doMchek

Krásny, ale naozaj krásny profil prerodu človeka, takto nejako mal byť sfilmovaný Millmanov pokojamilovný bojovník. Keď sa z vonkajšieho bojového umenia stane vnútorné, keď sa z nepriateľa „sveta“ stane nepriateľ „ja sám“, keď sa nevábne vyzerajúca húsenica premení na nádherného motýľa, čo preletrom nat tou pestrou lúkou odlišných kvetov vyjadrí svoje vytrženie a ocenenie bytia....tak nastáva stav a pocit, ktorý som mal pri zhliadnutí tohto filmu.

V tomto dokumente pekne vidno, okrem toho, ako je verejnosť účelovo manipulovaná, ako vratká realita je a že aj tá najsvätejšia pravda, napríklad vedecká, je len dogmou postihnutej skupiny, pretože tí, čo ťahajú za nitky, hrajú divadlo na "obe" strany.

Keby mi do toho tak neprerážala tá strojená trikovosť emočnej dojivosti, jehovistickej gýčovosti a toho výkriku falošného (alebo naivného) amerického patriotizmu, mohlo to dať viac.

Zvrátenosť...alebo zvratky. I zvratky (niekoho, človeka) sa dajú podať alebo transformovať do niečoho, čo povznesie, obohatí ducha, pookreje myseľ, vylúdi úsmev, alebo je inak katarzistické. Toto je len púhy, bezmyšlienkový zvratok násilne sa vytlačiaci von zo žalúdka, či už „artrovo“ naprofilovaný alebo nie, nič viac, nič menej. Nič v zlom, ale z definície odpad.