denulik

Rozlúčková "In the lap of the Gods" mi urobila veľkú radosť. Pozriem si to rada kedykoľvek zas.

Banda priemerných vypatlancov, ktorí najviac zo všetkého túžia po rešpekte a uznaní. A keďže sú to vypatlanci, jediný spôsob ako sa k uznaniu dopracovať je založiť si skupinku, v ktorej sa budú navzájom klepať po pleciach akí sú super výnimoční. Nevadí, že nemajú ani potuchy, čo je ich cieľom. Hlavneže vedia, že to dosiahnu behaním po lese, nadávaním a hraním sa na Navy Seals (ale Amerika je fujto, na to nezabúdať). Keby to nebolo také tragické, tak je to na smiech. Z čoho mi ale vstávajú vlasy dupkom je fakt, že aj NSDAP bola svojho času na posmech a nikto ju nebral vážne.

Keby sa Eric Hall naučil rozprávať ľudskou rečou, bolo by to i za viac.

Hamlet featuring Romeo & Juliet (z 50%). Prerafaelistický romantizujúci historizmus. Vyzuálne vypiplané, ale ten scenár mi príde až príliš po ruke momentálnym "femini trendom". Neviem, či som akurát u Hamleta chcela vidieť príbeh z ženskej perspektívy, ale mohlo byť aj horšie.

Pseudoproblémy pseudoumeleckej mládeže natočené tak nejak sterilne a bez emócií. Byť o polovicu mladšia a zapadať do teen generácie, možno by som bola menej skeptická, ale ...

Prijala by som aspoň náznak vysvetlenia toho, ako kompletná trieda dospela k takému radikálnemu postoju k Jozefovi, teda čo filmovému príbehu predchádzalo. Nie som si celkom istá ani vierohodnosťou Kasparovej náhlej premeny, o postave Théo (si blbec, keď s ostatnými držíš dvere a si blbec, keď nepočúvaš triedneho alfa samca) ani nehovoriac. Záverečný akt šikany mi už tiež prišiel trochu moc a vyústenie celého príbehu je jasné už od začiatku filmu, ale ani tieto výhrady neuberajú snímke na surovosti a sile výpovede. V porovnaní s americkými filmami typu "na strednej sa to hemží namyslenými hnusákmi, ktorí chcú citlivého jedinca zadupať do zeme" je tento film ako z iného vesmíru.

Tá polopatistickosť morálneho zdelenia bola na škodu, ale áno, pobavila som sa na tom cynickom, čiernom humore rozhodne viac ako som pôvodne očakávala, takže prižmúrim očko a dám to za štyri.

Taron je sympaťák od kosti, ale takúto blbosť nedokáže predať ani on.

Také slniečkové. A dosť chytľavé. Na konci som mala chuť so širokým úsmevom nakúpiť všetky albumy a vydať sa na cestu za lepšími zajtrajškami.

Už si ani nepamätám, kedy naposledy Claire Danes nemala vo filme hysterický záchvat. A tu ma už začala so svojím postojom/nepostojom vytáčať. Ten film mi prišiel ako robenie z komára somára. Hodinu a pol sa človek pozerá na ľudí, ktorí ak nemajú problémy, tak si ich vytvoria, aby bolo o čom točiť.