tron

Zabite ma, ale takmer rovnako dobré, ako jednotka, ktorá ma nadchla na 4* a vôbec sa za to nehanbím, aj keď je mi prirodzene jasné, že to nie je film desaťročia. Jednotka mala vynikajúce akčné scény, futuristický terminátorovský modrý nádych, skvelé masky a výborné herecké obsadenie v čele s Kate Beckinsale. Britská dračica nebola smiešna v úlohe, v ktorej by bolo smiešnych 99% iných herečiek. I divákom sa pôsobivý, príjemne tupý (ehm) crossover dvoch najslávnejších hororových monštier páčil a tak nečudo, že takmer identický tím (vráti sa dokonca aj jedna minule usmrtená postava) do dvoch rokov zasa rozhýbal kamery. Vznikla poctivá dvojka, ktorá nás v lesnom prológu zavedie stovky rokov do minulosti. Následne dej skáče do súčasnosti a ostro nadväzuje na koniec originálu: Beckinsale so samopalom a upírovlkolak (!) Scott Speedman sú stále na úteku. Dej sa v druhej časti presunul z mesta do lesa a znova má skvelé masky, poctivú akciu a postavy, ktoré nás zaujímajú. Len ku koncu sa to už začína zbytočne komplikovať (množstvom postáv) a očakávané akčné vyvrcholenie už len akosi šumí do prázdna.

Michael Keaton sa nikdy nestal mega hviezdou. Napriek tomu je troška smutné pozerať sa, ako tento sympatický chlapík starne a ako málo vďačných príležitostí dostáva (BEETLEJUICE, BATMAN, BATMAN SA VRACIA, JACKIE BROWNOVÁ, ZAKÁZANÉ OVOCIE). Tentokrát sa chvíľkovo "vrátil" v komerčne úspešnej duchárskej melodráme HLAS SMRTI. Tá sa i kvôli slabému rozpočtu stala takým hitom, že k nej v roku 2007 pribudla dvojka (v ktorej Keatona vystriedal podobne "nehviezdny, ale sympatický" Nathan Fillion zo SERENITY). Príbeh sa venuje netradičnému nadprirodzenému fenoménu EVP, čo je spôsob, akým sa s nami kontaktujú mŕtvi prostredníctvom rádia či televízie (tvorcovia tvrdia niečo v šialenom zmysle, že to naozaj existuje, ale neverte im). Snímke napriek priemernému scenáru a tak akosi celkovej nevýraznosti nemožno uprieť zopár kladov (znepokojivú atmosféru a charizmatického Keatona v titulnej úlohe) a keď HLAS SMRTI porovnávam s podobným kúskom Kevina Costnera NA KRÍDLACH VÁŽKY...

Diane Keaton a Liam Neeson v melodráme v réžii pána Spocka. Uchádzajúci kúsok s jemne pedofilným podtónom.

Emanuela - len čo vyslovíte jej meno, vynoria sa spomienky na zakázané časy, kedy bola vzadu v knihovničke strčená útla knižka a rýchlo a hlavne nenápadne putovala pod vankúš. Hoci si užije v lietadle, sama so sebou, s dievčaťom i škaredým fúzatým manželom, porno nečakajte (až na cigarety). Je to skôr šteklivá erotika.

Luc Besson dal umelé dýchanie sám sebe.

„Keď človek spozná svoj vnútorný hlas, získa jeho život pôvab.“ O niektorých filmoch sa dosť ťažko píše a bojím sa, že DÁMA VO VODE patrí k nim. To, čo ostatných štvalo (čudné efekty, čudný scenár, čudné herecké výkony), mňa nadchlo – a to nijako zvlášť nemusím ako Paula Giamattiho, tak ani Bryce Dallas Howardovú. Ten film je ale skvelý, pretože prebudil moju fantáziu a pôsobivo skĺbil „civilizačný fenomén“ s detskou (až detinskou) rozprávkou. Krásna výprava „jednej bytovky s bazénom“, miestami veľmi rozkošní obyvatelia a množstvo vtipných, dojemných a strhujúcich scén. Niekto tento film neberie. Ja ho beriem. Ja ho beriem úplne.

Neviem, ako nás dokážu Japonci stále desiť, keď sú ich "japan shock" v podstate o tom istom (ibaže sa priebežne mení mobil za VHS, prípadne noviny za internet). A to sú všetky tie KRUHY, ZMEŠKANÉ HOVORY a JU-ONY len špičkou ľadovca! I PREDTUCHA funguje na znepokojivej mrazivej úrovni a na rozdiel od hore spomenutých kúskov núti k zamysleniu. Inak, čo by na to asi tak povedali tvorcovia amerického seriálu „Zajtrajšie noviny“ a trilógie NEZVRATNÝ OSUD?

„Koľko krajín som prešiel. Koľko morí. Koľko nebezpečenstiev. Šťastie nie je môj priateľ.“ Klasický Terrence Malick: hviezdne obsadený, vďaka neuveriteľnej kamere, hudbe a strihu úžasne meditačný, miestami až hypnotický, viacvrstvový a žánrovo ťažko, ak vôbec, zaškatuľkovaný. „Pocahontas“ Q'Orianky Kilcherovej je nádherne "prírodná", ale tou skutočnou bombou je famózne vystihnutá atmosféra mrazivo tichej divočiny, ktorá doteraz patrila plachým Indiánom. Viac v mojej recenzii na CinemaView, kam už nepíšem: http://www.cinemaview.sk/clanok/1225652532/novy-svet

„Vybavíme si to sami.“ – „Vidím, že sa vám to darí.“ Uf, tak tadiaľto cesta akčných filmov nevedie. Pritom som si myslel, že takmer NONSTOP akčný film (obsahujúci scénu, v ktorej Lucy Liu rozpráši komando kukláčov dvoma obuškami, následne obsadí džíp a rotačákom vystrieľa aj ich kamarátov) sa mi už z princípu MUSÍ páčiť. S narastajúcim počtom minút (a v spomalenom zábere explodujúcich vozidiel) som však pocítil únavu, rutinu, nudu a stereotyp. Je to nakladačka a ako každá nakladačka, i táto je únavne ukričaná a nabúchaná. Časom všetky údery, priestrely a kopance (a strašný scenár s miestami dosť vtipnými siláckymi hereckými výkonmi) už ani nevnímate. Radšej pozeráte na hodinky a čakáte na vyslobodenie. Pravdaže, existujú aj iné „nonstop akčné filmy“. Tie však nenudia, lebo majú lepší scenár, hercov a režisérov. TELO NA TELO však nič také nemá. Je to béčko v najhoršom zmysle slova, kde scenár slúži len na rozpútanie čo najvyššieho počtu monumentálnych akčných scén. Antonia Banderasa (DESPERADO), Lucy Liu (CHARLIEHO ANJELI), Gregga Henryho (ODPLATA) a ani Raya Parka (X-MEN) nemožno viniť z toho, že by boli v akcii neschopní a že by sa na nich zle pozeralo. Ale tento film je taký zlý/slabý/nezaujímavý/nezáživný, až nie je ani zábavný svojou prehnanou militantnosťou.

„Oci, ja ťa mám stále rada, len ťa nerešpektujem.“ – „To je obojstranné, moja. To je obojstranné.“ Výborná, klasická sitkomová americká záležitosť s vynikajúcim hereckým obsadením v čele s drsným párom Ed O´Neill/Katey Sagalová. Nečakajte obnažujúcu „sociálnosť“ ako v "Roseanne", je to proste len sranda. Ale i tak majú oba sitkomy prekvapivo veľa spoločného. Fantázia 3/2008