Fleur6

Bolo to trápne, bolo to puberťácke, bolo to americké, ale celkom funny s plusom kvôli tomu, že si to nič nenahováralo -"počula som, že je to len lacnejšie prevedenie 300" (Carmen Electra) a človeka potešilo, keď zaregistroval sparodavanie ďalšieho filmu v poradí. Ako, nechápte ma zle, je to úplná slabota čo sa týka "deju" a nezaslúži si ani tú istú žánrovú kategóriu ako paródie z dielne Edgara Wrighta (Shaun of the Dead, Hot Fuzz), ale tak tú kratučkú minutáž vydržíte (a áno, zabudla som, moja slabosť pre Kevina Sorba) :)

A bolo to milučké.. To mám ako vážne rozoberať klady a zápory filmu o psovi - superhrdinovi?

Týrajúce dieťa ako animačný pokus vytvoriť realisticky pôsobiaceho človeka pôsobí síce naozaj umelo a mnohí môžu brať tento krátkometrážny filmík len ako predchodcu Toy Story, ale mne sa z celej kolekcie Pixar Short Films páči najväčšmi. Dokonca viac ako Geriho hra.

Tak tohle byl nářez, lidi :))

A Walk to Forget

Takže film 2001: A Space Odyssey je za mnou. Pozrela som si ho na dvakrát. A nie preto, že by som zaspala - prvýkrát som bola len priveľmi unavená a ROZHODLA som sa, že pôjdem spať (takže som neodkväcla) - áno, to je rozdiel. Nevedela som presne, aký postoj mám k nemu po úspešnej poslednej minúte zaujať, trošku ma totiž mätie, prečo má tento film všetky esá v rukáve - vizuálne efekty na tú dobu priam na neuverenie, hudba proste skvelá a zároveň elegantná, príbeh, ktorý zaujme a donúti vás čakať na to, čo bude nasledovať - ale predsa vlečúci sa nehorázne pomaly - prvú polhodinu by som bez výčitiek svedomia celú vyhodila (i keď mi je jasné, že vysvetľuje účinky monolitu na živé organizmy a počiatok - prečo film smeruje ako smeruje), ďalej by mi nechýbalo kopu záberov vo vesmíre doprevádzajúcich len hudbou a, samozrejme, by som film oživila trošku väčším množstvom dialógov, ktoré prekvapujúco hodnotím ako prínos. Ale, nie som prekvapená svojím nedostatkom nadšenia, Stanley Kubrick u mňa bol, je a zostane len režisérom, ktorého "nemusím". A ani nechcem.

Náhodou si spomínam, že to dávali na Markíze pred nejakým (dávnejším) časom a dosť ma to bavilo (na margo tých hodnotení, čo tu vidím "odpad!" a podobne). Neviem už presne v čom spočívala pointa jednotlivých častí, ale v preklade názvu (našej televízie) nebola ešte vsuvka "...na strednej škole"? Tommyho na začiatku (počas štúdia na škole) pohryzie vlkodlak a on ako jeden z najobľúbenejších študentov sa musí vysporiadať s následkami a utajovať to pred "takmer" všetkými ľuďmi. Pritom sa, samozrejme ako to už býva v teenage seriáloch, snaží neustále zapôsobiť na svoje vyvolené dievča. Všetky časti sú vtipne ladené, polhodinový diel sa skladá zo štyroch "seknutí" - postupných premien - a často obsahujú narážky na iné filmy, prípadne ich parodizujú. Uvedomujem si, že "pán vlkodlak Tommy" nedosahuje kvalít "TOP seriálov", ale za spomienku na mladšie roky som neodolala tomuto vysokému hodnoteniu.

Nie je ťažké všimnúť si, že filmy obsahujúce viac príbehov a charakterov, ktoré sa snažia spolu vzájomne súvisieť, zvyknú mať väčší úspech a majú schopnosť na seba upozorniť. Minimálne skvelými príkladmi sú tuto Magnólia, 21 gramov či Crash. V prípade Magnolie sa jedná o trojhodinový film s príbehmi striedajúcimi sa rýchlosťou, ktorá ma niekedy omračovala a s niekoľkými silnými pasážami. Avšak trvám na tom, že nie vždy je rýchlosť zárukou udržania záujmu a nie vždy to na mňa zabralo. Každopádne vyzdvihujem herecké výkony Maceyho, mnohokrát spomínaného Cruisa, ktorý v tomto filme povedal slovíčko "fuck" asi najviac za svoju kariéru (bol vážne podarený) alebo i Hoffmana. Aby som sa priznala, Julianne Moore mi so svojím ukňučaným hlasom a častým opakovaním viet veľa na nervoch nepridala a mnohí mi iste budú zazlievať, že nepovažujem Magnoliu za jeden z filmov, za ktoré si zasluhuje pochvalu. A určite nesmiem zabudnúť ani na silnejší part okolo cca stopätnástej minúty Jeremyho Blackmana, čo viditeľne zaujal moju pozornosť. Ehm, takže čo, existujú alebo nejestvujú vo svete náhody?

Sleepy Hollow bežne figuruje na početných stránkach a programoch v kolónke mysterióznych hororov a ja naozaj verím, že tento krvavý masaker by menované aj spĺňal, ak by za ním nestál Tim Burton so svojím darom „urobiť z niečoho obyčajného niečo neobyčajné" či v našom prípade „unbelievably believable", nadpozemské a prekypujúce fantáziou v každom použitom obraze a farbe. Ospalá diera je film, ktorý je nádhernou napodobeninou tradičných prvkov hororu z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ktoré Burton miloval už ako chlapec. V tomto ohľade je porovnateľný s Lucasom a Spielbergom, ktorí legendárneho Indiana Jonesa tiež posplietali z rôznych hrdinstiev bezmenných dobrodruhov a vytvorili tak dielo, na ktoré väčšina ľudí nenechá dopustiť. Burton už dávnejšie našiel svojho dvorného herca i skladateľa (Danny Elfman), ale oporu v scenári a dostatočne temné až úchylné myslenie objavil v Andrewovi Kevinovi Walkerovi. Z mierne strašidelného príbehu z konca osemnásteho storočia s najväčším vypätím síl považovaného za legendu na vyvolávania zimomriavok, čerpajúcu korene z novely klasika Washingtona Irvinga („The Legend of Sleepy Hollow" z roku 1820), vytvoril prekombinovanú (niekedy až prehnane) dejovú os, pri ktorej sa periodicky za pocitom strachu dostaví výbuch smiechu. Obsah je, ako som už naznačila, plný „nečakaných" zvratov, ktorých je až neúmerne veľa na obmedzenú časovú dobu, zápletka zložitá, rozuzlenie nad moje chápanie, ale to našťastie nezaváži vo veľkej miere. Pri Burtonovi proste musíte naplno prežívať primárne vizuálnu stránku, atmosféru či dokonca symboliku a až sekundárne brať ohľad na formálnu obsahovú štruktúru, z ktorej je jasné, že o horor sa v prípade Sleepy Hollow jednať nemôže. Strastiplné cesty, tajomné lesy, studený vietor hrajúci na nervy a mestečko naplnené hmlou, ktorá môže predpovedať cválajúcu smrť a zároveň nič, Vás naplnia nečakaným očarením a zabrnkajú na city každému rojkovi ba aj romantikovi.

Film nám ponúka tri dejové línie: retrospektívu, Marlinovu cestu za Nemom a Nemove zážitky z akvária. Retrospektíva odhaľuje počiatok a dôvody pre Merlinovo konanie v priebehu filmu, pričom Marlinova cesta a Nemovo pôsobenie nám ukazujú dve rozdielne dejové línie, ktoré sa na konci opäť pretnú a spoja. Sú harmonicky vyvážené, počas filmu sa Váš záujem nezameriava hlavne na Nema alebo na Marlina, dobrodružstvá oboch sú napínavé a pritom zábavné. Cítenie určitých pasáž sa dá rozpoznať aj podľa využitia farieb, pri pochmúrnej, ale aj veselej nálade sa osvedčili pastelové farby, ktoré boli využité napríklad v časti, keď pelikán Nigel odniesol Marlina s Dory naspäť do vody, keď sa vracali z ordinácie. Hľadá sa Nemo je jeden z tých dojímavejších animákov, ktorý menších divákov poučuje a núti zamýšľať sa nad tým, aké by to bolo, keby stratili rodiča. Nechýbalo veľa a začal by pôsobiť ako jeden z mravoučných filmov, avšak toto zameranie bolo múdro "len" naznačené a smutné scény netrvali dlho. Film nepôsobí vtieravo a označuje sa ako jeden z najlepších animačných výtvorov. „Tento film je o nádeji a strachu. Optimizmus verzus pesimizmus. Poloplný verzus poloprázdny. Pred životom sa môžete schovať, ale môžete doňho aj vstúpiť, využiť svoje šance a žiť naplno.“