MiMax

Ak si potrebujete emocionálne oddýchnuť a máte radi milé, úsmevne a mierne akčné romantické príbehy, ktoré sú natočené zo života skutočných ľudí, tak toto je jeden z tých príjemných filmov. Film ani nenadchne, ale ani neurazí, je to ľahký úsmevný príbeh bežných ľudí (cyklo road movie), ktoré sa zameriava na dnešný svet emočne nevyrovnaných kariérnych žien v "kristových rokoch". Ide o príbeh modernej úspešnej ženy žijúcej v veľkomeste, ktorá sa rozhodne všetko opustiť a ísť sama na bicykli, v podstate z minúty na minútu, naprieč krajinou navštíviť svoju matku, s ktorou nebola trinásť rokov v kontakte. Príbeh je plynulý s dostatkom zábavných či mierne akčných situácii, takže pri sledovaní nenudí. Na môj vkus až  moc zbytočne "emocionálne presladeny" a samozrejme s šťastným koncom.

Remeselnícky a celkovo je tento film kvalitne odvedená autorská práca. Dejovo je tu miestami cítiť vplyv „zatiahnutej staršej/nudnej ruskej kinematografie“, dialógy, len pre hlboko/široko mysliacich...hm.., zmysel príbehu tiež. Možno úmyselne je hlavná postava vykreslená „bezpohlavne“ tak, že sa k nej nedá vytvoriť ani kladný, ani záporný postoj čo mi príde celkom logické, nakoľko sa jedná o príbeh primitívneho sociopata, ktorý utečie keď zistí, že je odsúdení na likvidáciu, no a nakoľko nie je o nič chytrejší, ako „banda netvorov“ ktorej slepo slúžil, skúša si zabezpečiť aspoň „alibi“ na posmrtný život. Rozumiem chválospevom na bezpochyby a dobrý herecky výkon Jurija Borisova, ale podľa mňa veľkým ťahúňom celého filmu, je výkon a linka s Timofejom Tribuncevom. Film sa pomerne dobre snaží zachytiť „zrúdnosť“ tej doby, no napriek tomu na konci som mal pocit, že mu niečo chyba (napätie, lepší jasnejší príbeh, intriga, alebo širší rozmer aby viac oslovil). Napriek tomu si myslím, že by malo vznikať viac takýchto filmov, absurdita tej doby a vlád šialencov, na oboch stranách starého kontinentu, nepriniesla nič dobrého a viedla len ku katastrofe a to by sa malo pripomínať...

Tak týmto "spin off" počinom, dali autori jasne "Adiós al carisma de Berlín". Sentimentálna za vlasy pritiahnutá telenovela plná tupého klišé bez dynamiky a napätia s otrepaným posolstvom.."láska ako najvyšší zmysel". Berlín ako super zlodej, mozog a vodca skupiny tu pôsobí skôr, ako nezodpovedný, ješitný, egocentrický, zamilovaný adolescent, svojvoľne konajúci bez racionálneho uvažovania, spoliehajúc sa len na improvizáciu, ako nejaký precízny plán. Jeho "lúpežná družina" pôsobí, ako spolok nevyrovnaných detí v puberte, naivné túžiacich po uznaní či zdravom vzťahu. Množstvo nie logického konania či nedotiahnutych, alebo zbytočných scén. Prvé tri časti sú extrémne nudné a pomalé, akoby mali divákov skôr odradiť od ďalšieho sledovania. Autor si asi nevedel vybrať či točí love story, psychologický film, alebo akčnú komédiu. Celý seriál mohli skrátiť na hodinu a urobiť z toho len televízny film o trápnej lúpeži starožitnych klenotov (infaltilnou amatérskiu skupinkou) z aukčného domu. Najlepšie na tom je že vlastne celá hlavná linka s Berlínom je akoby vytrhnutá z kontextu, pôsobí nudne a zbytočne. Záver seriálu je ako koniec filmovej rozprávky pre deti, kde sa "špičkový policajti" rozhodnú, že nevadí, že máme popis podozrivých(v hoteli,požičovne, kempe, na letisku, samotný policajti a v nemocnici ich videlo milión ľudí a zamestnancov) keď už odišli z Francúzska tak kašľať na to, však nabudúce ich dostaneme.Takže španielskym zlodejom(občanom EU) stačí, keď sa s väčšou časťou lupu( klenoty za 44 mil eur) dostanú z Francúzska do Španielska a hotovo vybavené.... Happy end.

Teorija bolšich děněg (seriál) (2023) S trochou predstavivosti, by sa dal príbeh seriálu zhrnúť, ako v celku zaujímavý pohľad na to, ako by asi konala umelá inteligencia A.I.(geniálni profesor autista) v konfrontácii s ľudskou chamtivosťou(majitelia stávkovej kancelárie). Treba však pochváliť autorov, za celkom atraktívny počin a taktiež za „zatiaľ neokukaných“ mladých hercov a ich uveriteľné výkony (Ilja Malanin profesor, Sofia Sidlovskaya profesorova „pravá ruka“). Seriál stavia na cynickom a zároveň tragikomickom humore. Očakávať od tohto typu seriálu hlbší zmysel, alebo výpovednú hodnotu je zbytočné, ale pokiaľ sa plánujete len pobaviť či oddýchnuť si od všedností bežných dní, je to celkom dobrá voľba.

Lada Gold (seriál) (2023) Akčný (the hunt for gold) s ľahkým čiernim humorom. Paródia na divoké „90 roky Cash-u a banditizmu“ s veľkou „nadsazkou“ nereálnosti,  popiera nielen fyzikálne zákony a technické parametre (praktická nepoužiteľnosť zlata punc 999 k výrobe funkčného a pojazdného auta), ale aj niektoré prírodné zákony (ako terminátor fungujúce postavy). Možno povedať, že ide o súčasný moderný konzumný svižný seriálový počin, dvoch mladých scenáristov/režisérov Nikita Vlasov a Jegor Čičkanov (I snova zdravstvujte), v ktorom netreba hľadať logiku či širší zmysel, a len sa proste nechať unášať konzumnou zábavou. Skvelý scenár, kamera, strih, soundtrack., a nielen veľmi dobré herecké obsadenie, ale aj presvedčivé uveriteľné herecké výkony sú zárukou toho, že v „konzumentovi“ určite vyvolajú a zanechajú či už kladnú, alebo zápornú emóciu. Príbeh humorne vykresľuje súboj dvoch generácii v honbe za zlatom, a to súčasnú modernú(solidárna, empatická) a tú z obdobia prechodu rozpadu impéria SSSR(skazená ,materialistická). Možno sa to niekomu bude zdať príliš dlhé, ale mne prišiel každý diel v celku ako dobre vyvážený a svieži.

Vyšehrad: Fylm (2022) Po dlhšej dobe jeden z mála neštandardných českých filmov, ktorý možno prekvapí v pozitívnom zmysle, alebo šokuje. Jednoduchý nekonvenčný pre niekoho možno prízemný humor bez servítky, ale s jasným nadhľadom a hlavne nad vecou. Svižný dej pri ktorom sa nestihnete nudiť.Neodporúčam pre citlivé povahy( nadávky, perverzné scénky).

Olivje i roboty (seriál) (2023) Rád by som to prirovnal k Black Mirror, aj  napriek tomu, že téma budúcnosti (technika, veda či AI ), v krátkych samostatných epizódach je veľmi podobná, tak tomu tak nieje. Tu už zo samotného názvu cítiť, že sa jedná skôr o satiru. Epizódy sú poňate viac humorne až grotesktne s odľahčeným nadhľadom a väčšinou s pozitívnym koncom. Takže po vzhliadnutí máte na tvári skôr úsmev, a nie latentnu pauzu či nepríjemný pocit z temnej budúcnosti.