denulik

At 372 miles above the Earth, there is nothing to carry sound, no air pressure, no oxygen, life in space is impossible... Ja som vždy vedela, prečo nechcem byť astronautkou, z toho nekonečného, prázdneho a tichého vesmíru som mala paradoxne klaustrofobický pocit. A tento pocit je to, čo robí film výnimočným.

Fajn oddychovkový thriller. Spočiatku to odsýpa na môj vkus pomaly, ale záver už šlapal v dobrom rytme. Typicky americké happy endy nemusím, ale v tomto prípade som držala stranu Justinovi, tak nakoniec spokojnosť.Vtipné hlášky, vynikajúca hudba, chutný Timberlake a téma, o ktorej som nemala ani páru.

Kvantová fyzika, paralelné vesmíry a paradoxy cestovania časom. Mňam. Takže na jednej strane veľká spokojnosť, keď sa rozbehol dej a pomaly sme mohli odhaľovať misiu Coltera Stevensa. Bohužiaľ tak ako je scenár v úvode filmu jeho prednosťou, na konci sa stáva jeho najväčšou slabinou. V záujme dopracovania sa k happy endu (pri ktorom som si síce poplakala, ale to robím v poslednej dobe takmer pri všetkých filmoch- asi senilniem) tvorcovia v závere popreli všetko, o čo sa dovtedy opierali. Na prvý pohľad teda záver môže vyznieť efektne, ale pri bližšom pohľade nemôžem ignorovať logické kiksy. Nebyť odfláknutého konca, mohlo ísť hodnotenie vyššie.

Cameron nám vo svojom modrom epose predviedol, čo všetko sa dá v dnešnej filmovej technike dosiahnuť. Nehádam sa, efekty dotiahol do dokonalosti. Ale čo z toho, keď je to len zbierka pekných obrázkov bez príbehu? Na to si môžem skočiť aj do galérie. Cením si aj menej vydarené filmy, pretože sa na nich vždy niekto namakal, ale Avatar je jeden z mála, ktoré som nebola schopná dopozerať do konca. Sorry bratia a sestry, niekde sa asi stala chyba:)

Do kín sa dostala sfilmovaná nočná mora horných desaťtisíc. My ostatní dostaneme nie horor, ale drámu:) A nie hocijakú. Krásne vyrozprávaný príbeh zbohatlíckej, snobskej fifleny, ktorá sa musí po manželovom krachu znížiť k plebsu. Jasmine mi bolo chvíľami vcelku ľúto, chvíľami by som ju nakopala do toho jej značkovo nahodeného zadku. Zásluhu na tom má brilantná Cate Blanchet, ktorá si to v mojom súkromnom rebríčku šinie veselo nahor a "s prstom v nose" ťahá celý film až kamsi do nebies. Podobne kvalitný ženský výkon tu už dávno nebol. Záverečná pointa bola už len čerešničkou na torte. Jednoducho filmová lakocinka.

Ľudia pomôžte mi! Kde sa mi v tom filme stratil dej!? Pozerám, pozerám, všetko je fajn, atmosféra hustá, herci výborní a zrazu sú tu záverečné titulky a ja netuším, čo som práve videla.

Život bohatého a úspešného finančníka Roberta Millera sa od jedného tragického momentu začína rúcať pod mottom- ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí. Robert sa začína zaplietať do množstva klamstiev, ktoré ho môžu stáť až príliš veľa. Znie to dobre, ale tento film je nie práve vydarený mačkopes. Ak to má byť dráma o vnútornom konflikte muža, nejde dostatočne do hĺbky, ak to má byť thriller, chýba tomu napätie. A záver nakoniec vyšumí do stratena.

Našels Ježíše, Forreste? Ja nevědel, že ho mám hledat. Niet čo dodať:)))

Ako to zhrnúť? Asi som sa príliš tešila a hlavne čakala niečo iné. Na prvé pozretie sa mi to zdalo slabé, nehovoriac o Gondryho záľube v papundekli. Myšlienka vymazať si niekoho a niečo z pamäti sa mi ale dostala do hlavy a nie a nie von. Ako tak nad tým rozmýšľam, niečo na tom filme určite je. Vlastne je veľmi dobrý. Ak by sme mali tú možnosť, vymazať z našej mysle ľudí, ktorí nám ublížili, urobili by sme to? Je to veľmi lákavá ponuka, ktorá so sebou ale nesie obrovské riziká. Žiadne stretnutie v našom živote nie je bezvýznamné, práve naopak. Každé stretnutie nás mení a do istej miery definuje to, čím a kým sme. Ak to z mysle vymažeme, stratíme časť samých seba, vrátime sa o krok späť. Vynikajúci námet, ale aaach ten papundekel;)

Tomuto filmu som sa pomerne dlho vyhýbala. Predpokladala som (a uznávam, že neoprávnene), že uvidím patetický americký epos o hrdinoch zachraňujúcich úbohých "domorodcov" z rúk diktátora a prinášajúcich výdobytky demokracie a civilizácie do "zaostalých" kútov planéty. K. Bigelow sa ale podarilo natočiť takmer dokumentárny a hlavne nesentimentálny film o amerických vojakoch v Iraku a ich pohľade na konflikt a ich vlastnú úlohu v ňom. Je to prvý fim, pri ktorom som pochopila, prečo sa do tejto vojny niektorí vojaci dobrovoľne vracajú, čo ich k tomu vedie a prečo sa po návrate nedokážu začleniť do spoločnosti. je zaujímavé, že film s takou chlapskou tematikou nakrútila práve žena- režisérka.