Torgal

Esenciálne béčko v ktorom je všetko podriadené tomu spraviť zo Stathama najdrsnejšieho borca na planéte, ktorý si s ľadovým kľudom nakráča do stredu SWAT tímu a potom ho celý pošle do špitálu. Film praská vo švíkoch intenzívnymi akčnými scénami, ktoré sú nekompromisne drsné, parádne natočené a pritom uveriteľne pôsobiace. Úprimne hovorím, že John Wick by si mal robiť poznámky, Včelár mu totiž v akčnej rovine riadne nakopáva zadok. Keď postavy otvoria ústa, tak už je to ale o poznanie horšie. Všetky tie tlachy o úľoch, včelách a včelároch (To bee, or not to bee!) sú hrozný cringe a takého Ironsa mi bolo vyslovene ľúto. Dvojica agentov FBI tu bola tiež tak nejak navyše, v podstate len počítali mŕtvoly po nezastaviteľnom Včelárovi.  Scenár bol skrátka nutné zlo, ale jedna vec sa mu podarila. Za hlavných zloduchov sú tu totiž slizký sebavedomí šmejdi okrádajúci nevinných dôchodcov, ktorým som z duše prial každú zlomenú kosť, odrezaný prst a guľku medzi oči. Takže na konci sa dostavila veľká satisfakcia a na to aká je to celé konina až nečakane dobrý pocit. 6+/10

Nenápadná animovaná trefa do čierneho. Netflix si so Sandlerom pre seba ukuchtil najvyváženejší a univerzálne najzábavnejší rodinný film za dlhý čas. Niečo si tu pre seba nájde snáď každá veková kategória. Pre decká sú tu milé zvieratká, dospelých zas pobavia ich sarkastické dialógy. Dokonca je tu aj presah v tom, že titulný jašter pomáha deťom s ich problémami ako sú šikana, vyčlenenosť s kolektívu, snaha sa páčiť, čo je vyslovene super a niečo takéto vo filmoch pre deti dlhodobo chýba. Čo mi ale moc nesadlo boli spievané pasáže. Bolo ich veľa a nikdy neboli podporené poriadnou melódiou, bolo to len také spevavé recitovanie. Taktiež v druhej polovici keď sa film láme z terapeutického do akčného módu to už bola len taká animovaná rutina - i keď so sympatickými postavami. 7+/10

Decká sympatické, muzika dobrá, ale dosť veľa vecí mi tu drhlo. Napríklad taký Jack Black. Jasne, bol vo svojom živle a celý film stál práve na ňom a jeho energii, ale užíval si to až príliš. Bol skrátka tak preexponovaný, až ma to rušilo. Takto po rokoch ma tiež prekvapilo ako mi vadila aj samotná premisa filmu. Mal som jednoducho problém fandiť týpkovi, čo na dosiahnutie svojich infantilných snov zneužíva celú triedu detí. Tie kvôli nemu defacto prišli o niekoľko týždňov učiva, ktoré budú potrebovať vedieť na prijímačky na strednú. Asi už naozaj starnem alebo čo. Ale záverečné vystúpenie, akokoľvek pritiahnuté za vlasy, ma opäť spoľahlivo dostalo. 7-/10

Howard po rokoch opäť v silnej forme. Neuveriteľne autentický zážitok, kde mi fakt, že sa pozerám na film a nie dokument pripomínali len tváre Mortensena, Farella a Edgertona. Žiadny pátos, len partia chlapov, ktorí si uvedomujú ťarchu zodpovednosti čo na nich leží, postavená pred mimoriadne náročnú úlohu. Hlavne pragmatický Mortensen bol fenomenálny a opäť som si musel povzdychnúť nad tým, že sa pred kamerami objavuje tak sporadicky. Úctyhodná stopáž je využitá na maximum a je nabitá až k prasknutiu napätím, pričom sa skutočných udalostí drží pevne ako kliešť. Scenár sa ani na okamih neuchýli k lacnému žmýkaniu emócii alebo umelému vytváraniu drámy. Klobúk dole, takýto prístup sa už bohužiaľ veľmi nenosí. Po dlhom čase teda film, ktorý ma strhol natoľko aby som mu dal najvyššie hodnotenie. 9-/10

Komorná melodráma z prostredia Divokého západu, ktorá miestami skĺzava k červenej knižnici, inokedy sa zas utápa v siahodlhých dialógoch. Kamera maľuje krásne scenérie, výprava je ale inak chudobná ako kostolná myš a všetko sa odohrá pred minimom kulís. Celkový look na mňa navyše pôsobil až príliš uhladeným dojmom, v duchu som si ho definoval ako “western pre ženy”. Celý čas som to preto videl skôr na tri hviezdy, potom ale prišla záverečná epizóda. V nej sa ukázalo, že celý príbeh bol omnoho komplexnejší a tragickejší než sa javilo na prvý pohľad. Toto je typ seriálu, ktorý si celý čas drží karty blízko pri tele a všetko do seba zapadne až v samom závere. Priam pozýva diváka aby si ho pozrel druhý krát, iba tak sa totiž dá vychutnať naplno. A v tom je tak trochu problém. Na prvé zhliadnutie je to miestami zmätená nuda a opätovne to pozerať nemienim, zas tak skvelé to nie je. 7+/10

Hororová trefa od protinožcov, v ktorej TikToková generácia spozná, že zahrávanie sa s “druhou stranou” má následky. Páčil sa mi presah v tom, ako bol kontakt so záhrobím prezentovaný - v skupine tínedžerov to bolo hlavne o dosiahnutí uznania v kolektíve a prežívaní eufórie podobnej účinkom drog. Do toho ešte náročné vyrovnávanie sa s traumou po smrti matky a máme tu nečakane komplexný pohľad do nástrah dospievania. Ako duchársky horror film ale tiež funguje veľmi dobre a gore scény boli naozaj nepríjemné. Gradovanie ale nebolo úplne podľa mojich očakávaní a vlastne ani samotný záver, i keď žánru nerobil hanbu. K špičkám žánru by som tento film teda nezaradil, ale kvôli originálnemu konceptu a komplexnému posolstvu určite stojí za zhliadnutie. 7+/10

To čo som napísal o prvom diely takmer do bodky sedí aj na jeho pokračovanie. Len tentokrát je ešte o kus hlúpejšie a krivky Amber Heard boli po tom fiasku na súde odstavené na druhú koľaj. Veľmi mi ale nechýbala, lebo štýl buddy dobrodružnej fantasy kde Jason Momoa a Patrick Wilson takmer neustále čelia hordám digimonštier mi celkom sadol. Akcia sa vždy zastaví len na to, aby sa hrdinovia nadýchli, zmenili scénu a už sa to zas mydlí. Trikovo to po tohtoročnej biede vyzerá veľmi slušne, humor medzi bratmi funguje, je to zábavné a Wan jednoducho režírovať vie. Ak si ale tento film chcete užiť, radím vám nechať mozog mimo jeho dosahu. Ja som to spravil a bavil som sa veľmi dobre. Priemernú známku tak dávam predovšetkým kvôli tomu, že do žánru smrdiaceho zatuchlinou tento film neprináša žiadny čerstvý vánok, ale len opakuje už videné. Pár rokov dozadu by mi to možno stačilo, doba sa ale zmenila. 6+/10

Dôkaz, že aj o takej banalite ako je teniska sa dá natočiť pútavý príbeh podľa skutočnej udalosti. Preťahovanie o Michaela Jordana v čase keď neodohral v NBA ešte ani jeden zápas mi síce prišlo prehnané v štýle “po bitke je každý generál”, ale inak to bolo zaujímavé nahliadnutie do osemdesiatych rokov (úvodné titulky sú v tomto vynikajúce!) a rivality medzi firmami vyrábajúcimi športové topánky, medzi ktorými Nike ťahalo za kratší koniec. A hoci sme všetci vedeli ako to všetko dopadne, sledovať ako k tomu dôjde nebolo o nič menej zaujímavé. Feel good záležitosť s výborným pesničkovým soundtrackom, ktorá v pamäti dlho rezonovať nebude, ale pozerá sa na ňu veľmi dobre. 7/10

Druhá séria ma tak nechytila ako prvá. Možno to bolo rozbitím partie, možno zasadením príbehu, ošúchanejšími dračími záporákmi, alebo za to môže jednoduchý fakt, že odoznel moment prekvapenia. Tentokrát ani nemôžem povedať, že by som situácie zo seriálu zažíval od stola, čo som nečakal. Stále ma to bavilo a teším sa na to ako to dopadne v tretej sérii, no teraz som si to až tak neužíval a neprežíval spolu s postavami. 8-/10

Po (pre mňa) rozpačitej druhej sezóne návrat na trón pohodových feel good seriálov. Stále je to síce hyperkorektné a tak ohľaduplná ako v podstate hocikto z Richmondu by nebola snáď ani Matka Tereza, no zas to niekam smerovalo a tvorcovia si dokonca spomenuli, že sa tu hrá aj nejaký futbal. Ešte jednu sezónu by som si predstaviť vedel, toto pôsobilo dojmom akoby sa narýchlo uväzovali konce (taký Nate napríklad vôbec nestihol byť zlý), ale aj tento záver seriálu bol veľmi fajn a aspoň skončil na vrchole. 8/10