BigDeal

Po prvej (a poslednej) sérii (50%): Veľmi neúprimný seriál. Televízia abc pôvodne priniesla Flashforward ako náhradu za končiaci LOST, no tvorcovia sa k nemu postavili úplne ľahkovážne. Musím však uznať, že začiatok bol skutočne pôsobivý a veľkolepý a preto som sa počas prvých dvoch častí tešil na množstvo zápletiek a záhad, ktoré sa z tohto nápadu dali vyťažiť. Nestalo sa- verím tomu, že tvorcovia vymysleli len úvod, načrtli si záver a zvyšok chceli vyplniť vatou tak, aby si to divák nevšimol. Ja sám som to prvých sedem častí toleroval a čakal som na rozbeh, no tento neprišiel až do posledného dielu. Každá časť je potom len pomalým pátraním agentov FBI, ktorí však vyzerajú ako paródia na samých seba, pretože nič, čo robia nedáva logiku (napr. oslobodia nejakého starého nacistu len aby im povedal vec, ktorú si musel všimnúť každý tretí človek- že pri výpadku popadali vrany), správajú sa ako malé deti a nechajú sa čímkoľvek vyprovokovať. Dialógy sú často krát tak zlé, že svojou lacnosťou a patetickosťou až urážajú, pretože žiadna postava na svete by nedokázala konať a hovoriť tak, ako postavy vo Flashforwarde. Herci sú na tom o čosi lepšie. Ak si odmyslíme niektoré otrasné repliky, ktoré im scenáristi vkladajú do úst, sympatický sú John Cho (ten slušnejší zo Zahúlime, uvidíme), Dominic Monaghan (feťák Charlie z LOST) a menej známa Christine Woods. Najhoršie je na tom Joseph Fiennes na ktorého som sa zo začiatku tešil, no po pár častiach som si uvedomil, že sa len hlúpo pozerá a všetky vety hovorí priškrteným "cool" hlasom, čo začne byť po čase hrozne otravné. Chvalabohu, že si tieto nedostatky všimli aj diváci v USA, Flashforwardu klesla sledovanosť a druhá séria už nebude- to by som pravdepodobne šiel s hodnotením ešte nižšie.

1. séria (80%): Veľmi príjemný oddychový sitcom, ktorého najväčším kladom je úžasná atmosféra zachraňujúca aj menej vtipné diely. Tá sa tvorí z hudby, slnečnej Floridy a partie vtipných postavičiek a ich príhod. Nečakajte žiadne riešenie kontroverzných tém, či emotívne scény- toto je pravý relax na pláži s úsmevom na tvári.

Ak už nič, minimálne ide o zaujímavú teóriu, ktorá je prvou optimistickou teóriou o svete, Bohu a zmysle života, ktorá ako tak dáva zmysel (teda aspoň čo ja som mal možnosť poznať). Za pokus to určite stojí vyskúšať, byť šťastný predsa nie je tak ťažké :) Doplnenie: mne to teda absolútne nevyšlo a čo je najväčšia irónia, nemôžem povedať, že to nefunguje, lebo podľa Tajomstva nie som šťastný preto, pretože som urobil niečo zle. Nech som už urobil čokoľvek. A teória má milión trhlín. Tak napríklad, čo sa stane ak dvaja túžia po jednej a tej istej "veci"? Povedzme, že dvaja mladíci chcú to isté dievča- znamená to, že ona bude celý život prechádzať od jedného k druhému podľa toho, ktorý práve myslí pozitívnejšie? Ale nechcem znechutiť tých, ktorí Tajomstvu veria. Pre funkčnosť treba teórii veriť a úprimne, ja mám problém uveriť každej maličkosti, nieto ešte tomu, že len pozitívnym myslením môžem dostať všetko.

U mňa sklamanie. Ako sa už spomínalo, Rec 2 je od jednotky odlišná takmer vo všetkom a to mne vo väčšine miest nesadlo. Skupinu nič netušiacich ľudí, ktorých sme poznali po mene, vystriedala bojová jednotka, ku ktorej (keďže vyzerali všetci rovnako) som si nemal ako vytvoriť vzťah a báť sa o nich. A keďže dej pokračuje tam, kde skončila vygradovaná jednotka, ide sa v dvojke hneď do tuhého a v polovici filmu sa zdá, že už nie je kam blúdiť. Preto sa situácia reštartne a začne sa všetko odznova s novými postavami- teenagermi, ktorých príbeh a zmysel neskôr akosi vyšumí do prázdna (ja som si ani len nevšimol čo sa stalo s tým dievčaťom). Navyše sa stráca napätie, ľakacie scény môže človek ľahko predvídať a kamera sa trasie tak, že ak sa aj niečo deje, nie je to vidno. Nikdy by som nepovedal, že sa pri takomto filme budem miestami nudiť, bohužiaľ, stalo sa. Možno to má za následok aj to, že v jednotke sa obyčajní bezbranní ľudia beznádejne snažili prežiť a môj strach bol oprávnene maximálny, tu som sa však pri vyzbrojenej zásahovej jednotke cítil bezpečne. Napriek tomu Rec 2 nehádžem do koša- zopár dobrých scén sa tu predsa len nájde. Ak však chceli ísť tvorcovia cestou "menej strachu, viac krvi a hustých scén", mali tam teda dať tých scén viac a urobiť ich prehľadné. Najväčším kladom celého filmu je potom postava kňaza, ktorý je zrejme jedinou postavou s poriadnym charakterom a najmä príbeh. Tento bol v jednotke jemne načrtnutý, v dvojke je už však riadne prepracovaný, na konci nám pripraví aj prekvapenie a (aj tých, ktorých dvojka sklamala) naláka na pokračovanie, ktoré bude mať zrejme epické rozmery. Teším sa a dúfam, že zmena prostredia pomôže.

Milujem tento seriál. Najzvláštnejšie prípady, vzťahy medzi doktormi, etické, morálne i filozofické otázky...to všetko má tento seriál, no najväčšou prednosťou je postava Housa. Najlepší lekár a zároveň cynik, ktorého hlavnou úlohou nie je vyliečiť pacienta, ale zistiť príčinu jeho stavu chrlí počas každej časti suché hlášky a svojou nejasnou charakteristikou a sarkazmom si získa úplne každého...skvelý herecký výkon. Po dopozeraní 6. série: Seriál si stále udržuje vysokú kvalitu, scenáre sú prepracované, pacienti zaujímaví a postavy sa vyvíjajú. Máloktorý seriál sa dokáže po rokoch takto udržať (viď úpadok How i met your mother). Nebudem hodnotiť všetky série zvlášť, pretože nie je treba. Každá má niečo do seba a žiadna nie je výrazne lepšia, či horšia. Celkovo u mňa ale vedie záver 5. série a začiatok šiestej. Ďalej je to však tiež výborné a to aj vďaka zopár dielom, ktoré sa vymykali tradičnej kostre všetkých častí (časť z pohľadu Wilsona, Cuddyovej, Housovo rozprávanie u psychiatra,...) a ukázali, že sa scenáristi neboja experimentovať. Teším sa na ďalšiu sériu, pretože House má ešte stále čo povedať. Po skončení seriálu: Napriek tomu, že posledná séria bola mierne slabšia, v posledných dieloch sa všetko vrátilo dvojnásobne a dej sa sústredil na to, čo malo popri všetkým tým láskam, filozofiám a trápeniam skutočnú váhu - bromance House-Wilson. Teraz sa všetko skončilo a mne zostalo otupno. Vnútri sa však usmievam. 8 rokov sme hľadali kde je skrytá pravda a nakoniec sa nám ju podarilo nájsť. Teší ma, že bola tam, kde sme ju našli a nie tam, kde som počas posledných častí myslel, že ju nájdeme. Vďaka House, naučil si ma, ako to na tomto svete chodí.

Veľmi príjemná klasická záležitosť poňatá trošku inak pridaním viac humorných momentov a presťahovaním na Záhorie. Plus geniálny Rišo Stanke.

2012 je výbornou odpoveďou na otázku, prečo mám rád katastrofické filmy a tá odpoveď je- pretože v nich končí klasický život ako sme si ho vytvorili (trávniky, práca, rodina, dom, ..., nuda) a nastáva niečo nové, živé, pútavé, niečo, z čoho sa unudenému človeku rozbúši srdce (anarchia, apokalypsa, boj o život, ničivé živly...). Tým pádom majú katastrofické filmy (vrátane 2012) akoby svoj vlastný svet, ktorý sa nemusí držať reality (keďže je iný) a tak mi v ňom nevadí klišé, patriotizmus, ani ignorovanie zákonov fyziky, či nelogický happy end (aj po búrke to býva zaujímavé). Sakra, veď mne sa páčil aj Deň po tom!

Po dopozeraní piatej série zvyšujem na 5 hviezdičiek z pôvodných štyroch. A to kvôli tomu, že Weeds je zrejme jediný seriál, ktorému je jedno, čo si pomyslí divák. Toho sa ostatné seriály snažia chrániť tým, že mu predkladajú stále to isté. Weeds nie- neustále ide dopredu len za cenu toho, aby (ako aj hlavná hrdinka) neskončil v stereotype. Tým pádom môže ktorákoľvek postava kedykoľvek zomrieť, kedykoľvek sa môže zmeniť miesto deja (obrovský posun po tretej sérii), vzťahy medzi postavami, ich psychika, zamestnanie, všetko. Usadlejším divákom sa teda možno zacnie za starými časmi (schválne si pri piatej sérii skúste spomenúť na tú prvú- príde vám to ako desaťročie), diváci ako ja sú však vďační originalitu a za to, že vo Weeds nie je miesto pre nudu. Mimo iného oceňujem balansovanie na hrane čierneho humoru a strachu o život. Po dopozeraní: tak teda späť na 4. Seriál sa posledné série začal značne vliecť. Napriek tomu som rád, že som ho dopozeral, koniec bol vcelku nostalgický a obstojný.

Seriál Ugly Americans má neskutočný potenciál, pretože sa u neho môže vyskytnúť prakticky akákoľvek postava (ale naozaj akákoľvek- napr. vznášajúci sa mozog). Tento zatiaľ nebol plne využitý (sranda nastáva väčšinou len pri zombiekoch), ale zato oceňujem štýl rozprávania a (spočiatku nesympatickú) animáciu, ktorej sa z času na čas podarí vystrúhať aj nejaký cool komixový záber.

Sarah Silverman je najšialenejšia komička akú poznám a podľa toho vyzerá aj seriál- každá dejová linka je maximálna absurdita a keď sa podarí diel, tak je aj dotiahnutá do dokonalosti. Sú však aj diely ktoré nie sú dva krát vtipné, no Sarah je aj v týchto perfektná.