JohnFarst

No tak tento film nemá ďaleko k odpadu. Takýto pohreb si sci-fi kulty, dve monštrá, ktoré definovali pojem akčný horor rozhodne nezaslúžili. Jeden z najdebilnejších scenárov posledných rokov už od prvej minúty zatĺka kliniec po klinci do rakvy všetkým aspektom tohoto "filmu". Od hereckých výkonov až po strih je AVP 2 na úrovni céčkového videofilmu z tretieho regálu odspodu v požičovni. Ani nechcem vedieť ako sa volá ten herec, čo hral toho ´tough guya´ čo sa na začiatku dotrepal a potom celý film trýznil svojou nechutne drsnou postavou neohrozeného týpka. Tak som ešte žiadnej filmovej postave smrť neprial ako jemu. Alebo tá drsná mama-mariňáčka ma tiež dostávala sojou nebojácnosťou zobrať samopal ťažší ako ona a strieľať po votrelcoch ako by to bola jej každodenná rutina!!! "Milujem" takéto americké blbosti. Ako by si mysleli, že sme všetci sprostí a nevieme kde sú hranice. Američania by mali zavieť nový ratingový stupeň - "len pre dementných" a AVP 2 by bol prototypom pre filmy tohto stupňa. Stále je tam všetko tmavé, zase nám musí stále pršať - HROZNÉ. Jedinú hviezdu dávam za svetlé body v hudbe, kde zaznievali aj staré motívy z originálnych filmov. Inak si po zhliadnutí uvedomíte aký je vlastne ten Anderson geniálny... Toto akoby natáčal Uwe Boll. Niet čo dodať. P.S. dúfam, že s tým koncom to nemysleli vážne

No Jumper sa mi z jednej stránky páčil, pretože každý z nás sa niekedy chcel teleportovať a tu je nám to peknou vizuálnou stránkou podané až natoľko, že sa to zdá byť také jednoduché. Vážne, ten námet je špica, len to prevedenie je hrozné. Zistil som, že Doug Liman od výborného Bourna nenatočil nič výnimočné. Stáva sa z neho ťažký rutinér, ktorý sa viac venuje tomu, ako to bude film vyzerať na plátne, než hlbšiemu prepracovaniu scénara. To by sa Jumperovi zišlo ako soľ. Postavy sú ploché a jediný, komu sa viac venuje je samozrejme David ale aj to je akoby len povinnosť, ktorú treba rýchlo urobiť a viac sa k nej nevracať. Postavy Bilson, Bella alebo Jacksona sú len trápne bábky v rukách nešikovného bábkara Limana. Film postráda silnejšie momenty alebo súboje Paladinov s Jumpermi. Aj ten posledný sa ani nezačne a už je poňom.. Casting je pokazený celý. Nieže by Christenen zle hral ale vedel by som si tam predstaviť niekoho ako LaBeouf, no a Rachel Bilson je strašná herečka. Jedna z tých pekných pipiek, ktoré sú tam len nato aby kričali a na všetko sa priblblo pýtali. Bellova postava "anglického" Jumpera je dobre zahratá ale znova by bolo zaujímavejšie, keby v príbehu nevystupovala aby si David postupne uvedomoval sám, prečo ho chcú zabiť a nie v jednej scéne všetko podhodiť nechápavým divákom na striebornom podnose vysvetlené. Akčný slabší priemer.

Hneď na začiatok chcem povedať, že to nebolo zasa až tak zlé a rozhodoval som sa medzi 2 a 3 hviedičkami ale koniec ma presvedčil, že na tri to predsa len nemá. Prvá polovica filmu sa nesie v celkom slušnej atmosfére a totálne ma zaujímala, pretože BOLA pútavá a plná neznáma čo samo o sebe drží diváka v strehu. Lenže keď sa to prehupne za polovicu, stáva sa z toho len tupá akčná jazda, ktorú nezachránia ani charizmatickí Kidman a Craig. Už je to bez nápadu, len pozeráme na stokrát videné klišovitosti. Inak je to natočené efektívne s množstvom filtrov a kamerových hrátok, na ktoré sa dobre pozerá. Ževraj to ale úplne inak malo dopadnúť a BOLO inak (a lepšie)natočené predtým, než dotoho radikálne zasiahli producenti... Chcel by som to vidieť. Inak dosť blbosť.

Ani si nepamätám, kedy som sa takto tešil na film kvôli vopred vypočutému soundtracku. Zistil som, že práve on ťahá celý film neuveriteľnou silou dopredu. Pesničkami obidvaja protagonisti žijú a tak sa nimi aj veľa vecí z filmu dozvieme. Sú neodolateľné, majú neopočúvaný štýl proste balzam na uši a dušu. Toľko poetizmu v pesničkách mával snáď iba veľký Bob Dylan. Čo sa týka príbehu, je celkom všedný a zaujme skôr svojím, pre československého diváka neopozeraným, prostredím Dublinu, ktorý akoby ešte viac dodával príbehu reálnosť dnešného sveta. Na to, že to natáčali na dve ručné kamery a za bežných dní medzi bežnými ľuďmi je to výborné. Jednoduché ale účinné. Hansard aniIrglová nie sú herci takže k výkonom nemám čo dodať ale aj to pomohlo k skutočnosti príbehu. Once je rozhodne krásny film, dobre sa naňho pozerá, postavy sú akoby niekto z nás. Možno ten koniec je nasilu dojímavý ale super, takéto filmy mám rád.

Na spletité osudy ľudí, ktorí sa vôbec nepoznajú a ich konečné prepojenie je macher Inarritu. A som rád, že tento neštandardný filmársky postup v poslednej dobe začínajú využívať aj iní režiséri, Esteveza nevynímajúc. Zo začiatku pekne rozostavá figúrky na šachovnici a pomaly nás oboznamuje s prepychovým prostredím Ambassadoru a jeho dočasnými obyvateľmi. Lenže film má 120 minút a až na posledných desať sa tam nič extrémneho nestane. Sú nám len podávané kúskované príbehy jedného dňa mnohých ľudí, ktorí mali "tú česť" byť v tú osudnú noc prítomní. A aj z tých príbehov sú niektoré lepšie, niektoré horšie. Niektoré dojemné a emotívne silné, iné povrchné a nezaujímavé. Tieto kontrasty by sa v takom filme vyskytovať nemali. Všetky príbehy by mali diváka zaujať. Herci sú väčšinou výborní, hlavne tí, ktorý dostali viac priestoru. Mne osobne sa páčil Christian Slater v úlohe rasistického šéfa kuchyne, pri ktorom postava prejde akým takým vývojom. Zaujímavé sú archívne zábery Kennedyho a vôbec to, že tam hraje sám seba 38 rokov po svojej smrti. Čin atentátnika je nejasný ako v realite tak aj vo filme čo podnecuje mnoho otázok "prečo?". Dal by som tri * ale jedna scéna stojí za tou štvrtou a to posledný príhovor Kennedyho k ľuďom podmáznutá neskutočnou skladbou The Sounds of Silence, ktorá je tak silná a ľudská, že dať 3 * by bolo atentátom na tento film.

Kubrickov druhý film ma celkovo nezaujal. Má to jednoduchý príbeh, na svoju dobu klasické až silené herecké výkony ale zato výbornú gradáciu a pekne volené uhly kamery. Hlavne tá kamera ma zaujala a všímal som si na 50. roky neštandardné hrátky s ňou. Bozk vraha má svoju noirovú atmosféru, ktorá ku koncu vzrastie dvojnásobne ale celkovo film pôsobí až nudne a nezáživne, bez akýchkolvek pamätnejších scén alebo dialógov. Franka Silveru som nepoznal, takže nemôžem posúdiť či hraje na svoj talent dobre alebo zle ale tým, že som ho videl prvýkrát som usúdil, že išlo skôr o priemernejšieho herca jeho doby. Nuž ale to boli len Kubrickove začiatky, všetci predsa vieme, že jeho zlaté časy ešte len čakali za rohom.

Ak ste naučení v pohode stráviť čas pri Ferrellových blbinách, Semi-Pro je to pravé pre vás. Totálne odfláknutý scénár, ešte priblblejšia zápletka a až na Ferrella nezaujímavé herecké výkony. Takto by sa to dalo v kocke zhrnúť. Neviem čo viac k tomu dodať, pretože Ferrell sa v poslednom čase strašne opakuje a natáča filmy stále o tom istom a stále tak isto. A opakovaný vtip prestáva byť vtipom.. Lenže je treba uznať, že pár vtípkov sa mu tu vydarilo a je sa teda aspoň raz začas na čom zasmiať. Zábavné sú tu tiež malé cameá známich z Frat-Packu ako Steve Carell alebo David Koechner. Semi-Pro nie je ale vôbec ničím výnimočné, je to len prostučká komédia o dosiahnutí cieľov aj keď nám osud nepraje, plná moralizovania s najamerickejším happey endom na konci. P.S. ten gag s tým medveďom na záver ma dostal :-)

Nie život ale tento film je Krásny. Roberto Benigni vo svojej najlepšej forme čo po režisérskej stránke tak aj hereckej. Jeho podanie Guida je živelné a plné radosti zo života a to aj v koncetračnej časti. Jednoducho výnimočný herecký výkon, ktorý právom dostal Oscara. Celý film je v teplých príjemných farbách aby nám navodil svoju ideu, že život je krásny aj napriek všetkým úskaliam čo v ňom sú. Nápad s podaním koncentračného tábora ako hru na ktorej konci výherca získa tank je neuveriteľná a pritom tak jednoduchá a otcovská. Na scény v tábore je radosť pozerať ale pri tom máme zmiešané pocity, pretože všetci okrem malého Giousého vieme čo ich čaká. Benigni si však podstatnú časť filmu stiahol na seba a svoje herecké predstavenie. Je to jedna ľudská tragikomédia s hlbokou myšlienkou, krásnou hudbou a veľmi dojímavým záverom ktorý je na jednej strane tragický a na druhej citlivý a ľudský. Dojal ma k slzám.

No Aronofsky je výborný režisér a aj toto dielo má svoj potenciál ale bohužial je tam pár momentov, ktoré mi celkový dojem skazili. Z filmu priam šlahá depka a úbohosť činov hlavných hrdinov. Celý film je tak bez kúska nádeje a plných 102 minút čakáme na to najhoršie. Je to jeden z najlepších filmov o drogách aký som videl, pretože ukazuje priamo vývoj myslenia a činov po užití. Vidíme ako sa pomaly začína svet rúcať a keď už Harry musí kradnúť svojej vlastnej mame televízor aby dostal nejakú zálohu, už tušíme, že je nenávratne ´za vodou´. Scénar sa ale mohol venovať trochu širšiemu spektru prostredia ktoré závislých odvrhuje a tým ich životy ničí. V podstate sa to celé točí len okolo toho istého. Zaujímavá je línia Sáry, ktorá sa stane závislá vlastne náhodou. Jej televízne a chladničkové bludy sú odporné hneď od začiatku a nápor sa pomaly stupňuje až to všetko zavŕši jeden z najpesimistickejších záverov vôbec. Je dobré, že sa Aronofsky nevyhýbal ani naturalistickým scénam ako pichanie si do rozmokvanej ruky alebo ženské orgie, ktoré v takýchto kruhoch určite sú takže je dobré ukázať ich svetu nech vidí aký je pod "pekným kabátom" prehnitý. Herecké výkony sú super dokonca aj "emo boy" Leto hraje asi rolu svojho života presvedčivo a uveriteľne. Ďalej je treba vyzdvihnúť vynikajúcu hudbu a originálny strih, hlavne pri scénach užívania drog.

Ponorka je jeden z mála filmov ktorého hlavné plus je neskutočná atmosféra. Sklúčenosť, strach, klaustrofóbia z neho len tak sršia a my tajne zatajujeme dych spolu s námorníkmi vo filme. Ten pocit stiesnenosti som ešte pri žiadnom inom filme nezažil. Fakt, že pomaly celý film sa odohráva na malom priestore ponorky by mnohých mohol odstrašiť, že to bude nuda ale nie je tomu tak. Všetky scény sú na niečo dobré a každá pomaly posúva ťažký dej dopredu. Samozrejme nájde sa aj pár scén, hlavne konverzačných, pri ktorých nám tých 216 minút ubieha čosi pomalšie ale keď sa čosi deje má to spád a divák sa nenudí ale prežíva neopísateľné pocity. Napríklad scéna keď všetci čakajú či sa ponorka neroztrhne od tlaku je tak kvalitne natočená, že som len potichu sedel a čakal na to čo sa stane. Vôbec mi Petersen nedal ani náznak toho ako to dopadne a držal ma v napätí až do poslednej minúty. Natočil film s triezvym a reálnym pohľadom na druhú svetovú, bez zbytočného prikrášľovania. Je to tichý kráľ ponorkových filmov plný špiny a drsných námorníkov, ktorí sa v kútku duše stále boja o svoje životy. Keby nebol na danú tému tak príliš dlhý dal by som s chuťou plné hodnotenie.