Torgal

Kvalitný námet je polovica úspechu, tou druhou je v tomto prípade trochu prekvapujúco Nicolas Cage. Po rokoch v koži rozličných podivínov a pošukov v ktorých sa vzopäl k serióznemu sústredenému herectvu. Profesora zúfalo túžiaceho po sláve a uznaní stvárnil s takou bravúrou, že by si zaslúžil aspoň nominácie na ceny. Páčila sa mi aj gradácia filmu, ktorá z neškodnej zvláštnosti (Cage mi postáva vo snoch) prešla k omnoho temnejším témam (Cage ma vraždí v snoch). Ten komentár k tomu, že jedinec je vylúčený na okraj spoločnosti za niečo, na čo nemá žiadny vplyv a ani to nie je skutočné, my prišiel veľmi podnetný. Avšak v momente, kedy celé toto malo vygradovať do drásavého finále Borgli nepochopiteľne zaspätkuje a naopak nechá všetko vyšumieť do prázdna. Nápad s “Noriom” potom dokonca pôsobí ako zlý vtip. Veľká škoda, mať viac odvahy mohli sme tu mať silnú klasiku na ktorú by sme spomínali roky. 7+/10

Nakoniec to vlastne nedopadlo tak zle. Určite mi som mal z toho viac “jonesovský” pocit ako zo štvorky s Rusmi a mimozemšťanmi. Tento film ale určite nepotreboval vzniknúť. Osemdesiatročný Ford do toho dáva všetko, pričom sa sympaticky nesnaží hrať na mladíka ako naposledy, ale cítiť, že ho na túto “one last ride” vyslali hlavne producenti s vidinou tučného zisku z kín. Nuž, nevydalo. Úvodná dvadsaťminútovka odohrávajúca sa na konci druhej svetovej (deaging Indyho sa fakt podaril) je ale pritom skvelá jazda, ktorej nič nechýba. Scenár opäť vsádza na osvedčených nacistov a honbu za magickým artefaktom. Náckovia sú však bezzubí, vždy sa ale zázračne objavia hrdinom za pätami. Pokočkujú sa, ponáháňajú, a takto to ide celý film. Mikkelsenova charizma bola ale trestuhodne nevyužitá, jeho záporák toho veľa nepredviedol. A keď už som pri tých postavách, tak starý Harrison Ford nafasoval rovnocennú ženskú parťáčku s tvárou Phoebe Waller-Bridge, ktorá celý film oscilovala medzi sebeckou namyslenou mrchou a cieľavedomou odvážnou drzaňou so srdcom na pravom mieste. Miestami to fungovalo, miestami nie, ako na húpačke. S inou (sympatickejšou) herečkou by to asi dopadlo lepšie. No a ten zlodejíček čo mal byť asi vtipný element už nefungoval vôbec. Piaty Indy je však pri tom všetkom rozhodne dobrodružný film v tom pravom zmysle slova - oldschoolovo natočený, výpravný s hromadou zaujímavých lokácii a napínavými akčnými scénami. Bohužiaľ ale aj s všadeprítomnými digitálnymi trikmi. Tie toľko nebijú do očí, ale všetko je kvôli nim tak vyumelkované, že mi výsledný dojem z filmu dosť kazili. Nakoniec ale s odretými ušami štvrtú hviezdu za ten závan nostalgie predsa len dávam. 7/10

Tento film to ťahá do toľkých smerov ktoré si častokrát úplne protirečia, až to dokonale zabíja jeho potenciál. Cageov Drakula nesie odkaz gotického horroru, no zároveň je šmrncnutý béčkovým prehrávaním svojho hereckého predstaviteľa. Je tu pár veľmi zábavných a brutálnych bitiek, kde končatiny lietajú vzduchom a krv strieka v gejzíroch, ale tiež je tu aj smrteľne seriózna policajtka Awkwafina. Jej obsadenie do tejto roly je samozrejme totálny miscast, ani na moment som jej tú zásadovú strážkyňu zákona nežral. Scenárista si navyše ku koncu vybral slabšiu chvíľu a finálna konfrontácia s Drakulom bola dosť fádna. Držiac jednu líniu (ideálne tú odhľahčene čvachtavú) to mohlo byť skvelé guilty pleasure a malá kultovka. Takto cítiť pachuť premárnenej šance, ale nemôžem povedať že som sa nebavil, či dokonca nudil. 6-/10

Solídny tínedžerský film zo strednej okorenený omladnutím unavene pôsobiaceho Matthewa Perryho do idolu ženských (či skôr dievčenských) sŕdc Zaca Efrona. Sledovať ho ako v triede plnej nadržaných spolužiačok káže o sexuálnej abstinencii je dopopuku. Celkovo je to ale celkom predvídateľná rutina ktorú zachraňuje Efronov ultrageegovký milionársky kamarát baliaci riaditeľku školu. Nič prevratné, ale na príjemný nenáročný relax pred telkou dobrá voľba. 6/10

Priznávam, že nie som cieľovka tohto typu seriálu (pozeral som ho len kvôli priateľke), takže som vlastne prekvapený, že som nielenže netrpel, ale svojím spôsobom som si naňho aj zvykol. Zo Sexu v meste som videl len dva filmy, ktoré považuje za zlé až toxické a tento počin som spočiatku nevnímal omnoho lepšie. Absolútne brutálne sa sem totiž projektovala spoločenská objednávka a tak každá biela herečka z pôvodnej trojice povinne nafasovala farebnú kamarátku. Okrem toho sa takým extrémnym spôsobom začala pretláčať LGBTQ+ agitka, že to vyzeralo akoby na postavách už ani vôbec nezáležalo. Takéto samoúčelné vychovávanie diváka v duchu modernej woke kultúry, ktoré je do filmov/seriálov tlačené nasilu bez ladu a skladu a ohľadu na to, či to dané dielo niečím zmysluplne obohatí úprimne neznášam a vídam ho teraz na každom kroku. V seriály zaoberajúcom sa sexualitou sa to ale ešte prehryznúť dá. V druhej sérii sa to našťastie zmiernilo a začali sa zaujímavejšie riešiť vzťahy a životné problémy hrdiniek. Tých zas veľa nebolo, lebo všetky tu prezentované ženy (s jednou výnimkou) sú samozrejme mimoriadne schopné, sebavedomé a úspešné, no občas je treba riešiť dilemu, aký luxusný byt si kúpiť alebo či ísť s bohatým nápadníkom na pol roka do Egypta. Ako instantný eskapizmus pre ženy snívajúce o tom, že aj na prahu šesťdesiatky budú stále obletované a sebaisté ale celkom solídny počin. 5+/10

Johnson podpísal zmluvu s Netflixom na ďalšie detektívky s Benoitom Blancom a tak zo seba musel vytlačiť ďalší komplikovaný prípad. Hlavný rozdiel medzi prvým a druhým filmom vnímam v tom, že Glass Onion vznikol na objednávku a nie na základe pôvodného nápadu. Od toho sa odvíja, že všetko tu pôsobí do určitej miery vychcene. V klasickej schéme príbehov Agathy Christie sa na súkromný ostrov excentrického milionára zbieha pestrá suita charakterov, medzi ktorých sa primieša slávny detektív a rozpletá ich komplikované vzťahy a motivácie. Postavy ale pritom nie sú tak zaujímavé ako minule, čo je asi najväčší hendikep filmu. Johnsonova hra s žánrom je však stále svieža a zábavná, no tentokrát je možno až zbytočne nablýskaná. Špeciálne oceňujem, že hral s divákom férovú hru a všetky ťahy, ktoré Blanc odhalil boli naozaj na kamere, ale žiadny som si nevšimol. Explozívny záver si však mohol odpustiť, to už bolo až príliš na efekt. 7-/10

Opuletná, dekadentná, opojná, živelná, ale aj roztrieštená a dramaturgicky ťažko nezvládnutá mozaika ukazujúca lesk i biedu zlatých čias Hollywoodu. Chazelle sa režisérsky utrhol z reťaze a servíruje odvážne, priam drzo sebaisté komplikované obrazové montáže. Na Babylon sa je radosť pozerať a keď milujete poetiku začiatkov filmového priemyslu a Spievanie v daždi tak vám ponúkne veľa dôvodov na radosť. Režisér však vôbec nemal mieru a megalomansky splácal dohromady všetko možné aj nemožné pri monumentálnej stopáži nad tri hodiny. Film tak moc nedrží pohromade a pevná producentská ruka by mu jedine prospela. Ale možno je dobre, že Babylon vznikol v takejto podobe - ako nespútaný gejzír režisérovho génia s obrovskou poctou filmovému médiu ako takému v samom závere. Najvýraznejší filmový zážitok roka. 8/10

No, veľa som sa o tom šialenom gambite borcov z Redditu, ktorý som toho času sledoval “naživo” z tohto filmu nedozvedel. Technikálie ako napríklad princíp shortovania sa tu ani nikto neobťažoval vysvetľovať, takže som mal len hmlistú predstavu, prečo sú veľké finančné domy z vysokej ceny akcii Gamestopu v takej panike. Všetko mi to prišlo príliš vágne, redukované na to, že jeden týpek veril, že tie akcie majú hodnotu, “nejak” o tom presvedčil kopec ďalších a komunita sa “z nejakého” dôvodu neuveriteľne zomkla. Prečo sa to niečo dialo som ale tak úplne nepochopil. Keďže sa to nikto ani veľmi nesnažil vysvetľovať, tak sa stopáž nafúkla scénami s rozličnými “investormi” (a ich diamond hands, prípadne pochybnosťami). Aféra s Robinhood sa tiež odbila veľmi rýchlo. Nejaký poctivý dokument idúci viac do hĺbky a vysvetľujúci širšie súvislosti by som ocenil viac než túto povrchnú dramatizáciu s kopou redditovských memečiek. Ale tie memečka zas stáli za to. 6-/10

Viem, že tieto akčné klasiky majú v mojich očiach oproti súčasnej produkcii výhodu v nostalgii, ale sakra, skoro všetko čo dnes vzniká im nesiaha ani po členky. Snáď každá scéna je pamätná a čo veta, to legenda. Trojka sériu posunula viac do akčnej komédie, ale aj táto poloha jej náramne sedí. Film humorom priam preteká, ale nikdy ním nedevalvuje svoje postavy, čo je dnes málo vídaný mix. Rene Russo osviežila herecký ansámbel a s Gibsonom si skvele notujú, o skvelej chémii Gibsona s Glover ani netreba hovoriť. A samozrejme je tu aj nezabudnuteľný Leo Getz v podaní Joea Pesciho. Áno, záporák aj zápletka nie je nič extra a saxofónový soundtrack ma vždy skôr iritoval ako bavil, ale aj tak je to ohromná pecka, ktorá vo mne s rokmi rastie. 9/10

Nevrlý profesor, vzdorovitý výrastok a kuchárka, ktorej nedávno zomrel syn, sú nútení spolu tráviť Vianoce na vyľudnenej internátnej škole. Nič veľké sa tu nestane, no za tie vyše dve hodiny sa postavám dostaneme riadne pod kožu a začneme chápať ich strasti a bolesti. Ostatne presne ako oni navzájom. Vzájomné zbližovanie je natočené citlivo, ľudsky a prirodzene, pričom sa môže oprieť o výborné herecké výkony všetkých zúčastnených. Žánrovo by som povedal že je to “úsmevný trpký film” a v podstate výhradne dialógovka. Ale tak kvalitne napísaná a natočená, že ani jej pomalé plynutie nijak neznížilo moju pozornosť. A hoci som sa bál frontálneho útoku na filmové ceny (je tu cítiť a nie, že nie), aj tak je to prekvapivo divácka “artovka”. Pre mňa najlepší Payne. 7+/10