tron

"To ti poviem, až keď sa lepšie spoznáme." - "Hm. To znie fér." Od Wesa Andersona milujem Život pod vodou a ani Darjeeling s ručením obmedzeným nie je zlý, ale inak som s jeho zvláštnou tvorbou dávno stratil kontakt a nevyhľadávam ju, lebo viem, že je natoľko osobitá, až mi nevyhovuje (s výnimkou spomenutých snímok). Wesov filmový jazyk je svojím spôsobom geniálny, ale proste naň musíte mať chuť/povahu. A to ja nemám. Na Psí ostrov som sa však celkom tešil, pretože mám rád psov. A nakoniec je to fajn, tak na 60 - 70%. Postavy jednotlivých psov sú super, ale hlavné slovo má v podstate len jeden a ostatní sú štatisti, ktorí od polovice nie sú pre dej takmer vôbec dôležití, čo je veľká škoda. Má to momenty, scény, pesničky a nápady, ktoré sú skvelé, vtipné, dojemné, skrátka báječné. Celé je to však... nuž... svojrázne. Ak máte radi Wesov štýl, prídete si určite na svoje, ale ja som čakal predsa len niečo troška iné (lepšie?). Určite to nie je detský/rodinný film, niektoré zábery sú hodné výbornej nočnej mory.

Legion je veľmi dobrý seriál v momentoch, kedy je akčný a keď sa niečo deje. Lenže má tiež sklon k výnimočnej bizarnosti, ktorá miestami hraničí s vecami, aké sme ešte nevideli, ale zároveň tak troška... nudí a extrémne spomaľuje tempo. A povedal by som, že je to práve prípad tejto časti. Čo je škoda, lebo potvrdzuje moju mienku - akonáhle sa ku koncu správne rozbehne, je na nezastavenie.

Dám iba 3*, ale v mnohom je to pozoruhodná epizóda. venuje sa alternatívnym realitám s Davidom. A prečo dávam "len" 60%? Lebo je to relatívne zbytočná, pre dej nedôležitá časť. Na strane druhej, začínam si na sebe všímať, že čím ďalej, tým menej mi v tomto seriáli vadia podobné epizódy. nedá sa totiž s čistým svedomím povedať, že sú zbytočné. V nejakom inom seriáli by boli. Lenže Legion nie je "nejaký" seriál a jeho jedinečnosť je práve v nečakanosti.

„Ako ten hokejista?“ – „Ne, jako to žrádlo také hengavé.“ Trvalo dosť dlho, nejakých 20 – 25 minút, kým som tomu prišiel na chuť/kým sa to rozbehlo. Ale potom to patrične šliapalo a malo to momenty až na 80%. Veľa tomu dáva hlavne dvojka Kubovčík/Dlouhý. Kubovčík zjavne pár svojich scén tradične improvizoval, Dlouhý je potom super, ako pri tých jeho kecoch dokázal zachovať vážnu tvár. V budúcnosti by som sa nebránil ich spin-offu/rip-offu. Veľmi dobrý je však aj Marek Majeský. Audiovizuálna podoba je na slovenské pomery ohromujúca. Kladne hodnotím trúfalý a zvláštny, ale v konečnom efekte výborný nápad nedať Potôňovi tvár. So scenárom je to horšie. Čím vlastne Potôň tak bodoval u voličov? Tým, že bol potomok Ľudovíta Štúra a jednou (trápnou) tlačovkou? A tiež som nepochopil hlášku „asi začínam byť paranoický“, ktorá padne tesne po tom, čo týpkovi niekto poslal výhražné CD. Niektorým dialógom nie je rozumieť, mali ich otitulkovať. Finálne rozuzlenie síce nie je šokujúce, no pri obľube niektorých slovenských režisérov natáčať „nijaké“ konce (kedy sa polovicu odpovedí na otázky nikdy nedozvieme) ma vystríhala. Predbežne som počítal s možnosťou, že Kandidát ponúkne podobný (ne)koniec. Našťastie neponúkol a všetko sa nevýnimočne, ale vcelku pekne vysvetlilo. Výrazným plusom sú hlášky („Ty ma vôbec nepočúvaš.“; „Závidíš takému koko*ovi?“; „No dobre, ale ja som to hovoril po slovensky.“; „Nerobil si v Klausovej ochranke?“; „Mi napadlo, či ju náhodou nezahrabali niekde v lese.“; „Praha Hrdlořezy.“). Ako celok to hodnotím pozitívne. Zaujímavý pohľad do zákulisia slovenskej politiky a toho, ako sa dá manipulovať. Všetkými. Vždy. A za akýchkoľvek okolností.

Bigfoot hororom obvykle dokážem čo-to odpustiť, ale toto bolo ozaj dosť slabé. Taký ten typ nízkorozpočtového lesného survival bigfoot hororu, kedy sa stopy po legendárnej príšere nudne povaľujú na každom kroku (odtlačok v blate, masový hrob), hrdina (čosi medzi Andrewom Lincolnom, Jakeom Gyllenhaalom a Bradleym Cooperom) chce nájsť Bigfoota a keď ho nájde, tak zdrhá (napriek zbraniam a vojenskému výcviku) a v jednej scéne je nasnežené a v ďalšej nie. Takisto samotný Bigfoot je na plátne prekvapivo málo a namiesto toho sledujeme nudný vzťah dvoch mužov v lese (ehm). Zaujali ma posledné minúty s Lanceom Henriksenom (!) naznačujúce, že by z toho tvorcovia chceli mať prvý diel série. Priznám sa, že by som si takú tímovku pozrel rád. Ale približne tuším, ako by dopadla.

Strašná, hrozná séria je konečne vo finále a dúfam, že sa pätky nedočkáme. Smrteľne vážny remake s patričným rozpočtom by som časom možno uvítal, ale ako predchádzajúce tri diely, aj štvrtý je čisté nízkorozpočtové béčko. Oproti minulým častiam je väčší dôraz kladený na erotiku a gore + univerzum je oživené pár novými, sviežimi nápadmi (Wishmasterovi kamoši + „lovec“). Ale nestačí to.

„Nindžovia sa neobjímajú.“ Toto išlo značne mimo mňa. Vzniknúť to pár rokov dozadu, zrejme by vznikol kultový, revolučný počin. V roku 2018 je to však len ďalší čudný a zbytočný film Stevena Spielberga. Bavilo ma hľadať easter eggy. Boli ich desiatky, ak nie stovky. Ani príbeh nebol najhorší. Niektoré scény mali niečo do seba, pár nápadov bolo hravých a báječných (Osvietenie!). Ale trvalo to úmorné dve a štvrť hodiny (!) a pripadalo mi to hrozne útrpné, malátne, bez života. Pravdupovediac, vyčerpávalo ma pozerať to. Na väčšine easter eggoch som vyrastal, napriek tomu ma film nebavil. Herci slabota, vrátane Simona Pegga a Tyea Sheridana, ktorých mám obvykle mám rád. Jediný herec, ktorý ma tu bavil, bol takmer šesťdesiatnik Mark Rylance pôsobiaci dojmom hippies tridsiatnika, čo bolo  strašidelné. Pokusy o ponaučenia strašne zastarané, fakt mi to pripadá tak, že Spielberg je za zenitom a totálne odtrhnutý od reality (avatar hrdinu varuje, že v reálnom živote nie je sexi, na čo sa z neho vykľuje mladá sexi samička s JEDNÝM MATERSKÝM ZNAMIENKOM NA TVÁRI). Okrem toho mi táto snímka pripadala strašne pohodlná a nakrútená bez chuti, zápalu a talentu (napr. otrasná scéna, v ktorej proti týpkovi s jednou búchačkou stojí naštvaný DAV ľudí a napriek tomu naňho neútočia a to ani tí, ktorým je otočený chrbtom). Vlastne ani poriadne netuším, prečo nedávam len 2*.

„A už vás nedesím?“ – „Len trochu. Ale to zvládnem.“ Obvykle filmy tohto typu nie sú mojou šálkou kávy, ale musím sa priznať, akoby to bolo niečo zlé, že Najtemnejšia hodina sa mi páčila. Nie je to srdcovka a nikdy nebude. Má však pôsobivú historickú atmosféru, zaujímavé scény a vydarený, kvalitný kasting. Scenár je bohužiaľ na viacerých miestach trocha nudnejší, snímka ako celok nedokáže strhnúť. Najviac mi v pamäti utkvel „prekvapivo“ Gary Oldman, ktorého, kebyže neviem, že je to on, by som sám od seba nespoznal (čo je pochvala). Zaujímavé je pri sledovaní si spomenúť na Kráľovu reč, kde Churchilla hral Timothy Spall a „Bertieho“ Colin Firth.

Taký slabší diel venovaný Lenny. Moc ma to nebavilo, ale našťastie to bolo krátke.

Iba 41 minút a hneď to lepšie odsýpa. Nádherne čudné a nepredvídateľné. Dojemný úvod mi troška pripomenul úvod poslednej časti druhej série Farga (tiež od Noaha Hawleyho). Keď uvidíte, pochopíte. Celý tento diel je venovaný vyslobodzovaniu Syd, čo by sa na prvý pohľad mohlo javiť ako zbytočná dejová odbočka, no pravda je niekde úplne inde. Pravda je taká, že Legion, tak prvá, ako druhá séria sú predovšetkým o láske Syd a Davida. To je na tom to krásne.