TheRoller

Hudba a bojové umenie Jet-a Li-ho. Krásna Mozartová sonáta č. 11 a pre mňa nezabudnuteľné akčné scény. Úžasní Morgan Freeman a Bob Hoskins. Nadpriemerný dej. To sú pre mňa faktory znamenajúce 5*.

Pekná, ničím výnimočná ilustrácia výnimočnej knihy.Obstojné efetky, na doplnenie predstavivosti pekné sústo. Slabších 75%.

Problém tohto filmu je, že sa snaží byť v každom smere strašný, a pritom je všetko, len nie horor. Pohyboval sa na hranici nadprierného snímku a podpriemerného béčka. Vybral sa tou druhou cestou. Aj keď z atmosféry prostredia a sto krát obohratého motívu pátrania po minulosti v lese partou nadšencou sa dalo niečo vyťažiť, repliky ako: "Zabi ho! --- Nie mňa." definitívne rohodli o jeho osude. Miestami, fakt len zriedkavo, mierne napätie, zvyšok predvídateľné klišé, ktoré namiesto hrôzou končí smiechom. A hlavný hrdina? Babyface? To ako naozaj? Paródia na Letherface? Treba ale uznať, že film, v ktorom je otec zároveň dedko a mama zároveň sestra si už bol pravdepodobne počas výroby istý, že vo svete filmu veľa vody nenamúti. 2* za občasné svetlé chvíľky a Sophie Monkovú.

Veľmi pekný film. Nechápem jeho podhodnotenie. Mladík hľadá zlato a nájde oveľa väčší poklad - lásku. Zo začiatku som mal menší problem s Anthonym Perkinsom pretože tá výrazná stopa menom PSYCHO nešla len tak zmazať. Postupom času to však šlo a od scény, kde hral na gitaru a spieval (úžasne) ma úplne presvedčil. Audrey ako divožienka (vážne som použil toto slovo?) je úchvatná, ostatne tak ako vždy. Hudba je príjemná a 100 minutová stopáž je akurát. Mel Ferrer zvládol réžiu pomerne dobre. Prostredie je prekrásne. Príbeh je taktiež obstojný a má pekný záver. Aj keď by som Audrey radšej videl v Denníku Anny Frankovej, nevidím dôvod nedať minimálne 4* a nechápem hodnotenia 2* a nižšie.

Prvá časť - nástup a zaučenie je zobrazená naozaj skvelo, autenticky. Kým dej dôjde k tomu, že sestra Luke je poslaná na psychiatriu (nie ako pacient) je to stále dobré, no zdá sa mi, že práve táto časť je zbytočne roztiahnutá. Samotný úsek s psychiatrov je fajn a prináša aj výrazný prvok drámy. Časť, kde sestra Luke odchádza do Konga a samotný pobyt na tomto mieste je snáď najlepšia časť filmu. Po návrate domov a vypuknutí vojny je rozhodnuté. Všetky tie pochybnosti, ktoré sa v nej roky zbierali vojna len podčiarkne. Treba vziať do úvahy, že film je okrem iného životopisný a vystúpiť v tejto dobe z kláštora, to bol veľmi zriedkavý jav. Bol by som rád, keby namiesto THE END vidím, čo robila sestra Luke po(čas) vojny. Či sa nevrátila do Konga pomáhať ako civil, miestneho doktora by to určite nesmierne potešilo. To by však už nebol skutočný obraz Habetsovej. Práve to, že "len" odkráča z kláštora vo mne vyvrcholil pocit, ktorý ma viedol celým filmom. Pocit, ktorý sa začal prejavovať už na začiatku, keď si sestra Luke vzala do kláštora pero ako spomienku, hoci sa to nesmelo, a ktorý vrcholil v situácii, keď podriadenej sestre povolila odísť z kláštora "bojovať" proti nepriateľom, hoci podľa božích zákonov treba byť nestranný. Skľúčenosť, či sa rozhodne počúvať svoje vnútro alebo sa obetuje. Rozhodla sa a rozhodla sa správne. Čo sa týka hereckých výkonov, Audrey exceluje ako vždy. Vďaka nej sa dá na pohľad dlhšia stopáž a miestami nudnejšie časti prežiť bez ujmy. Po uležaní myšlienok a dojmov z filmu zvyšujem zo 4* na 5*. OT: Audrey Hepburn hrala sestru v Afrike. O 30 rokov sa tam vrátila opäť - tento raz ako skutočný Anjel.

Tento film mení vetu "Skúsiť treba všetko." na najväčšiu sprostosť pod slnkom. Skvelé herecké výkony, Ellen Burstyn je neskutočná. Po skončení som sa nezmohol na nič viac ako na jedno veľké: ČOŽE? Dokonalá kamera, strih a réžia. Soundtrack si samostatne zaslúži jednu hviezdičku navyše. Film mohol mať kľudne dve hodiny a krásne po americky ukázať, ako sa všetci z toho dostali a žijú šťastný život. Tak to ale v realite nefunguje a Darren Aronofsky to veľmi dobre vie. Tento masterpiece by som odporúčal premietať na stredných školách namiesto tých maximálne neúčinných besied, ktoré vo vás nevyvolajú nič, okrem nudy. Aj ten najväčší hrdina by konečne pochopil, že drogy nie sú cool. /EDIT/21.3.2014/: Na druhýkrát ešte viac devastujúce ako po prvom pozretí. Zároveň plne docenený výkon Ellen Burstyn. Geniálne.

"Si taká krásna, že sotva udržím oči na tachometri." New York + Woody Allen. Čierno-biela snímka + Gershwin. Skvelá atmosféra + pekný motív. Dá sa dať týmto kombináciam menej, ako 85%?

Pri registrácii na túto stránku som si povedal, že hodnotenie "odpad!" používať nebudem, veď nič nemôže byť také zlé. Jedine, že by bolo... a je. Včerajší Slávik bol toho dôkazom. Že slovenská "hudba" je pekne povedané na nič, to vieme už dlho všetci. Ale že sa na jej úroveň musí prepadnúť aj program, to je asi pravidlo. Výnimka potvrdzuje pravidlo a organizátorom sa to naozaj podarilo - to čo tam predviedli bolo ešte horšie ako výplody slovenských "hudobníkov". Jedno faux pas za druhým. Toto je urážka pre kategóriu odpad!

Jeden z najklasickejších romatických filmov. Hlavná mužská rola si žiadala staršieho predstaviteľa, no ročník Garyho Coopera sa mi zdá príliš. Čo sa samostatného hereckého výkonu týka, vôbec mi nevadí. Audrey je dokonalá ako vždy a dabovať jej anjelský hlas, či už česky, alebo nedajboh slovensky, by malo byť protizákonné. Film plynie naozaj plynule, vyše dve hodiny prejdú ako voda. Uznanie patrí aj režisérovi, skvelá práca. John McGiver a Maurice Chevalier vo vedľajšej roli sú skvelí. Celková hudba na čele s cigánskym kvartetom je úžasná! Skladbu Fascination si budem ešte dlho pospevovať.

"Hello Manchester!" Jedine Liam Gallagher môže začať koncert v hrdom londýnskom Wembley týmito slovami. Zo začiatku je počuť, že rozospievanie v šatni je pre Liama cudzí pojem, radšej si zapáli, dá pohárik, prípadne nejakú tú lajnu. Ale toto nie je koncert Eltona Johna, toto je pravý Rock'n'Roll ! Od skladby Supersonic Liam "válí". Hoci väčšinu skladieb spieva o pol tón až o tón nižšie ako zvyčajne, spieva čisto, v hlase má istotu a znie to dobre. V jeho hlase sa "konečne" naplno odzrkadľuje pôsobenie cigariet - dodáva mu prirodzený chraplák, ktorý musel predtým siliť. Noel spieva tri piesne (ak nerátam Acquiesce). Hey Hey, My My od Younga je síce pekná, ale nahradil by som ju niečím vlastným (The Masterplan?). Koncert som videl v nezostrihanej a necenzurovanej verzii, takže perličky ako: "Can we have some breasts please on this screen? Go on pull your top up and lets have them out for the lads. Where are you? Come on!" sú nezabudnuteľné. Jediné, čo sa dá vytknúť je prekecanie takmer celej Wonderwall, od ktorej by človek čakal najväčšiu pecku. Verzia Don't Look Back In Anger je prekrásna, Noelovi naozaj vyšla. Osobne som však vždy preferoval Liamov hlas a napr. Live Forever je dôkaz, že bez neho by to proste nešlo. Taktiež je rozdiel odspievať 13 piesní s malými prestávkami a tri piesne s kopou času. Liam je skvelý, Noel je skvelý, Oasis je úžasný!