Equilita

Úžasne spracovaný dokument, ktorý sa do vás zahryzne hneď na začiatku a nepustí až do konca. Veľmi pútavo vyrozprávaný príbeh hviezdy, ktorá padla až na samé dno, ba dokonca svojou povahou, egom, správaním a hlavne konaním prerazila všetky dná. Ako fanúšička či už filmov alebo takýchto dokumentárnych sérií, ktoré sa okrem iného z veľkej časti venujú práve súdnym procesom, som hltala jednu epizódu za druhov. Celkovou kvalitou by som tento dokument mohla prirovnať k prípadu Stevena Averyho v Making a Murderer. Tam ma ale všetky autentické zábery, výpovede, súd, fakty a udalosti zasiahli viac, ako pri O.J. Simpsonovi. Nemôžem však povedať, že by mi v určitých momentoch nebehal mráz po chrbte. Taktiež spojitosť medzi samotným prípadom, rasovou otázkou a celkovo udalosťami, ktoré sa vtedy udiali (nepokoje v LA po zmlátení Rodneyho Kinga policajtmi a uznanie policajtov za nevinných) a následná "pomsta" poroty v prípade O.J. Simpsona bola pre mňa šokujúca. Dokonalý príklad, ako dokážu médiá, rasizmus, peniaze a hlavne absolútne amatérska porota zmeniť životy ľudí.

Ako tak pozerám, Cruella mi zatiaľ vychádza ako najlepší snímok tohto roka. Určite k tomu niečo pridala aj nostalgická hodnota, keďže som ešte ako malý kiddo extrémne fičala na 101 dalmatíncoch. Film je vizuálne opojný. Emma Stone dala postave Cruelly niečo navyše, jednoducho jej táto rola neskutočne sadla. Celkovo mi film pripomínal skôr muzikálový žáner, ale bez hudobných čísel, to bolo tiež zaujímavé. Takýto vizuál mám proste rada. Nesmiem zabudnúť spomenúť starostlivo vybraný soundtrack a taktiež prítomnosť módy v akejkoľvek podobe mi vo filme zabrnká na tú správnu strunu. Tu bolo úplne jednoduché dať 5*

Po dopozeraní a ohodnotení všetkých epizód mi vyšlo celkové hodnotenie 3*, ale dám 4, pretože som si tú rozmanitosť fakt užila. Jednak milujem takéto projekty, kde je každá epizóda úplne o niečom inom, či to ako celok zgrupuje krátke filmy od rôznych tvorcov. Čo sa týka animácie, to bola naozajstná všehochuť. Tak isto príbehy. Niektoré skvelé, s krásnou pointou, iné priemerné, zopár slabých, no každý si príde na svoje.

Krásna ukážka toho, čo sú ľudia zač. Že už pomaly nemôžeš veriť ani vlastnej rodine. Mám celkom slabosť na krimi série z malého susedstva, kde prakticky každý pozná každého, no v skutočnosti vyjdú von také klamstvá a tajomstvá, akoby reálne vlastne nikto nepoznal nikoho. Osobné problémy, tragédie, už vyššie spomenuté klamstvá, tajomstvá a zrady. To všetko v jednej nadupanej minisérii. A hlavne moje úvahy, ako by som sa zachovala v takej alebo onakej situácii. Pretože aj ten najčestnejší človek môže vďaka rôznym ovplyvňujúcim podnetom veľmi rýchlo obrátiť kabát. Pre Kate Winslet dokonalá rola. Či si seriál zaslúži hodnotenie aktuálnych 89% neviem, ale kvalitka to určite je.

Ani v najbláznivejšom sne by ma nenapadlo, že jedného dňa označím film, v ktorom účinkuje Jason Statham, tak vysokým hodnotením. A čo je na tom ešte zaujímavejšie, ukázalo sa, že to nie je ani tak nesympatiami voči Stathamovi, ale čisto fakt, že ma absolútne neberú akčné filmy a tým myslím B-čkové až C-čkové odpady, v ktorých doteraz hral. Guy Ritchie mi teraz dokázal, že nie je akčný film, ako akčný film. Rozhnevaného muža povýšil na takú úroveň, že ma to bavilo od začiatku do konca. Oceňujem absenciu zbytočných odbočiek od deja, prípadne scénok, pri ktorých sa len pousmejete a chcete na ne čo najrýchlejšie zabudnúť. Práve toto spravilo z Rozhnevaného muža prvú klasu, samozrejme v kombinácii s Ritchieho režisérskym umom.

Ak by som brala do úvahy výroky miestnych znalcov o tom, ako je tento film ľahko predvídateľný a že vlastne už na začiatku prišli na to, o čom to reálne celé je a ako to skončí, tak zrejme nemám absolútne žiadnu predstavivosť. A vlastne prečo by som si mala kaziť zážitok z filmu tým, že hneď od začiatku rozmýšľam o konci? Išla som do toho s úplne čistou hlavou, minútu po minúte som prijímala všetko, čo mi Oxygen ponúkol. A veru klaustrofobická atmosféra ma poriadne vtiahla do príbehu. Síce to je len také ľahké jednoduché scifi, no tá atmosféra je niečo, čo vynahradí všetky drobné nedostatky.

Crash je film, ktorý ma očaril nie len formou, akou je natočený, ale hlavne obsahom a posolstvom, ktoré prináša. To, ako boli životy jednotlivých postáv vzájomne poprepájané ma úplne dostalo a vôbec mi neprekážal ani ich vyšší počet, čo by som možno za iných okolností skritizovala. Tu mala každá postava svoj zmysel. Vo filme sa objavilo hneď niekoľko silných scén, ktoré mi zostanú v pamäti asi navždy a to je presne to, čo veľmi cením. Zároveň som rada, že Crash bol môj 2000. ohodnotený film na csfd a že som toto krásne, i keď nezmyselné číslo nevyplytvala na nejakú blbosť. A nakoniec ďakujem tebe, Real Tom Hardy, že si mi ho odporučil.

Ak si niečo v poslednom čase užívam, tak je to presne toto.. ikonické prostredie LA, hip hop, drogy, gangy, problematickí černoškovia z hoodu, zábava, vtip a posolstvo na záver. Tento film mi dal naozaj všetko na spríjemnenie si večera a jednoznačne sa pridáva k filmom, ku ktorým sa budem často a rada vracať.

Takže dánsky Únos alebo americký Kapitán Philips? Počtom hviezd mi to nakoniec vyšlo na rovnako, ale pocitovo sa asi viac prikláňam k Phillipsovi. Obe snímky sú naozaj kvalitné, autentické, so skvelými hereckými výkonmi. A čo je najhlavnejšie, dokážu diváka držať v neskutočnom napätí. Pri obidvoch filmoch je jasne znateľné čo je US tvorba a čo EU a mne sa toto porovnanie veľmi páči, pretože v každom filme bolo niečo svojské. Dobre si pamätám, ako som pri Phillipsovi bola napnutá v podstate hneď od úvodu, kedy sa k lodi začali približovať piráti. V Únose sme sa podobného začiatku nedočkali, ale o to viac mi piráti brnkali na nervy k záveru, kedy sa celá situácia vyostrila. Krásne 4*

Malcolm a Marie je emocionálna jazda, ktorú ticho pozoruješ a rozmýšľaš ako to všetko vlastne skončí. Najprv som chcela napísať, že je to skvele prevedená realistická dráma o vzťahu medzi dvomi ľuďmi, ale kto reálne používa pri hádke také brutálne dialógy? Takže ako obraz reality to brať nebudem, ale ako filmové "divadlo" podložené skvelým scenárom kľudne. Po dopozeraní som bola emocionálne dosť vyčerpaná, pretože aj keď ide o extrémne komorný film o 2 postavách, ani na jeden moment z celej stopáže som nebola mysľou niekde inde. Celý čas som hltala vetu za vetou a to striedanie lásky, nenávisti, hnevu, zúfalstva a všetkých ostatných emócií, ktoré tento film ponúkol, bolo veľmi duševne skľučujúce.