Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (6 348)

plakát

Zlatý kompas (2007) 

„Nech nás skúsi zastaviť.“ Až som prekvapený, ako ma to bavilo (bez debaty ma to bavilo stokrát viac, ako podobná, tiež z roku 2007 pochádzajúca, fantasy HVIEZDNY PRACH). Od úvodných sekúnd vysoko nasadené tempo vydrží až do konca. Triky sú pochybnej úrovne, no scenár je taký kvalitný, že to neprekáža a niektoré čisto digitálne postavy sú dokonca lepšie, ako živí herci (hrdinkin bojazlivo odvážny „deabol“ Pantalaimon, vlastnými démonmi poničený biely medvedí alkoholický bojovník Iorek Byrnison). Režisér Chris Weitz, na ktorého AKO NA VEC nedám dopustiť, však pracuje i so slabými hercami tak dobre, až som sa pristihol, že si prajem väčší priestor pre Daniel Craiga – čo je herec, ktorého rozhodne dvakrát nemusím. Detskí herci sú fajn, bosorka Eva Greenová dostala krásnu roličku (a je dobre, že ju neodmietla) a na fúzatého pilota Sama Elliota je radosť pozerať (ale musíte tam hore poriadne zakloniť tvár a dávať si bacha, ak ste zlí, aby vás netrafil). „Univerzum“ mi pripadalo nečakane zrozumiteľné, čo sa o HVIEZDNOM PRACHU povedať nedalo. Za najväčšie mínus pokladám bezradný záver, ktorý mal byť prvou kapitolou pôvodne plánovanej série (podľa knižiek Philipa Pullmana). Snímka však komerčne nezaujala a druhý diel bohužiaľ asi nikdy neuvidíme. Kvôli tomu prvý (a de facto posledný) ZLATÝ KOMPAS pôsobí ako prvá polovička super knihy, ktorej niekto vytrhal koniec.

plakát

Vzhůru do oblak (2009) 

„To budem musieť aspoň miliónkrát prestupovať!“ Spoilery. O Hore som pred pozretím vedel len to, že v deji figuruje deduško, ktorý si k svojmu domu priviaže tisíce farebných balónikov (aké kúpite na jarmoku) a odletí v ústrety dobrodružstvám. Nevedel som nič o Južnej Amerike (to je v Amerike, ale v južnej), skautovi, stratenom a znova nájdenom dobrodruhovi, vzducholodi, psoch, obrovských vtákoch. Myslel som si, že celý dej sa bude odohrávať v dome, ako Zathura - Vesmírne dobrodružstvo, ale samozrejme lepšie, veď je to Pixar. Takže zvratmi a postavičkami rôznych živočíšnych druhov som bol príjemne zaskočený a dokonca som plakal už v prvej polhodine. Možno som čakal temnejší koniec (ale ten som čakal už pri Monsters a.s. a nič), ale i tak prevláda bez debaty spokojnosť. Blbé veveričky! P.S. K dabingu sa väčšinou nevyjadrujem, ale ak budete mať príležitosť medzi slovenským a českým, siahnite po českom, pretože Pavel Liška. V jeho podaní je „ukrýval som sa pod verandou pánešek, ale potom som si uvedomil, ako ťa milujem“ niekde úplne inde, ako v sterilnej slovenskej verzii.

plakát

Dostaňte agenta Smarta (2008) 

„Neodsudzujem ťa. Jednoducho sa pýtam.“ V podstate to isté, čo JOHNNY ENGLISH: neveľmi dobrá paródia na bondovky s veľmi dobrým komikom bez dobrého scenára. Pokiaľ sa riešia zákulisné veci špionážnej organizácie (kto nechal v kopírke zaseknutý papier?), je to vtipné. Akonáhle sa rieši samotný prípad, ide to razantne dole. Ešte horšie sú romantické pasáže (skutočne nikdy neuverím, že by spolu skončili tak odlišní ľudia, ako sú Steve Carell a Anne Hathaway). Finálna akcia ma potom už len definitívne donudila k záverečným titulkom a bol som rád, že nevznikla dvojka. Každopádne, zopár scén malo niečo do seba (prerušované močenie, chlap v strome, „Nabudúce si vezmi SVOJ mobil.“). Nudu zlého scenára a často bezradného Carella (ktorý je vraj majster improvizácie, ale toto nemal šancu utiahnuť napriek tomu, že si sem dotiahol dedka z MALEJ MISS SUNSHINE Alana Arkina, s ktorým vtedy boli takí fantastickí) dokáže zahnať len nabúchaný kasting (Nate Torrence, Terry Crews, David Koechner, The Rock) a vtipné dialógy („To je tvoj názor.“ – „To nie je môj názor, ale lekársky fakt.“) a hlášky („Nechcem, aby ste sa mi tu bili kvôli kopírke. To robia v CIA.“).

plakát

Karate Kid (2010) 

„Byť pokojný a nič nerobiť nie je to isté.“ Pat Morita a jeho bonsaje spolu s množstvom ďalších filmov formovali moju lásku k filmom obecne. Chodil som na to do kina, videl som to doma v televízii. Chcel som mať bonsaj, kurva. Remake nepokladám za rúhanie. V mnohých je dokonca fajn, sympatický a má príjemnú, poetickú atmosféru Číny. Faktom ale je, že nejde o žiadnu senzáciu, je to prekvapivo dlhé, scenár je hrozné klišé, Jaden Smith nebol zrovna najideálnejšou kastingovou voľbou a Jackie s fúzmi je divný. Ako fanúšika ma potešili odkazy ako chytanie múch, obliekanie bundy (namiesto natierania plota) či náznak finálneho bocianieho postoja. Pri rozumnom rozpočte 40 miliónov celosvetová tržba 359, wow.

plakát

Hranice smrti (2007) 

„Adam... choď ich vyškvariť.“ Druh hororu, kde záporná postava má pred sebou na kolenách bezmocnú hrdinku, mieri na ňu brokovnicou, päť minút ziape „zabijem ťa, suka, zabijem, počuješ, zabijem a už dáš pokoj, zabijem ťa, ááááá, zabijem ťa, no poď, vpálim ti to do lebky, áááá, zabijem ťa, zabijem ťa!“... ale nezabije ju, hrdinka ju v poslednej sekunde skopne k zemi a odhryzne jej nejakú časť tela. Nepostrehol som akú, lebo mi prišlo zle od nudy, ktorou ma rozhodne nie zručný režisér Xavier Gens valcoval takmer dve šialené hodiny. Ostrá šlichta. Odporné „kladné“ postavy pozostávajú z pozoruhodnej sekty odporných vyholených vulgárnych hovád na úteku pred zákonom. Nepáči sa vám? Fandiť môžete ešte opačnej strane – kanibalskej nacistickej rodinke. Hmmm. Mám rád hixploitation, ale toto bolo hixploitation skôr len prvú hodinku (a rozhodne to malo bližšie skôr k hovadinám typu CARVER, než ku klasikám ako VYSLOBODENIE). Druhú hodinu sa to zvrtlo na Filozofické Niečo, kedy má byť hrdinka prostredníctvom dennodenného násilia... ale nie, nebudem spoilerovať. Ale ak ste videli MUČENÍKOV Pascala Laugiera, budú vám HRANICE SMRTI povedomé. Už Laugierova masakra sa mi nepozdávala, ale toto je ešte horšie (vrátane samoúčelného a čo je horšie, ZLE nakrúteného, násilia).

plakát

Zatím spolu, zatím živi (2010) 

„Varoval som ťa.“ – „Kedy?“ – „Veď som ti povedal ´Všetko zlé je na niečo dobré´.“ – „To nie je varovanie! To je dobré na samolepku od ananásu. Varovanie by bolo: ´Ak nastúpiš do toho lietadla, zomrieš.“ Čudne sa im veru pomiešali žánre, len čo je pravda. Chvíľu sitkom, následne romantika, potom špionáž a nakoniec akčná scéna s býkmi. Videl som filmy, v ktorých to fungovalo podstate lepšie (Mission: Impossible 3, aby sme zostali v Cruiseovej filmografii, okrem býkov teda). Akonáhle do toho raz za čas začne popletený scenárista dávkovať serióznu psychológiu, kedy sa máme vážne zamyslieť nad tým, čo cíti v srdci špión, tak som nechápavo krútil hlavou. Korunu tomu nasadí priemerný scenár á la 80. roky (všetkého schopný ozbrojený zlosyn nedokáže zastreliť hrdinu, ktorý pred ním neozbrojený kľačí na kolenách). Cruise s Diazov sa snaží. Aj mnohí iní (režisér, kameraman, trikári). A celé je to fajn, drahé, exotické, milé a miestami som sa dokonca bavil („požiarnik“). Povedal by som ale, že „dobre bavil“ je na nabúchaný vysokorozpočtový film s dvoma žiarivými hviezdami Hollywoodu málo. Vrcholom je zbytočne dlhá minutáž. Toto fakt asi nie je ani len na 3* a ak áno, tak so zatvorenými oboma očami a nie oškretými ušami, ale rovno utrhnutými.

plakát

Underworld: Vzpoura Lycanů (2009) 

Nezaujímavý prequel k prvej časti, ktorá ma bavila (80%) a k druhej, ktorá ma bavila menej (60%). Snímke ublížil predovšetkým odchod Kate Beckinsale, naopak potešia solídne masky a drsné akčné scény. Ale ako minule, i teraz sú postavy priemerné a scenár hlúpy a zároveň zbytočne komplikovaný (čo je niekedy to isté). Nebavilo ma to.

plakát

Malá Miss Sunshine (2006) 

„Kura? ZASA to posraté kura? Celé dni nežerieme nič iné, len zasraté kura, všade samé kura, doriti s kurami!“ – „Tak si var sám.“ – „Len som sa pýtal.“ Občas sa taký film zjaví a niekedy je dokonca z Ameriky, zaklope vám na dvere a zrazu s ním jete čokoládové špice a od smiechu sa dusíte pomarančovým džúsom. Toto je prvý film po takmer tridsiatich rokoch, ktorý sa môže sebavedomo postaviť po bok Griswoldovcov. Pritom sú to oba úplne iné (aj žánrové) kategórie. Ale trvám si na tom. Pred koncom, vysilený smiechom i dojatím, som si hovoril, že by som musel byť riadna sviňa, aby som nedal 100%. Ale povedal som si, že aby chalanom zbytočne nenarástol kohútik, dám len 80%. 100% iba pod podmienkou, že sa k hrdinom na konci s potleskom pridá ten drsný rocker v rifľovej bunde. Pridal. Veci sú to detailoch. A aj ja mám najradšej čokoládovú. „Dobre, že si sa rozhodol zasa hovoriť.“

plakát

Zmeškaný hovor (2008) 

„S deťmi to vážne viete, to sa musí nechať.“ Originál kontroverzného ázijského režiséra Takašiho Miikeho sa mi páčil. Nebol to zázrak, japan shocky sa na seba proste veľmi podobajú, akurát sa prekliata VHS (RINGU) vymení za prekliaty dom (JU-ON), prekliaty internet (KAIRO), prekliatu špirálu (UZUMAKI), prekliate noviny (YOGEN), alebo práve prekliaty mobil v ZMEŠKANOM HOVORE. Americký remake stratil čaro ázijskej predlohy, ale našťastie nemá zlých hercov a ak odrátame záverečné titulky, trvá ledva hodinu a štvrť. Plus sa musí uznať, že aspoň zopár scén je príjemne strašidelných, atmosféra je pôsobivá, bonbóny ešte asi nikdy neboli také bizarné a vyzváňanie mobilu by si bolo kultové, keby šlo o kvalitnejší horor. Len (keďže som videl všetky významné ázijské duchariny posledných rokov a ich americké remaky) som sa nudil absenciou čohokoľvek inovatívneho. Som smutný z toho, že niektorí Američania v hororoch používajú počítačové triky, ktoré sú (aspoň na mňa) anti-strašidlené, viď. úplne zbytočné (a nekvalitné) počítačové triky z iného remake japan shocku, NENÁVISTI z produkcie Sama Raimiho. Masky sú oveľa pôsobivejšie, ako CGI.

plakát

VALL-I (2008) 

„Naši rodičia by na nás boli hrdí, ak by vedeli, že robíme presne to isté, čo oni pred sedemsto rokmi.“ Skvelé nápady, skvelý humor, dialógy (áno, dialógy), dobré postavy (a ako!) a poetické scénky. Pixar vie zručne pracovať s ponaučeniami tak, aby neboli otravne ťažkopádne („Nechcem prežívať, chcem žiť.“). Wall-E je v podstate druhý E.T. – Mimozemšťan, ale komu to vadí? Na prvý raz ma dosť prekvapilo, z akých odlišných polovičiek tento film pozostáva, pretože druhá je úplne iná, než prvá. Ale i to je vlastne plus, pretože to zo snímky robí snímku nepredvídateľnú a teda zábavnú a originálnu, v ktorej sa máte neustále na čo tešiť.