BoPo

Za mňa najlepšia časť tejto trilógie. Je tu síce najviac poznať zastaranosť trikov (Legolas aka Super Mario a podobne), ale zasa som dostal najviac akcie a najmenej prešľapovania na mieste. Ak prežijete prvú tretinu, ktorá je ako vystrihnutá z ruského povojnového filmu, tak už to relatívne naberie obrátky. Bilbo je stále hlavným ťahákom, pretože Martin Freeman mu vdýchol tú správnu sympatickosť. Bitva bola epická čo sa týka rôznorodosti zúčastnených, ale akcia bola vždy skôr rozkúskovaná na individuálne súboje. Ale vôbec to nevadilo. Hlavný rozdiel medzi PP a Hobitom sú jednoznačne postavy. Či už kladné, ale predovšetkým záporné. Hobit ide cestou skôr rodinnej zábavy, často robí komediálne vsuvky, proste popcorn na miesto oscarových ambícií.

Režisér/scenárista Garland a jeho dvorný kameraman Rob Hardy nám zasa naservírovali svoj vizuálny rukopis. Aj keď treba hneď dodať, že určite ten najmenej pôsobivý z ich všetkých spoločných filmov. Ďalej už len spoiler, ktorý Vám má rozhovoriť pozretie: Príbeh začína tragicky. Následne hlavná hrdinka odchádza na vidiek, aby sa dala dokopy. Narazí na naháča, ktorý ju začne stalkovať. Následne je celá dedina divná. Do tej doby zaujímavé, dobre pôsobiace. Som si hovoril, že príde nejaká pointa, ktorá všetko obráti hore nohami, alebo dodá rozmer navyše. Na miesto toho sa naháč zmenil na lesného mužíčka. Pri detailnom zábere na jeho ženskosť (áno, píč*) porodí jednu z postáv, ktorú sme už medzičasom spoznali. Tá porodí ďalšiu a tá ďalšiu, a tak ďalej. Príde vyznanie lásky. Úsmev. Záverečné titulky. Myšlienkovo prehonená artovka.

Hneď z kraja vypálim "spoiler". Nie je to horor, ale psychologické drama. Mám rád tieto filmy, kde sa odohravajú podivné reakcie a udalosti, ktoré sa však tvária ako nedorozumenia. Všetko sa pomaličku stupňuje. Film má veľmi dobrú atmosféru. Hrajú v nej prim spoločenské situácie, ktoré postavy vyhodia z komfortnej zóny. Je tu nepriama, ale o to viac vydarená kritika aktuálnemu nastaveniu spoločnosti, kde je najdôležitejšie nikoho neuraziť. Zároveň trefné zachytenie osobnostnej krízy, skrz ubíjajúci stereotyp. Finále neprekvapilo, ale bolo odprezentované až skľučujúcim spôsobom.

Tie 3* nie sú vyložene vyjadrene dojmov z filmu ako takého, ale výsledok porovnania s Hobit: Neočekávaná cesta. Dvojka má menej hluchých miest a je hlavne oveľa viac akčnejšia. Problém sú dve nasledujúce veci. Vizuálne Hobit (či už jednotka, alebo dvojka) pôsobí horšie ako staršia trilógia PP. A ten najväčší problém je skutočnosť, že 99% divákov nepovie z hlavy všetky mená tunajšej statočnej družiny. A to je ten hlavný rozdiel medzi PP a Hobitom. Nevytvára postavy, ktorých smrť by mala nejakú emočnú rezonanciu. Dostal som Pirátov z Karibiku, ktorí sa vylodili u draka, ktorý vykazuje charakterové chyby bondovského zloducha. Všetko okecáva a okecáva, aby mali hrdinovia čas ho zdolať. Napriek tomu všetkému oproti H1 posun k lepšiemu.

Zápletka zaujme na prvú dobrú a vzbudzuje nádeje, že po rokoch zasa dostaneme vydarený mix komédie, akčného filmu a všetko jemne pocukrované romantikou. Ale kdeže. Celú dobu človek čaká, kedy sa konečne rozbehne nejaký domino efekt udalostí, ktoré spustia akciu a crazy momenty. Vrah naoko však nemá žiadnu akciu. Akože fakt nula. Nezasmejete sa ani raz. Ukecaná romantika s fajn nápadom, ktorý si však vystrieľajú v prvej polhodine. Okrasu robí aktuálne jedna z najkrajších latino herečiek Adria Arjona. Úprimne? Radšej si dajte Vrahouni (2010).

Alex Garland sa ako režisér vyznačuje skvelo sediacou vizuálnou stránkou (Ex Machina, Anihilace). Občanská válka prináša oku lahodiace momenty chaosu, boja a aj výborne zvolený soundtrack. Hlavne nečakajte akčný film. Ide o road movie s nepríjemnými a nebezpečnými zastávkami. Vyložene akčný film dostanete až na konci cesty. A tento štýl spracovanie témy mi sadol. Sled mikro príbehov, ktoré stoja na ceste za cieľom, ktorý má vrtkavý zmyseľ. No a posledná hláška pána domu púť pekne uzavrela. Nie 100% 4*, ale nadpriemer jednoznačne.

Hobit: Neočekávaná cesta ponúka ako keby mix prvých dvoch filmov trilógie PP. Zoznámenie s blížiacim sa nebezpečenstvom. Ozrejmenie minulých udalostí. Vytvorenie odvážnej skupiny v ktorej opäť nechýba Gandalf a jeden ďalší starý známy. A treba uznať, že Bilbo je oveľa sympatickejšia postava akou bol Frodo. Bohužiaľ nechýba ani klábosenie s elfami. Je tu celkovo oveľa menej vážny tón rozprávania príbehu. Najviac ma bavila kulinárska scéna so zlobrami. Samozrejme potešila aj hádanková vsuvka s Glumom. Svoj šarmíšek mal už za "mladých" čias. Čo už však nepotešilo bolo vizuálne prevedenie skřetů. Maskérov nahradili ajťáci. No a podzemná akcia bola čistá PS3 plošinovka. Príbehovo menej rozťahané než PP 2, ale určite viac ako PP 1. Orlov radšej nekomentujem. Som zvedavý, čo prinesú ďalšie pokračovania. Snáď hlavne hlbšie emócie voči jednotlivými postavám.

Vo svete už všetci videli štyri bondovky a piata sa rútila do kín. Neviem aká bola v roku 1967 dostupnosť a populárnosť bondoviek v ČSSR, ale Vorlíček sa pokúsil práve o agentskú paródiu. Nuda, nuda, čiernobiela šeď, šeď. Áno, sú tu zosmiešnené špionské gadgety, fungovanie jednotlivých tajných služieb a spol. Dialógy však smrdia nenápadom, konfrontácie neprinášajú nič treskuté a postavy sú na paródiu k*revsky málo uletené/prestrelené.

Predchádzajúci film série bol krok vedľa, a preto som trojku roky odkladal. Došlo na ňu až teraz, keď sa blíži príchod štvorky. Slovo válka v názve je zavádzajúce. Bojuje sa len v úplnom začiatku a závere. Treba uznať, že akcia viac než vydarená. Inak sa tu odohráva predovšetkým drama o rodine a priateľstve. A funguje to fajne, pretože opičákom veríte každú emóciu. Aj aktuálne s odstupom 7 rokov je vizuálna stránka našich predkov ohurujúco presvedčivá. Každá opica navrhnutá a rozpohybovaná do posledného chlpu na zadku. Prvý diel série zostáva stále tým najlepším. Ale Válka o planetu opic je rozhodne návrat na správnu koľaj.

Guy Ritchie si urobil radosť a natočil svoju verziu Tuctu špinavců. Alebo skôr svoju verziu tarantinovky Hanebný pancharti? Tak či tak natočil ďalšiu odbočku, v ktorej skúša robiť niečo iné, než skvelú gangsterku utrhnutú z reťaze štýlovosti. Nekomplikované, priamočiare postavy a v tomto duchu aj zápletka. Akcie viac než dosť, ale to isté platí aj pre dialógy. Všetko odsejpá, ale vlastne až moc hladko. Hrdinovia nemusia prekonávať žiadne naozaj neprekonateľné prekážky. Bolo fajn, že Eiza González zasa raz dostala výraznejší priestor v lepšom filme. Ak máte rádi ritchieovky, tak tu ju nedostanete. Ak máte chuť na zábavné zabíjanie náckov, tak nech sa páči.