstoj bol génius. Najväčší svojej doby. Jeden z najväčších vôbec. Vojna a Mier nie je kniha, je to Dielo. Do tohto snímku som išiel s veľmi nízkymi ambíciami a priznávam, že ak by nemal také obsadenie, aké má, nikdy by som ho pravdepodobne ani nemal záujem vidieť. Kniha je kniha a ja by som nepotreboval ničiť si zážitok z nej filmom, o ktorom viem, že proste nemôže byť taký dobrý. Nemohol som však odolať niečomu, kde sa spolu stretávajú pre mňa dvaja najlepší herci 20. storočia. Audrey Hepburn + Henry Fonda. Tí by mohli na seba 205 minút len zízať a bolo by to skvelé. Povedal som si, že ak to bude aspoň z 15% tak dobré, ako kniha, vôbec to nebude strata času. Vôbec to nebola strata času a vôbec to nebolo len 15%. Dej bol primerane okresaný, držal sa hlavnej línii a všetko zodpovedalo predlohe. Také veľdielo proste nebolo možné vpráskať do rozumného času, ktorý mimochodom utiekol oveľa rýchlejšie ako som čakal. So zjednodušením deja, ale aj postáv som nadmieru spokojný. Nominácie na Oscara sú plne zaslúžené, najmä za kostýmy. Herecké výkony, ktoré ma koniec koncov prinútili pozrieť si tento filmy, ma veľmi potešili. Mel Ferrer nesklamal, Audrey a Fonda boli proste úžasní. Práve herci, do ktorých som vkladal najväčšiu nádej pozdvihli úroveň filmu minimálne o 1*. Na americkú produkciu vysoký nadpriemer, ktorý našťastie nesmrdí Hollywoodom až tak, ako som očakával. 3 a pol hodiny, žiadna nuda, žiadna zlá pasáž, výborní herci. Vzhľadom ku knihe nemôžem dať plný počet, ale plne zaslúžené, silné 4*. Čakal som mierny prepadák, dostal som krásne prekvapenie vo forme plnohodnotnej adaptácie.